znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 418/2014-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   októbra   2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Milana   Ľalíka   prerokoval   sťažnosť   obchodných   spoločností   British   Sky   Broadcasting Group plc,   Grant   Way,   Isleworth,   Middlesex   TW75QD,   Veľká   Británia,   a   Sky   IP International, Grant   Way, Isleworth,   Middlesex   TW75QD,   Veľká   Británia,   zastúpených advokátom   Mgr.   Martinom   Guttmannom,   MBA,   Advokátska   kancelária   Rott,   Růžička & Guttmann,   Palisády   36,   Bratislava,   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 CbPv 5/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti   British   Sky   Broadcasting   Group plc   a   Sky   IP   International n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2013 doručená sťažnosť obchodných spoločností British Sky Broadcasting Group plc a Sky IP International   (ďalej   len   „sťažovateľky“),   ktorou   namietali   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 CbPv 5/2011

2.   Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľky   28.   júla   2011   podali okresnému   súdu   žalobu „pre   porušovanie   práv   k   ochranným   známkam   a   pre   konanie nekalej súťaže“.

Podľa názoru sťažovateliek v tomto konaní dochádza k porušovaniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, a to nečinnosťou okresného súdu vo veci.

Na podporu svojich tvrdení o zásahu do ich práv sťažovateľky uviedli: „... dňa 28. 07. 2011 podali žalobu pre porušovanie práv k ochranným zámkom a pre konanie nekalej súťaže.

Dňa   14.   06.   2012   sme   podali   procesný   návrh   na   pripustenie   spoločnosti TradeTec a. s... a M77 Group S. A... ako ďalších účastníkov predmetného konania na strane odporcov.

Vzhľadom na skutočnosť, že od podania žaloby vo veci samej uplynulo v októbri 2012 viac než 14 mesiacov a Okresný súd Bratislava I vo veci vôbec nekonal, podali sme dňa 25. 10. 2012 na súd Žiadosť o vytýčenie pojednávania. Uvedená žiadosť zostala bez akejkoľvek reakcie zo strany súdu.

Dňa   04.   01.   2013   nám   bolo   doručené   uznesenie,   ktorým   súd   rozhodol   o   našom návrhu na pripustenie ďalších účastníkov do konania s dátumom rozhodnutia 19. 06. 2012. Na základe údajov v spise, bolo uvedené rozhodnutie dané na poštovú prepravu až dňa 31. 12.   2012   (!),   čo   je   viac   než   6   mesiacov   od   vydania   rozhodnutia...   a   17   mesiacov od podania návrhu vo veci samej...

Keďže ani viac než 19 mesiacov od podania žaloby Okresný súd Bratislava I ďalej nekonal   ani   nevytýčil   termín   prvého   pojednávania   vo   veci,   dňa   27.   02.   2012   sme predsedníčke Okresného súdu Bratislava I v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a   sudcoch...   podali   sťažnosť   pre   porušovanie   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov...

Výsledkom   sťažnosti   bolo,   že   predsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava   I... konštatovala existenciu zbytočných prieťahov v konaní v období od začatia konania až do júna 2012, kedy bol podľa stanoviska predsedníčky súdu vykonaný prvý úkon v konaní. Vo vyjadrení sa ďalej uvádza, že súd od svojho prvého úkonu vo veci priebežne koná bez prieťahov.   Dôvodom,   pre   ktorý   bolo   uznesenie   súdu   zo   dňa   16.   06.   2012   o   pripustení odporcu v 3. rade a odporcu v 4. rade do konania ako ďalších účastníkov doručované až koncom roka 2012, bola podľa vyjadrenia predsedníčky súdu potreba vyhotovenia jeho prekladu do francúzskeho jazyka a následným doručovaním jednému z účastníkov konania do Luxemburska. V predmetnom liste sa ďalej uvádza, že k prieťahom malo dôjsť z dôvodu nadmernej   zaťaženosti   súdneho   oddelenia.   Za   účelom   zabránenia   vzniku   ďalších zbytočných prieťahov v konaní bol príslušný sudca a súdny úradník požiadaný, aby vo veci konali   ďalej   bez   prieťahov   s   tým,   že   postup   súdu   bude   ďalej   priebežne   sledovať predsedníčka súdu...

Dňa   07.   03.   2013   boli   na   súd   doručené   návrhy   odporcov   na   zmenu   účastníkov konania. Súd nám ako navrhovateľom uvedené návrhy nedoručil a náš právny zástupca uvedené návrhy musel osobne prevziať až dňa 05. 04. 2013 počas nahliadania do spisu. K uvedeným návrhom sme sa vyjadrili dňa 23. 04. 2013. Naše vyjadrenia neboli súdom do dnešného   dňa   zaslané   odporcom.   Počas   poslednej   návštevy   spisu   našim   právnym zástupcom   bolo   zistené,   že   dokonca   ani   len   pôvodný   návrh   na   začatie   konania zo dňa 28. 07. 2011 nebol doručený odporcom! Rovnako bolo zistené, že spis nie je riadne zažurnalizovaný. Do dnešného dňa, tzn. viac než 23 mesiacov od doručenia návrhu na súd, nebolo vytýčené ani len prvé pojednávanie vo veci. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že   súd   vo   veci   stále   riadne   nekoná   a   to   aj   napriek   písomnému   uisteniu   predsedníčky Okresného   súdu   Bratislava   I,   že   bude   dohliadať   na   to,   aby   sa   vo   veci   konalo   bez prieťahov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie vecí v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Okresného súdu v Bratislava I v konaní č. 32 CbPv/5/2011 bolo porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje v konaní pod č. k. 32 CbPV/5/2011 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie: sťažovateľovi 1 vo výške   4.000,-   EUR...   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   a   sťažovateľovi   2   vo   výške 4.000, EUR... na účet jeho právneho zástupcu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   1   trovy   právneho zastúpenia   v sume   166,12   EUR   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   do   1   mesiaca od právoplatností tohto nálezu. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi 2 trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   166,12   EUR   na   účet   jeho   právneho   zástupcu do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Ústavný súd uznesením z 13. augusta 2014 prijal sťažnosť sťažovateliek na ďalšie konanie.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá zopakovala skutočnosti uvedené v odpovedi na sťažnosť sťažovateliek z 27. februára 2013 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

6. Sťažovateľky vo vyjadrení uviedli, že pre nečinnosť okresného súdu 19. júla 2014 zobrali návrh na začatie konania späť a následne ho podali v inom členskom štáte Európskej únie. Okresný súd uznesením z 3. júla 2014 konanie zastavil.

7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akékohoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára právna istota“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti prípadu,   pričom   tri   základné   kritériá   sú:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   konania a postup súdu (napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02).

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu, či postupom   okresného   súdu   v predmetnom   konaní   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10.   Po   posúdení   priebehu   konania   z hľadiska   základných   kritérií,   na   ktoré   sa prihliada,   ústavný   súd   konštatuje,   že   k porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov dochádza vtedy, ak konanie trvá (globálne) neprimerane dlhú dobu, a to bez ohľadu na to, či v danom prípade boli zaznamenané prieťahy zo strany súdu. Inými slovami,   k porušeniu   uvedeného   práva   môže   dôjsť   aj   vtedy,   ak   nedošlo   v konaní k prieťahom,   a naopak,   i keď   k prieťahom   v konaní   došlo,   nemusí   vždy   ísť   o porušenie práva   na   prerokovanie   veci   v primeranej   dobe,   ak   konanie   ako   celok   zodpovedá dobou svojho   trvania   času,   v ktorom   je   možné   uzavretie   konania   spravidla   očakávať (porov. rozhodnutia   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   vo   veciach   Libanský   v.   Česká republika alebo Králiček v. Česká republika).

11. Prípadná neistota v priebehu súdneho konania je jeho imanentnou vlastnosťou, pri ktorej nikdy nie je absolútne isté, ako dopadne. To nemožno vo všeobecnosti považovať za pochybenie zo strany súdu; tým by mohla byť až neprimeraná dĺžka konania.

12. K otázke posudzovanej dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa opakovane   pripomína,   že   túto   nemožno   vyjadriť   numericky,   lebo   je   podmienená objektívnym charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zložitosť veci, procesnú aktivitu strán sporu a pod.

13.   Ústavný   súd   poukazuje   aj   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia,   v ktorým opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01,   I.   ÚS   66/02,   I.   ÚS   154/03,   IV.   ÚS   147/01, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného   v tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01,   IV.   ÚS   110/04),   prípadne   návrhu   buď nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 455/2014).  

14. Vzhľadom na situáciu, že sťažovateľky zobrali svoj návrh na začatie konania späť, v dôsledku čoho okresný súd konanie zastavil, ústavný súd celkovú dobu necelých troch rokov (28. júla 2011 – 19. júna 2014) ex post nevyhodnotil ako konanie porušujúce základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru; preto sťažnosti sťažovateliek nevyhovel.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014