znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 419/2013-45

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2013 v senáte   zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   Marianny Mochnáčovej v konaní o sťažnosti Ing. M. M., P., zastúpeného advokátkou JUDr. J. H. B., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/247/2008, takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/247/2008   p o r u š i l základné právo Ing. M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6 C/247/2008 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. M.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré   j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing.   M. M.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,12 € (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a dvanásť   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. J. H., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 419/2013-18   z   19. júna   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/247/2008.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v takto opísanom skutkovom stave:

„Návrhom podaným na Okresnom súde v Trnave dňa 20. 12. 2000 sa sťažovateľ domáhal,   aby   súd   určil,   že   okamžité   zrušenie   pracovného   pomeru   zo   strany   odporcu doručené mu listom zo dňa 30. 10. 2000, je neplatné. Zároveň sa domáhal určenia, že pracovný pomer medzi ním a odporcom založený pracovnou zmluvou zo dňa 15. 01. 1997 naďalej trvá. Sťažovateľ sa vo svojom návrhu ďalej domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady mzdy... ako aj náhrady trov konania.

V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh upravil v tom smere, že naďalej trval na určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru tak, ako sa domáhal pôvodným návrhom zo dňa 18. 12. 2000, presne však upravil a špecifikoval jednotlivé náhrady mzdy, ktorých zaplatenia sa domáha v celkovej sume 535 933,90 Sk (17.7789,75 €)...

O tomto návrhu zo dňa 19. 7. 2007 rozhodol až Okresný súd v Piešťanoch, dňa 14. 7. 2009,   tak   že   uznesením   pripustil   zmenu   návrhu...   aj   v   rovnaký   deň   vyniesol   čiastočný rozsudok...

...   Okresný   súd   v   Trnave   vykonal   rozsiahle   dokazovanie   týkajúce   skutkových okolností a to aj prostredníctvom dožiadania cestou iných súdov.

Dňa 18. 12. 2007 teda po siedmich rokoch, okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany k 1. 1. 2008. Okresný súd v Piešťanoch vytýčil prvé pojednávanie dňa 15. 05. 2009, začal vo veci konať   a   po   opätovnom   vykonaní   dokazovania   si   osvojil   právny   názor   sťažovateľa a čiastočným rozsudkom zo dňa 14. 07. 2009 rozhodol, že okamžité zrušenie pracovného pomeru vzniknuté na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15. 01. 1997, je neplatné. Rovnako súd rozhodol o tom, že pracovný pomer sťažovateľa naďalej trvá.

Proti   uvedenému   rozsudku   podal   v   zákonnej   lehote   odporca   odvolanie   a   to   dňa 12. 09.   2009.   Krajský   súd   v   Trnave,   na   podklade   odvolania   podaného   odporcom,   dňa 30. 04. 2010, uznesením zrušil napadnutý čiastočný rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch a   vec   mu   vrátil   na   nové   konanie.   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Trnave   bolo   doručené Okresnému súdu v Piešťanoch dňa 3. 6. 2010...

Okresný   súd   v   Piešťanoch   na   podklade   zrušujúceho   uznesenia   Krajského   súdu v Trnave a vysloveného právneho názoru, ktorým je viazaný, začal opätovne vo veci konať a to dňa 2. 7. 2011...

Je   zrejmé,   že   všetky   tri   uvedené   súdy   svojím   zavinením   nerozhodli   vo   veci   bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, čím porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a zároveň tak založili dôvod pre podanie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky.“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vo veci vydal tento nález:

„1/ Postupom Okresného súdu v Trnave, Krajského súdu v Trnave, Okresného súdu v Piešťanoch   v   právnej   veci   o   určenie   neplatnosti   okamžitého   skončenia   pracovného pomeru vedenej na Okresného súdu v Trnave pod značkou 7 C 307/00, na Krajskom súde v Trnave   vedenom   pod   spisovou   značkou   10   Co/452/2009   a   na   Okresnom   súde   v Piešťanoch v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 247/2008, bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2/   Okresnému   súdu   v   Piešťanoch   sa   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou 6 C 247/2008 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3/   Sťažovateľovi   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   9.000,- Eur...   ktoré   je   jej   Okresný   súd   v   Piešťanoch   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd v Piešťanoch je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4.   Svoju   žiadosť   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ odôvodnil   tým,   že „...   Neúmerne   zdĺhavý   postup   jednotlivých   uvedených   súdov   má nepriaznivý   vplyv   na   sťažovateľovu   psychiku   i   na   jeho   budovanie   nového   profesijného života. Sťažovateľ trpí pocitmi nespravodlivosti a neistoty sprevádzajúcimi porušovanie jej základného   práva...   Naviac   absencia   právoplatného   rozhodnutia   mu   znemožnila,   a   aj naďalej znemožňuje uplatnenie nároku na náhradu mzdy ako aj uplatnenie v jeho ďalšom profesijnom živote.“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 15. júla 2013 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 503/13).

5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov, ktoré vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci vedenej sp. zn. 6 C/247/2008 sa vyjadrila takto: „Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť...

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu   Hlohovec,   čo   by   malo   prispieť   k   zníženiu   vysokého   nápadu   a   plynulejšiemu vybavovaniu všetkých vecí.“

5.2 Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C/247/2008 zistil, že sťažovateľ v právnom postavení navrhovateľa podal 20. decembra 2000 Okresnému súdu Trnava (ďalej len „okresný súd 2“) žalobu proti spoločnosti C., spol. s r. o., o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhradu mzdy s príslušenstvom, ktorá bola zaevidovaná pod sp.   zn.   7   C/307/2000.   Okresný   súd   2   vo   veci   pojednával   až   do 31. decembra   2007. V dôsledku   reorganizácie   okresných   súdov   bola   vec   od   1.   januára   2008   postúpená okresnému súdu a pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni Mgr. I. Š.

-   1.   apríla   2008   bola   vec   okresným   súdom   náhodným   výberom   pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni Mgr. K. A.,

-   23.   júna   2008   bola   vec   okresným   súdom   náhodným   výberom   pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. O. K.,

- 23. februára 2009 bolo súdne pojednávanie zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a nové pojednávanie bolo nariadené na 3. apríl 2009,

-   19.   marca   2009   bolo   súdne   pojednávanie   zmenené   a   nové   pojednávanie   bolo nariadené na 15. máj 2009,

- 15. mája 2009 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom vypočul sťažovateľa a odporcu a pojednávanie odročil na 14. júl 2009,

- 9. júna 2009 odporca predložil návrh na doplnenie dokazovania,

- 13. júla 2009 sa sťažovateľ vyjadril k návrhu odporcu na doplnenie dokazovania,

- 14. júla 2009 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, pripustil návrh na zmenu žalobného petitu a v merite veci rozhodol čiastočným rozsudkom tak, že určil neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a určil, že pracovný pomer medzi sťažovateľom a odporcom naďalej trvá,

- 20. októbra 2009 dal sudca kancelárii pokyn na expedíciu písomne vyhotoveného rozsudku č. k. 6 C 247/2008-362 sporovým stranám,

- 12. novembra 2009 podal odporca odvolanie.

- 30. apríla 2010 krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu, spis bol vrátený okresnému súdu 3. júna 2010,

-   7.   júna   2010   okresný   súd   zaslal   sporovým   stranám   uznesenie   krajského   súdu a zároveň   vyzval   sťažovateľa   i odporcu,   aby   v lehote   15   dní   oznámili   prípadné   návrhy na doplnenie dokazovania,

-   8.   decembra   2010   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   súdneho   pojednávania z dôvodu lekárskeho ošetrenia zákonného sudcu a nový termín pojednávania bol stanovený na 31. marec 2010,

-   28.   marca   2011   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní a požiadala okresný súd o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu kolízie s iným súdnym konaním,

- 31. marca 2011 okresný súd odročil pojednávanie na 12. júl 2010,

- 12. júla 2011 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom predniesli svoje   stanoviska   právni   zástupcovia   sporových   strán   a pojednávanie   bolo   odročené na 3. november 2011 pre účely ďalšieho dokazovania,

-   27.   októbra   2011   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní a požiadala okresný súd o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu kolízie s iným súdnym konaním,

- 28. októbra 2011 okresný súd zrušil termín súdneho pojednávania,

-   11.   januára   2012   bola   vec   pridelená   náhodným   výberom   na   prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. A. K.,

-   22.   marca   2013   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní   z dôvodu   kolízie   s iným   súdnym   konaním   a sťažovateľovu   neúčasť z dôvodu   nástupu   na   kúpeľnú   liečbu   a   požiadala   okresný   súd   o odročenie   súdneho pojednávania,

- 11. apríla 2013 okresný súd pojednávanie odročil na 28. máj 2013,

- 28. mája 2013 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, vypočul sťažovateľa a pojednávanie odročil na neurčito pre účely vypočutia navrhovaného svedka,

- 28. júna 2013 okresný súd dožiadal Okresný súd Pezinok o vypočutie svedka A. M.,

- 11. septembra 2013 dal sudca kancelári pokyn na nariadenie termínu pojednávania na   19.   november   2013,   pojednávanie   bolo   odročené   na   10.   december   2013   z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

11.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie   prejednaná   a rozhodnutá.   Sudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP povinný   robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

12.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo posúdenie   nároku   sťažovateľa   na   neplatnosť   skončenia   pracovného   pomeru   spojeného s náhradou mzdy z pracovného pomeru s prísl. V danom prípade teda ide o existenčnú vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so   žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

12.2   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   bral   do   úvahy   aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy z pracovného pomeru nehodnotil ako právne zložité konanie.

12.3 Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   nezistil,   žeby   sa   sťažovateľ   zákonne   neprimeraným spôsobom podieľal na prieťahoch v konaní.

12.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide o postup   okresného   súdu,   ústavný   súd   vychádzal   nielen   z hľadiska   sťažovateľom namietaného   obdobia   zbytočných   prieťahov,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa začalo podaním žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy z pracovného pomeru s prísl. 20. decembra 2000 a doteraz nie je skončené. Napriek tomu, že okresný súd nariaďoval súdne   pojednávania,   vykonával   úkony   spojené   s prerokovaním   veci,   zabezpečoval vypočutie   svedkov   dožiadanými   súdmi   a   listinné   dôkazy,   jeho   konanie   bolo nekoncentrované a neefektívne. Svedčí o tom skutočnosť, podľa ktorej rozhodol v merite veci   okresný   súd   14.   júla   2009,   predsa   toto   rozhodnutie   muselo   byť   krajským   súdom zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Konanie vedené okresným súdom do času rozhodovania ústavného súdu trvá už takmer 6 rokov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval   ústavný   súd   za   potrebné   poukazovať   na   jednotlivé   obdobia   nečinnosti okresného súdu, pretože celková doba od podania žalobného návrhu trvá takmer 13 rokov, počas   ktorej   vec   sťažovateľa   stále   nie   je   právoplatne   skončená,   sama   osebe   osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti.

13. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý   by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní,   ústavný   súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

14. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

15. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti sťažovateľovi poskytnutej ochrany ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože konanie doteraz nie je skončené.

16. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).   Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   9   000   € z dôvodov uvedených v bode 4. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam   pre   účastníka   konania)   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len   konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 12.1 až   12.3),   ako   aj   na   predmet   konania   a sťažovateľom   požadovanú   sumu   považuje   za primerané v sume 5 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

17. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol vo   veci   namietaného   porušenia   práva   úspešný,   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   jeho právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokátka   vykonala   dva úkony   právnej   pomoci,   a   to prevzatie veci a príprava zastupovania, písomné spracovanie a podanie sťažnosti ústavnému súdu 15. mája 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 prináleží odmena z výpočtového základu, ktorý je 781 €, t. j. 130,16 €, a režijný paušál 7,81 €,   teda   spolu   137,97   €.   Odmena   advokátke   za   poskytnuté   služby   v   konaní   pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 275,94 € plus 20 % DPH (advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty), teda celkovo predstavuje   sumu   331,12   €.   Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   okresný   súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

18. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   žiadal   priznať   finančné   zadosťučinenie   nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

19. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013