znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 418/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom senátu 7. októbra 2015 predbežneprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 7, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 17/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednaniezáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 17/2013.

2.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   vystupuje   v predmetnom   súdnom   konanío ochranu osobnosti ako žalovaný. Konanie sa začalo žalobou podanou na Okresnom súdeBratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v roku   2005,   kde   bolo   vedené   pod   sp.   zn.20 C 17/2005. Okresný súd rozsudkom z 10. októbra 2012 žalobu zamietol a sťažovateľovipriznal náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca.

3. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa malo dôjsť nečinnosťoukrajského súdu, ktorý je nečinný od 14. januára 2013. Krajský súd nekonal ani naprieksťažnosti na prieťahy v konaní podanej predsedovi krajského súdu (december 2014), hocipovažoval jeho sťažnosť za dôvodnú a súčasne uviedol, že vec by mala byť rozhodnutá užv prvom polroku 2015.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydaltento nález:

„...   Postupom   (nečinnosťou)   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní   sp.   zn. 4 Co 17/2013   boli   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Krajský súd v Bratislave je v konaní sp. zn. 4 Co 14/2013 povinný konať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.“

Okrem toho sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000€ a úhrady trov konania.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavnýsúd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší takérozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal... Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,primerané finančné zadosťučinenie.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bezzbytočných   prieťahov,   a   podľa   čl.   6   ods.   1   prvej   vety   dohovoru,   aby   bola   jeho   vecspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   toho   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   krajského   súduv predmetnom konaní boli porušené jeho označené práva podľa ústavy a dohovoru.

9. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pripredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idepredovšetkým   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutímpríslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   aleboslobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní predorgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, abytento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takútomožnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06,II. ÚS 518/2014) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ale i právu podľačl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v časeuplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnejmoci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť boladoručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označenéhozákladného práva postupom krajského súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne akozjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   Uvedený   právny   názorústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozriMiroslav   Mazurek   proti   Slovenskej   republike,   rozhodnutie   o sťažnosti   č. 16970/05z 3. 3. 2009).

11.   V   nadväznosti   na   uvedený   právny   názor   ústavný   súd   konštatuje,   že   hociskutočnosti uvádzané sťažovateľom sú aj dôvodné, ako to vyplýva z odpovede krajskéhosúdu na jeho sťažnosť na prieťahy z 13. januára 2015, pozornosti ústavného súdu neušlo, žekrajský súd o odvolaní žalobcu rozhodol 8. septembra 2015, teda iba dva mesiace po tom,ako   predseda   krajského   súdu   sťažovateľa   ubezpečil,   že   v jeho   veci   bude   rozhodnuté.Sťažnosť sťažovateľa bola podaná ústavnému súdu 28. augusta 2015, teda inak povedané,ústavný súd v súčasnosti nevzhliadol žiadny ústavný dôvod na prípadné prijatie sťažnostisťažovateľa   na   ďalšie   konanie,   keďže   jeho   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   smerovalak vydaniu rozhodnutia krajského súdu, ktorého sa domáhal, a opatrenie predsedu krajskéhosúdu na urýchlenie konania v jeho veci bolo zrealizované včas. Napokon aj celková dobanamietaného   odvolacieho   konania,   v ktorom   malo   dochádzať   k   nečinnosti   (dva   rokya sedem   mesiacov)   je   ešte   na   hranici   ústavnej   akceptovateľnosti   a nedosahuje   intenzituústavných prieťahov.

12. Tento zistený skutkový stav bol preto so zreteľom na obsah sťažnosti, ako ajs prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľa protiúdajnej nečinnosti krajského súdu je v súčasnosti zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu juústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) (obdobne I. ÚS 796/2014).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015