SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 417/2017-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Vladimírom Pochom, Hviezdoslavova 3, Bardejov, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 3, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1, čl. 7 ods. 5 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7 ods. 2, čl. 10 ods. 2, čl. 26 ods. 3, čl. 28, čl. 36 ods. 1 a 3, čl. 37 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1a čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dohovoru proti mučeniu, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, čl. 14 a čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, smernicou Rady č. 2000/78/ES z 20. novembra 2000 v jej čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a 3 písm. c), čl. 9 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a 5 a čl. 11, postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. E 182/1998, 3 Er 210/06 (Ex 2/06), vo veci výkonu jeho právoplatného rozsudku sp. zn. 4 C 184/89 zo 16. januára 1991 a konaním, ktoré mu predchádzalo pod sp. zn. 4 C 194/1992 a sp. zn. 4 C 263/1995, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 CoPr/4/2014 a sp. zn. 11 CoPr/5/2014 zo 16. októbra 2014 v spojení s rozhodnutiami Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4 C 263/1995 z 28. novembra 2012 a 20. mája 2014 a rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4 C 194/1992 z 10. januára 1995 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16 Co/136/1995 zo 6. marca 1996 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv podľa Ústavy Slovenskej republiky, (ďalej len „ústava“), Listiny základných práv a slobôd, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru proti mučeniu, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a smernice Rady č. 2000/78/ES z 20. novembra 2000 postupmi Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) a jeho rozsudkami v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Košiciach v už uvedených konaniach označených v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov“).
2. Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaniami doručenými ústavnému súdu 22. júna 2016, 29. júna 2016, 11. augusta 2016, 31. augusta 2016 a 2. septembra 2016. Súčasťou podaní bol zoznam aj 39 súdnych sporov, ktoré už boli právoplatne skončené na okresnom súde.
3. V petite sťažnosti z 26. mája 2016 doručenej 1. júna 2016, ktorú doplnil ďalšími podaniami sťažovateľ, navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
1) Vyslovuje, že základné a ľudské práva ⬛⬛⬛⬛ garantované mu:
a) Ústavou Slovenskej republiky v jej čl. 12/1; 19/1; 35/3; 36/b; 46/1;a 46/3 v kontexte s čl. 1;čl. 7/5;, 144/1 s použitím čl. 127/2;
b) Dohovorom o ľudských právach v jeho čl. 6/1;
c) Paktom o občianskych a politických právach v jeho čl. 14; 26;
d) Smernicou Rady EÚ č. 2000/78/ES z 20. novembra 2000 v jej čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a 3 písm. c), čl. 9 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a 5 a čl. 11;
e) Zákonníkom práce v jeho §§ 35/1;44/2;46/1;61/1;59/1 a 5;187/1, 242/1a); a 251; 252/2;v §§;
f) Občianskym súdnym poriadkom v jeho §§ 159/2 a 365;
- všetky vyúsťujúce do záverečného konania pred Okresným súdom v Bardejove pod E 182/1998 a násl.3Er 210/06 a EX 2/2006 o výkon jeho právoplatného rozsudku pod č.k. 4C 184/89 zo 16.1.1991, spolu s tými, ktoré im predchádzali pod č.k.4C 194/92 a 4C 263/1995, porušené boli.
2.) Konštatuje, že v tomto konaní, ako celku, boli prekročené právomoci súdov.
3.a) Priznáva ⬛⬛⬛⬛ spravodlivé finančné zadosťučinenie za porušenie týchto práv... /?/ - zatiaľ sa podľa daných inštrukcií v tomto štádiu na základe uznesenia Ústavného sudu SR I.ÚS 250/2016-8 z 20.4.2016, /patriaceho pod č.k. 26D 1730/2005 a vedeného na Okr.súde v Prešove-pozn./ neuvádza.
b/ Odmenu náhradu trov konania a právneho zastupovania -... z toho istého dôvodu ako pod písm. a) predchádzajúceho bodu zatiaľ neuvádza.
4. / Ukladá
a/ Okresnému súdu v Bardejove uhradiť vzniklé trovy... sa neuvádza.
b/ Okresnému súdu v Bardejove, aby v súčinnosti s Ministerstvom spravodlivosti SR uskutočnil výkon právoplatného rozhodnutia pre sťažovateľa v zmysle exekučného titulu pod č.k. 4C 184/1989 zo 16.1.1991 a na základe jeho návrhu z 25.5.1998 v merite sporu, ktorým je hlavne prideľovanie mu vhodnej práce v úrovni minimálne zastávajúcej funkcie v jeho predošlom zamestnaní na ⬛⬛⬛⬛, ako štátneho zamestnanca a obnoviť u neho patriace mu práva pred ich porušením.
c) Prikazuje Okresnému súdu v Bardejove, aby vo veci konal.
5.) Zrušuje
a/ Výpoveď z pracovného pomeru danú sťažovateľovi listom
, ako právne neodôvodnenú, neústavnú a nezákonnú;
b/ Konečný a právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16Co 136/1995-223 zo 6.3.1996 (právoplatnosť 18.4. 1996/ v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Bardejove pod č.k. 4C 194/1992-182 z 10.1.1995;
c/ Konečný a právoplatný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 CoPr/4/2014-384 a 11 CoPr/5/2014, zo dňa 16.10.2014 (právoplatnosť 15.12.2014), v spojení s rozhodnutiami Okresného súdu v Bardejove pod č.k. 4C 263/1995-339, zo dňa 28.11.2012 a č.k.4C 263/1995-359 z 20.5.2014.
Stručné odôvodnenie návrhu na spravodlivé finančné zadosťučinenie
Zatiaľ sa takisto v tomto konaní a štádiu prerokovania tejto mojej sťažnosti pred Ústavným súdom SR, neuvádza.“
4. Vo svojom podaní z 26. augusta 2016 doručenom ústavnému súdu 31. augusta 2016 v petite sťažnosti tiež žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
1.) Vyslovuje, že základné práva ⬛⬛⬛⬛ garantované mu: Ústavou SR - jej čl. 12/1; 16/2;19/1 a 2; 35/3; 36/b; 46/1; 46/3; 48/2; 144/1, v kontexte s jej čl. 1; 7/5 Európskym dohovorom o ľudských právach – jeho čl. 3; 6/1; 8/1; a 14; Dodatkovým protokolom k nemu – jeho čl. 1/1; Medzinárodným paktom o občianskych a politickým právach - jeho čl. 7; 14 a 26; Dohovorom proti mučeniu, neľudskému a ponížujúcemu zaobchádzaniu – jeho časť I. čl. 1; v kontexte s jeho čl. 1; Smernicou Rady EÚ č. 2000/78/ES z 20.11.2000- jej čl. 2/1; 3/1; 3/c;9/1; 10/1; 5) a 11);Zákonníkom práce – jeho §§ 5); 35/1; 44/2; 46/1; 59/1; 61/1; 187/1; 242/1a); a 251; Občianskym súdnym poriadkom - jeho §§ -mi 159/2 a 365, v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde v Bardejove o právoplatne vysúdené, ale ním nevykonané sťažovateľove právo na prácu a s ňou spojené iné zákonné náležitosti, pod č. k. 4 C 184/89 a končiac pod E 182/98 a nasl. 3 Er 210/06 a EX 2/06 – všetky uvedené v úvodnej časti tejto sťažnosti porušené boli (pozri bod 3, pozn.).
II.
5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
8. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
9. Zo sťažností a z jej doplnení vyplýva že sťažovateľ bol účastníkom viacerých sporov a nárokov, ktoré vyplývali z neplatného rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Tieto sa viedli na okresnom súde od roku 1991 a ako uvádza sám sťažovateľ v sťažnosti a jej doplneniach, všetky boli už právoplatne skončené. Všeobecné súdy napadnutými rozhodnutiami v označených konaniach rozhodli, že výpoveď daná sťažovateľovi z pracovného pomeru je neplatná. Napriek tomu však právny nástupca pôvodného zamestnávateľa sťažovateľa už neprijal do pracovného pomeru. Následne sťažovateľ nedosiahol žiadnu nápravu ani v exekučnom konaní, ktoré bolo už tiež právoplatne skončené. Sťažovateľ sa na základe opísaného skutkového stavu vo svojej rozsiahlej argumentácii domnieva, že postupom všeobecných súdov (za vedľajšieho účastníka označuje aj vládu Slovenskej republiky, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) boli porušené jeho označené práva. Podstatou sťažnosti je teda nesúhlas sťažovateľa s postupom a výsledkom súdnych konaní vedených okresným súdom, Krajským súdom v Prešove a Krajským súdom v Košiciach, ako aj ich rozhodnutiami špecifikovanými v petitoch jeho sťažnosti v bodoch 3 a 4.
10. Ústavný súd konštatuje, že uvádzané súdne rozhodnutia sťažovateľom sú napádané nepochybne zjavne oneskorene (je to zrejmé už na prvý pohľad), a toto vyplýva aj z vyznačených doložiek právoplatnosti v prílohách k sťažnosti, ale aj z toho, že to uvádza aj sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Taktiež petit sťažnosti z hľadiska uplatnenia právomoci ústavného súdu je nenáležitý, zmätočný a nevykonateľný [(pozri bod 2, bod 4 a) bod 5 a) z podania z 26. mája 2016)]. V tejto súvislosti možno vo všeobecnosti tiež uviesť, že sťažnosť bola napísaná dosť mätúcim spôsobom, pričom sťažovateľ bol kvalifikovane zastúpený advokátom.
11. Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že už viackrát odmietol uvedené sťažnosti sťažovateľa ako oneskorene podané, resp. neprípustné vo vzťahu k namietaným postupom a rozhodnutiam okresného súdu a krajských súdov, na ktoré odkazuje. Ide napr. o uznesenia sp. zn. IV. ÚS 369/2011 z 8. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 440/2011 z 18. októbra 2011, sp. zn. IV. ÚS 101/2012 z 1. marca 2012, sp. zn. IV. ÚS 191/2013 z 5. apríla 2013 alebo aj iné uznesenia sp. zn. I. ÚS 92/2015 zo 4. marca 2015, ktorým odmietol sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 CoPr/4/5/2014 zo 16. októbra 2014 aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a vo vzťahu k exekučnému konaniu sp. zn. 3 Er/210/06 ide o uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 3/07 z 15. marca 2007 (zjavná neopodstatnenosť, pozn.).
12. Vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, pretože nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde [neprípustnosť podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ďalšími dôvodmi odmietnutia sťažnosti je oneskorenosť a nesplnenie zákonných náležitostí (pozri body 9 až 11).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017