znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 419/2012-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 59/2011 z 13. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s.,   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2012 faxom a 18. júla 2012 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   10   ods.   1   a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 59/2011 z 13. marca 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola odporkyňou/žalovanou stranou   v spore   o ochranu   osobnosti   vedenom   na   Okresnom   súde   Humenné   (ďalej   len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 103/2008. Okresný súd rozsudkom z 9. novembra 2010 uložil   sťažovateľke   povinnosť   uverejniť   v denníku   N.   vyhlásenie   podľa   textu   petitu žalobného návrhu a žalobu vo zvyšku uplatnených nárokov odkázal na samostatné konanie. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil okresným súdom vyhlásený rozsudok ako vecne správny.

3. Sťažovateľka v podanej sťažnosti v podstatnom argumentovala, že „... súd prvého stupňa v danom prípade neaplikoval moderný prístup rozhodovania vecí, kedy dochádza k stretu   práva   na   ochranu   osobnosti   na   jednej   strane   a slobody   prejavu   a práva   na informácie na strane druhej. Hoci súd správne citoval nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS   7/96,   v skutočnosti   sa   ním   neriadil,   pretože   v skutočnosti   vec   posúdil   v súlade s prekonanými   stereotypmi   z minulého   storočia,   kedy   na   úspech   žalobcu   postačovalo samotné   uverejnenie   informácie,   ktorá   sa   neskôr   ukázala   ako   nesprávna   (nepravdivá). Z judikatúry   Európskeho   súdu...,   ale   aj   Ústavného   súdu   SR,   je   však   zrejmé,   že   tieto stereotypy sú už dávno prekonané...

Súdy síce tvrdia, že došlo k neprimeranému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, ale nemožno strácať zo zreteľa, že k tomuto záveru dospievajú len mechanicky na základe toho, že neskôr došlo k zmene skutkového stavu, ako bol skutkový stav, ktorý v čase uverejnenia   článku   prezentovali   orgány   činné   v   trestnom   konaní,   ergo   že   podozrenie (obvinenie) voči žalobcovi sa nepotvrdilo (žalobca bol spod obžaloby oslobodený). Tento zistený skutkový stav však autor článku a ani vydavateľ nemali možnosť preveriť a jeho zmenu predvídať. Súdy k uvedenému záveru dospievajú bez toho, aby skutočne aj zvažovali všetky relevantné skutočnosti a skutočne aj vážili proti sebe stojace práva. V odôvodnení o tom nie je ani zmienka.“. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľka doložila aj citácie z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavného súdu, ako aj podrobný rozbor skutkových okolností merita jej právnej veci.  

4.   V nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   požiadala,   aby   ústavný   súd   po   prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6 Co 59/2011 zo dňa 13. 03. 2012 porušil právo sťažovateľa na slobodu prejavu a právo na informácie zaručené čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru...

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 59/2011 zo dňa 13. 03. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd   môže   zároveň   vec   vrátiť   na   ďalšie   konanie,   zakázať   pokračovanie   v   porušovaní základných   práv   alebo   slobôd   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2 a 3 a § 50 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon   neustanovuje   inak.   V splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

11.   Podľa   § 50   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   okrem   všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia   sťažovateľa   porušili   [písm. a)],   označenie   právoplatného rozhodnutia,   opatrenia alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili   základné   práva   alebo   slobody   [písm.   b)], a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti   sa   pripojí   kópia   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   dôkaz   o inom zásahu.

12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

13. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

14.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľkou   predložený   návrh rozhodnutia vo veci   samej (petit)   nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci (pozri bod 4). Sťažovateľka síce v petite podanej sťažnosti uvádza, ktoré jej základné práva mali byť   porušené,   rozchádza   sa   však   v presnom   označení   súdu,   ktorý   mal   byť   ich porušovateľom, keď v bode 1 označuje za porušovateľa Krajský súd v Prešove a v bode 2 Krajský súd v Bratislave. V rozpore so svojou povinnosťou deklarovanou v § 50 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde   nepredložila   spolu   s ústavnou   sťažnosťou   kópiu   právoplatného rozhodnutia   súdneho   orgánu,   ktorého   rozhodnutie   napáda   s vyznačenou   doložkou právoplatnosti, a v rozpore s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde nepredložila ústavnému súdu plnú moc na zastupovanie zvoleným advokátom, v danom prípade JUDr. J. H.

15.   Ústavný   súd   pripomína,   že   sťažovateľka   je   v konaní   pred   ústavným   súdom zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012