znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 416/2012-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2013 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka vo veci sťažnosti M. S. Ž,, a Ing. G. K. Ž., zastúpených advokátkou JUDr. M. P. Ž., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/166/1996

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. S. a Ing. G. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   8   C/166/1996 p o r u š e n é   b o l o.

2. M. S.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 700 € (slovom sedemsto eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Žilina   p o v i n n ý   zaplatiť jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing.   G.   K.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   700   €   (slovom sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý uhradiť M. S. a Ing. G. K. trovy právneho zastúpenia   v   sume   313,32   €   (slovom   tristotrinásť   eur   a tridsaťdva   centov)   na   účet   ich právnej zástupkyne JUDr. M. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 416/2012-15 z 3. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   M.   S.   a   Ing.   G.   K.   (ďalej   len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/166/1996.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky 5. februára 1996 podali na okresnom súde žalobný návrh, ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva. Sťažovateľky poukázali na obdobie konania okresného súdu, keď „... termín na pojednávanie vytýčil až 27. 06. 2001. Od 18. 11. 2003 do pojednávania dňa 28. 03. 2007 súd vo veci nekonal. Následne súd vytýčil termín na pojednávanie na deň 19. 03. 2008 a 21. 05. 2008, ktoré bolo odročené na neurčito. V roku 2009 súd nariadil pojednávanie na 18. 02. 2009 a 23. 09. 2009, ktoré bolo odročené na 28. 10. 2009.

Na pojednávaní dňa 21. 09. 2011 súd vyhlásil rozsudok vo veci samej... Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky...   nakoľko   súdne   konanie   prebieha   už 16. rokov   a   doposiaľ   nebolo   právoplatne   skončené,   pričom   vyhlásený   rozsudok   nám za obdobie takmer 9 mesiacov do dnešného dňa nebol doručený...

Dňa   27.   03.   2012   sme   požiadali   o   doručenie   písomného   vyhotovenia   rozsudku. Následne   sme   dňa   18.   04.   2012   podali   sťažnosť   proti   porušovaniu   práva   na   verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... predsedovi Okresného súdu v Žiline, pričom na sťažnosť v zákonnej 30 - dňovej lehote predseda Okresného súdu v Žiline neodpovedal. Nezákonný postup Okresného súdu v Žiline je o to závažnejší, že Ústavný súd SR už svojim nálezom zo dňa 16. 12. 2009, č. k. IV ÚS 357/09-36 prikázal Okresnému súdu v Žiline, vo veci vedenej pod č. k. 8 C 166/1996 konať bez zbytočných prieťahov.

Napriek tomuto nálezu Ústavného súdu SR, ani po uplynutí dva a pol roka nebolo vo veci   právoplatne   rozhodnuté,   pričom   zároveň   nebolo   ani   doručené   prvostupňové rozhodnutie.“.

3. Sťažovateľky uvádzajú, že postupom okresného súdu vznikli zbytočné prieťahy v konaní, a sú toho názoru, že postupom okresného súdu sa porušuje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 38 ods. 2 listiny.

Na základe už uvedeného sťažovateľky ústavnému súdu navrhujú, aby nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 166/1996 porušené bolo. Základné právo Ing. G. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 166/1996 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Žilina prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 166/1996 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc euro), ktoré mu je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

Ing. G. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc euro), ktoré jej je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľom M. S., JUDr. E. S. a Ing. G. K. trovy konania v sume 476,08 € na účet ich právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili takto: „Právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzame, nám spôsobuje nielen materiálnu, ale aj nemeteriálnu ujmu. Stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzame už 16 rokov, nebol odstránený a zatiaľ sme sa nedomohli súdnej ochrany.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za okresný súd JUDr.   D.   B.,   poverený   plnením   úloh   predsedu   okresného   súdu   listom sp. zn. 1 Spr. S/599/2012   zo   16.   novembra   2012.   Právna   zástupkyňa   sťažovateliek k vyjadreniu   okresného   súdu   nezaujala   stanovisko.   Poverený   predseda   okresného   súdu vo vyjadrení uviedol: „... predkladáme vyjadrenie zákonného sudcu... S vyjadrením sudcu sa   stotožňujem,   preto   ho   považujte   sa   stanovisko   vedenia   Okresného   súdu...“ Sudca vo vyjadrení k sťažnosti uviedol: „Vec je v merite sporu právoplatne skončená rozsudkom tunajšieho súdu... z 21. 9. 2011. Krajský súd Žilina uznesením z 31. 8. 2012 zrušil tento rozsudok iba vo vzťahu k trovám konania... Vybavovanie veci bolo v minulosti poznačené jej mimoriadne   vysokou   skutkovou   zložitosťou,   osobitne   vo   vzťahu   k   zápisom   práv k nehnuteľnostiam,   v   okolnostiach   bola   skutková   zložitosť   charakterizovaná   znaleckým posudkom s jeho dvomi doplneniami a výsluchom znalca a ďalším geometrickým plánom inej geodetky... Ostatne aj z priebežne sledovaných počtov vecí v tomto súdnom oddelení, ktoré   v   r.   2007   presahovali   500   vecí,   v   r.   2011   presahovali   400   vecí,   k   30.   4.   2012 dosahovali 325, keď pri fyzických možnostiach súdu vybaviť iba počet vecí zodpovedajúci pravidelnému   nápadu   okolo   25   vecí   mesačne,   za   stavu   vecí   predstavujúcich   1,5   -   2,5 násobku stavu, ktoré je súd schopný vybaviť za rok, bolo prakticky vylúčené, aby som sa vo všetkých veciach vyhol vzniku prieťahov.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená povahou   namietaného porušenia   práv   –   ústavný   súd   nepovažuje ani za   vhodný,   ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   v   primeranej   lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

6. Zo   sťažnosti   a z jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu   okresného súdu   sp.   zn. 8 C/166/1996 a s prihliadnutím   aj na skutkový stav zistený v konaní pred ústavným súdom sp. zn. IV. ÚS 357/09, keďže ide o to   isté   konanie   okresného   súdu,   ústavný   súd   zistil,   že   žalobný   návrh   bol   podaný sťažovateľkami okresnému súdu 6. februára 1996. Od vynesenia nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 357/09 zo 16. decembra 2009 okresný súd vykonal tieto úkony vo veci:

- 13. januára 2010 okresnému súdu sťažovateľky predložili návrh zmeny žalobného petitu,

- 2. februára 2010 okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu,

- 29. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcov k žalobe,

- 5. mája 2010 okresný súd nariadil termín súdneho pojednávania na 28. jún 2010,

- 28. júna 2010 je úradným záznamom do spisu zapísané, že pojednávanie je zrušené pre akútne lekárske vyšetrenie sudcu,

- 20. októbra 2010 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie. Stanoviská k veci predniesli   zástupcovia   oboch   sporových   strán,   bol   vypočutý   odporca   v   1.   rade a pojednávanie bolo odročené na 15. december 2010 pre účely prerokovania predloženého dôkazu,

-   16.   novembra   2010   okresnému   súdu   sťažovateľky   predložili   návrh   zmenu žalobného petitu,

-   1.   decembra   2010   okresnému   súdu   sťažovateľky   predložili   záverečné   zhrnutie doterajších výsledkov dokazovania,

- 6. decembra 2010 okresnému súdu odporcovia predložili vyjadrenie k veci a návrhy na vykonanie dôkazov,

-   14.   decembra   2010   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   súdneho   pojednávania z dôvodu zmeny žalobného návrhu a doplnenia dokazovania,

- 12. februára 2011 okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu,

-   31.   mája   2011   sťažovateľky   oznámili   okresnému   súdu   úmrtie   navrhovateľa v 2. rade,

-   8.   júna   2011   okresný   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie.   Právni   zástupcovia sporových strán predniesli stanoviská vo veci. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

- 21. septembra 2011 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom vo veci meritórne rozhodol,

- 19. júna 2012 podali sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu odvolanie len v časti náhrady trov konania,

-   21.   júna   2012   okresný   súd   vyzval   odporcov,   aby   sa   v   lehote   15   dní   vyjadrili k podanému odvolaniu sťažovateliek,

- 29. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcov proti rozsudku len v časti náhrady trov konania,

- 17. júla 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní,

- 2. augusta 2012 krajský súd uznesením napadnutý rozsudok v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd prevzal spis 8. októbra 2012.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny.

9. Podľa čl. 48 ods. ústavy 2 a obdobne podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01, I. ÚS 20/02).

11.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (i práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote)   je   podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 247/03,   IV.   ÚS   272/04)   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje   aj povahu prerokúvanej veci.

14.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o určenie vlastníckeho práva. Vzhľadom na nutnosť   nariadenia   znaleckého   dokazovania   možno   napadnuté   konanie   považovať   po skutkovej   stránke   za   zložitejšie.   Samotnú   skutkovú   zložitosť   však   nemožno   dávať do súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

15.   Správanie   účastníka   konania   je druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   zistil   okolnosť,   ktorou sťažovateľky čiastočne prispeli k prieťahom v konaní, a to tým, že 13. januára 2010 navrhli zmenu žalobného petitu, o ktorej   rozhodol   okresný   súd   uznesením   z 2.   februára 2010. Taktiež 16. novembra 2010 navrhli zmenu žalobného petitu, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením z 12. februára 2011, pričom z tohto dôvodu bolo 14. decembra 2010 zrušené aj nariadené súdne pojednávanie.

16.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   označených   práv   sťažovateliek,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

17.   Vychádzajúc   z   predloženej   sťažnosti   a   pripojených   dokumentov,   ako   aj zo stanovísk   účastníkov   konania   a   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatuje   predovšetkým   neefektívne   správanie   okresného   súdu,   ktoré   v   spojitosti s celkovou   dĺžkou   súdneho   konania   (takmer   17   rokov)   a   už   konštatovanými   prieťahmi ústavným súdom (nález sp. zn. IV. ÚS 357/09 zo 16. decembra 2009) mali za následok zistenie   ďalších   prieťahov   (od   februára 2010),   pretože okresný   súd   nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľky nachádzali. Okresný súd bol nečinný takmer 8 mesiacov, a to v čase od 21. septembra 2011, keď rozhodol v merite veci tak, že žalobnému návrhu sťažovateliek vyhovel, avšak do podania tejto ústavnej sťažnosti (13. jún 2012) nebol rozsudok doručený sťažovateľkám, a to napriek tomu,   že   jeho   doručenie   urgovali.   Písomne   vyhotovený   rozsudok   okresného   súdu z 21. septembra   2011   bol   právnej   zástupkyni   sťažovateliek   odoslaný   15.   júna   2012 a doručený až po podaní ústavnej sťažnosti 19. júna 2012. Podľa § 158 ods. 5 OSP ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia.

18. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý   by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní,   ústavný   súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

19.   Ústavný   súd   sa   priklonil   k názoru   sťažovateliek,   že   k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal a meritórne už vo veci rozhodol. Podstatným v okolnostiach danej veci je skutočnosť, že vec sťažovateliek ako taká nebola do času rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená, pretože aj (iba)   rozhodovanie   o   trovách   konania   požíva   tiež   ústavnoprávnu   ochranu. Okresný   súd vzhľadom na celkovú dĺžku konania a už uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí ústavného súdu o zistených prieťahoch nekonal sústredene a efektívne. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľky obrátili na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 8 C/166/1996 ako celok.

20. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/166/1996 aj po rozhodnutí ústavného súdu zo 16. decembra 2009 dochádzalo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného   práva   sťažovateliek   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

21.   Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v   primeranej lehote   podľa   čl. 6   ods.   1 dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 8 C/166/1996 konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu sp.   zn.   IV.   ÚS   357/09   z   16.   decembra   2009   (m.   m.   I.   ÚS   232/05,   IV.   ÚS   187/05, II. ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

22.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

23.   Sťažovateľky   v   sťažnosti   žiadali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie každej v sume po 10 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C/166/1996 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (pozri bod 15 a priznané finančné zadosťučinenie v zmysle nálezu sp. zn. IV. ÚS 357/09) ústavný súd považoval   priznanie   sumy   700   €   každej   zo   sťažovateliek   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 a 3 výroku nálezu).

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľkám vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokátka   vykonala 4 úkony právnych služieb (pre každú zo sťažovateliek po 2 úkony), a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 13. júna 2012. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   vykonaných   je   1/6   z   výpočtového základu 763 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 127,16 €, znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo predstavuje sumu 63,58 €. Takto stanovená odmena spolu   s   režijným   paušálom   7,63   €   predstavuje   sumu   71,21   €   za   jeden   úkon.   Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb   a   2   x   paušálna   náhrada)   predstavuje   celkovú   sumu   142,42   €   plus   20   %   DPH (advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty), teda celkovo predstavuje sumu 156, 66 € za jedného účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov konania 313,32 €. Priznanú úhradu trov   právneho   zastúpenia   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľov   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v   spojení s §   149 OSP) v   lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

25. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

26. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   tej   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľky   žiadali   priznať   finančné   zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu každej po 700 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013