znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 417/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. S. a L. S., T., zastúpených advokátom JUDr. J. G., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd,   ako   aj   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn. 43 CoKR/40/2012 z 31. januára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S. a L. S.   o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2013   doručená   sťažnosť   M.   S.   a L.   S.   (ďalej   len   „sťažovatelia“)   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 43 CoKR/40/2012 z 31. januára 2013.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva tento sťažovateľmi uvádzaný skutkový stav:«V civilnom konaní sa žalobca (správca konkurznej podstaty úpadcu, pozn.) svojou žalobou...   domáhal   určenia,   že   kúpna   zmluva   zo   dňa   29.   07.   2009,   uzatvorená   medzi úpadcom   ako   predávajúcim   a   sťažovateľmi   ako   kupujúcimi   je   voči   veriteľom   úpadcu... neúčinná.   Žalobca   sa   ďalej   domáhal,   aby   súd   sťažovateľom   uložil   povinnosť   zaplatiť spoločne a nerozdielne do všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške 236.527,09 €. Okresný súd Banská Bystrica v konaní 26 Cbi/26/2010-207 rozsudkom zo dňa 06. 06. 2012 rozhodol tak, že určil, že kúpna zmluva zo dňa 29. 07. 2009... je voči veriteľom úpadcu V., s. r. o. „v konkurze“... neúčinná. Sťažovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu... sumu vo výške 28.700,- €.

Proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   podali   sťažovatelia   prostredníctvom   svojho právneho zástupcu odvolanie e-mailom dňa 26. 06. 2012 v čase o 23:48. teda v zákonom stanovenej   15-dňovej   lehote.   Dňa   27.   06.   2012   bolo   na   pošte   podané   jeho   písomné vyhotovenie...   V   podanom   odvolaní   bolo   napádané   nesprávne   právne   posúdenie   veci prvostupňovým   súdom   ako   aj   nedostatočne   zistený   a   zhodnotený   skutkový   stav   spolu s podanou   námietkou,   že   vec   bola   odňatá   zákonnej   sudkyni   a   bolo   porušené   právo účastníkov na spravodlivý proces.

Krajský súd... však svojím uznesením zo dňa 31. 01. 2013, sp. zn.: 43 CoKR/40/ 2012 rozhodol tak, že odvolanie sťažovateľov odmietol a zároveň im uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 79,58 €. Odvolací súd dospel k záveru, že sťažovatelia podali svoje odvolanie oneskorene, t. j. po uplynutí 15 – dňovej lehoty, pričom pri svojom   rozhodovaní sa opieral o   skutočnosť,   že automatické vygenerovanie potvrdenky o prijatí odvolania určilo jeho prijatie na deň 27. 06. 2012 v čase o 11:36...... okresný súd nepostupoval pri prijatí podania v zmysle ustanovení Spravovacieho poriadku. Pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici za tejto situácie odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že odvolanie odporcov bolo podané oneskorene, máme za to, že tým porušil zákon ústavnú zásadu obsiahnutú v článku 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, lebo svojím postupom fakticky odoprel sťažovateľom prístup k súdu.

Ďalšou, nemenej dôležitou je tá skutočnosť, že v konaní pred prvostupňovým súdom Banská Bystrica bola zákonnou sudkyňou Mgr. Z. A., čo je uvedené aj v záhlaví rozsudku 26 Cbi26/2010-207.   Napriek   tomu,   rozsudok   vyhlasovala   JUDr.   E.   M.,   čo   považujeme   za odňatie práva účastníka na zákonného sudcu v štádiu, resp. v procese občianskeho súdneho konania...»

3. Podľa názoru sťažovateľov „Rozhodnutím ako aj postupom Krajského súdu... boli porušené základné práva sťažovateľov, zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy... ako aj práva zakotvené v článku 36 ods. 1 Listiny... a v neposlednom rade porušené základné právo zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru...“.

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy..., článku 36 ods. 1   Listiny...   a   článku   6   ods.   1   Dohovoru...   uznesením   Krajského   súdu...   sp.   zn.: 43 CoKR/40/2012, zo dňa 31. 01. 2013 porušené bolo.

Uznesenie Krajského   súdu...   zo dňa 31.   01.   2013,   sp.   zn.: 43 CoKR/40/2012   sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Krajský súd... je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške 1.811,56 €...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Z   obsahu   sťažnosti   možno   vyvodiť,   že   sťažovatelia   namietajú   porušenie označených   základných   práv   zaručených   ústavou   a listinou,   ako   aj   práva   zaručeného dohovorom postupom a rozhodnutím krajského súdu (body 1, 3 a 4) spočívajúcim v nimi tvrdených skutočnostiach už uvedených v bode 3.

8. Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho   súdu,   pokiaľ   to   zákon   pripúšťa.   Podľa   §   237   písm.   f)   OSP   dovolanie   je prípustné   proti   každému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu,   ak   účastníkovi   konania   sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; podľa písm. g) ak rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený...

9.   Podľa   ustálenej   súdnej   praxe   proti   každému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v § 237 OSP. Ide o prípady závažných vád konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v § 238, resp. § 239 OSP. Okrem iného ide aj o prípady, ak bola postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP], alebo ak vo veci rozhodoval nezákonný sudca [§ 237 písm. g) OSP].

10. Sťažovatelia uviedli (pozri bod 2), že v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku namietali najmä nesprávne právne posúdenia veci a nedostatočne zistený skutkový stav; s uvedenými námietkami sa krajský súd zákonným spôsobom nevysporiadal, v dôsledku čoho „svojím   postupom   fakticky   odoprel   sťažovateľom   prístup   k súdu“.   Sťažovatelia súčasne namietali „že v konaní pred prvostupňovým súdom... vec bola odňatá zákonnému sudcovi“ (uvedenou skutočnosťou argumentovali aj v odvolaní, pozn.) a s ich námietkou sa podľa tvrdenia sťažovateľov krajský súd (nimi predstavovaným spôsobom) nevysporiadal, čím mal porušiť („odňať právo“) ich základné právo na zákonného sudcu. [Krajský súd túto ich námietku posúdil ako „neopodstatnenú“, lebo Okresný súd Banská Bystrica postupoval „na   základe   rozvrhu   práce   na   rok   2012“,   keď   rozhodnutie   namiesto   dlhodobo práceneschopnej (pre „vážny úraz“) zákonnej sudkyne vypracovala, vyhlásila a doručovala účastníkom konania zastupujúca sudkyňa („... vec bola prejednaná a rozhodnutá v súlade s rozvrhom práce bez toho, že by bola vec odňatá zákonnej sudkyni“)].

11.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12.   Podľa   stabilnej judikatúry   ústavný súd   nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti   vo   veciach,   v   ktorých   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   v   konaní   pred všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym   poriadkom ustanovenými   procesnými   úkonmi   (podobne   napr.   IV.   ÚS   49/05,   II.   ÚS   73/05, I. ÚS 243/2010).

13.   Sťažovateľmi   namietané   porušenie   práv   vyúsťuje   do   ich   tvrdenia   o   odňatí možnosti konať pred súdom a porušení ich práva na zákonného sudcu (pozri body 2 a 10), čo v okolnostiach danej veci predstavuje dovolacie dôvody proti rozhodnutiu krajského (odvolacieho) súdu podľa § 237 písm. f) a g) OSP. Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia nevyčerpali   tento   opravný   prostriedok,   ktorý   im   Občiansky   súdny   poriadok   poskytuje na ochranu ich základných práv.

14. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia mali možnosť podať   proti   napadnutému   rozhodnutiu   krajského   súdu   dovolanie,   a   to   v   časti   podanej sťažnosti,   v   ktorej   tvrdili   také   porušenie   svojich   procesných   oprávnení,   ktoré   napĺňajú prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) a g) OSP. Ústava ani zákon o ústavnom súde (§ 53 ods. 1) nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušení základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

15.   Vychádzajúc   z   týchto   právnych   záverov   a   skutkového   stavu   opísaného sťažovateľmi ústavný súd uzavrel, že v ich veci vo vzťahu k namietaným porušeniam práv nie je sťažnosť prípustná, preto ju odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

16.   Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   ďalšími   návrhmi sťažovateľov sa už nezaoberal.

17.   Nad   rámec   už   uvedeného   ústavný   súd   ešte   poznamenáva,   že   sťažovatelia k sťažnosti nepredložili splnomocnenie na ich zastupovanie advokátom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), čo predstavuje samostatný dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013