znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 418/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť V. H., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   trestným   rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4 T 50/09 z 30. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra 2011 doručená sťažnosť V. H., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. M.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   trestným rozkazom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 50/09 z 30. apríla 2009 (ďalej len „trestný rozkaz z 30. apríla 2009“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol trestným rozkazom z 30. apríla 2009 uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 Trestného zákona z dôvodu, že 1. júla 2008 vo F. vylákal sumu 70 000 Sk od I. S. (ďalej len „poškodená“) pod zámienkou financovania prevodu nehnuteľností, kde na základe ústnej dohody si 4. júla 2008   dohodnutú   hotovosť   prevzal,   pričom   túto   mal   vrátiť   do   14.   júla   2008,   čo   však neurobil, pričom už v čase pôžičky vedel, že ju nevráti, a finančnú hotovosť použil na iný účel,   ako   sa   zaviazal.   Za   uvedené   protiprávne   konanie   bol   sťažovateľovi   uložený   trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov, a súčasne bol zaviazaný na náhradu škody poškodenej v plnej výške.

Sťažovateľ   tiež   uviedol,   že „pre   neznalosť   zákona“ nepodal   proti   napadnutému rozhodnutiu   riadny   opravný   prostriedok   ani   mimoriadny   opravný   prostriedok,   avšak napadnuté   rozhodnutie   považuje   za   nespravodlivé,   pretože „neboli   dodržané   zásady posúdenia skutku ako trestného činu podvodu“ orgánmi činnými v trestnom konaní počas prípravného konania, ako aj okresným súdom počas konania pred súdom.

Podľa   sťažovateľa   v   jeho   prípade   nebolo   preukázané,   že   nemal   v   úmysle   vrátiť poškodenej   požičanú hotovosť.   Ani orgány činné v trestnom   konaní a ani okresný súd riadne neskúmali, či v čase poskytnutia pôžičky reálne mohol očakávať, že získa peňažné prostriedky na vrátenie požičanej sumy poškodenej. V tom čase sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia   očakával,   že   prebehne   dobrovoľná   dražba,   v   rámci   ktorej   získa   peňažné prostriedky na účely ich vrátenia poškodenej. Dražba však bola úspešne zrealizovaná až 3. decembra 2008, pričom peňažné prostriedky sa nachádzajú v notárskej úschove až do nadobudnutia   právoplatnosti   rozsudku   Okresného   súdu   Prešov   sp.   zn.   15   C   189/07 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   ani   dokazovanie   v   prípravnom   konaní,   ani dokazovanie pred súdom neposkytli „dostatočný podklad k tomu, aby sa mohlo spravodlivo meritórne rozhodnúť. V tomto prípade sa ani orgány činné v trestnom konaní a ani súd nevysporiadali so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie veci a neodstránili neúplnosť   dôkazov.“. Vzhľadom   na   uvedené   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na spravodlivý súdny proces.

Podnet   sťažovateľa   na   podanie   dovolania   adresovaný   ministrovi   spravodlivosti Slovenskej republiky bol odmietnutý listom č. 25807/2010-3-61/D/1021 z 21. júla 2011 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   rozhodol   nálezom, v ktorom vysloví, že bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, zruší trestný   rozkaz   z   30.   apríla   2009,   prizná   mu   finančné   zadosťučinenie   v sume   30 000   € a trovy právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v trestnej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn. 4 T 50/09 bol vydaný 30. apríla 2009 trestný rozkaz, na základe ktorého bol sťažovateľ odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 23. mája 2009.

Z uvedených zistení vyplýva, že sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, keďže jeho trestná vec bola právoplatne skončená 23. mája 2009 a ústavnému súdu bola sťažnosť doručená až 30.   septembra   2011,   čo   zakladá   dôvod   na   jej   odmietnutie   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene. Navyše, sťažovateľ, ako to vyplynulo zo sťažnosti, nepodal proti označenému trestnému   rozkazu   okresného   súdu   odpor,   a   teda   nevyužil   právne   prostriedky   ochrany svojich   práv,   ktoré   mal   k   dispozícii,   čo   zakladá   dôvod   na   odmietnutie   jeho   sťažnosti z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu, keďže o podanom opravnom prostriedku bol oprávnený a aj povinný rozhodovať príslušný všeobecný súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene, ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011