znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 416/08-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 3061/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra 2008 doručená sťažnosť spoločnosti D, a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 3061/08.

Z obsahu sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   na Okresnom   súde   Nitra   (ďalej len „okresný súd“) prebieha konanie v právnej veci sťažovateľky ako žalobkyne a žalovaného Ch. P., spol. s r. o., o zaplatenie sumy 593 836 Sk s príslušenstvom.

Sťažovateľka sa podaním z 28. júla 2008 v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov (ďalej len „zákon   o súdoch“) sťažoval predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní, pričom obsahom sťažnosti bola aj námietka zaujatosti zákonnej sudkyne.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza: «Nakoľko   márne   uplynula   zákonná   lehota na vybavenie sťažnosti, tak som dňa 4. 9. 08 podal „Žiadosť o prešetrenie...“ na KS NI. Na str.   -2- piaty odsek som poukázal na nevybavenie citovanej sťažnosti... V časti B/ som poukázal na porušovanie ústavných imperatív orgánom štátnej moci... a na str. -5- žiadam v petite prešetrenie nevybavenia...

Dňa 9. 9. 08 nám bola doručená odpoveď z 28. 7. 08 v ktorej konštatuje poverený vybavujúci orgán súdnej správy, nedošlo k pochybeniu zo strany súdu a ani za prieťahy, ale za sťažnosť o pochybnostiach nezaujatosti...

10. 9. 08 sme požiadali KS NI o prešetrenie odpovede z 28. 07. 08...

Prešetrenie vybavenia sťažnosti Spr. 3061/08 zo dňa 6. X. 08 a doručené 10. X. 08. Pochybenia KS NI nezistil ale len oneskorenie zaslania vybavenia sťažnosti, a vyvodenie dôsledkov...»

Podľa   sťažovateľky: «Rámec   povinností   štátnych   orgánov,   voči   ktorým   smeruje právo na súdnu a inú právnu ochranu upravuje čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Každé konanie štátneho orgánu, ktoré nie je v súlade so zákonom, t. j. ak štátny orgán nekoná v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, protirečí príkazu ústavnej normy. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje ústava   každému   právu,   ktoré   je   v   právnom   poriadku   Slovenskej   republiky   upravené a ktorého   sa   možno   zákonom   ustanoveným   postupom   domáhať   na   súdnom   alebo   inom orgáne Slovenskej republiky. Poskytnutie práva na súdnu alebo inú právnu ochranu nie je možne obmedziť iba na základné práva a slobody tak, ako sú uvedené v Druhej hlave ústavy Slovenskej   republiky.   Takýto   záver   nie   je   možné   odvodiť   ani   z ústavy   ani   zo   zákonov upravujúcich výkon práva na súdnu a inú právnu ochranu. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné chovanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé iné konanie súdu alebo iného organu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Apelujem na ustanovenie § 135 druhá veta OSP...

V právnom štáte čl. 1 Ú SR ods. 1 jeho podstatou je nadradenosť práva nad všetkými cieľmi subjektov práva. Platí právna istota a spravodlivosť. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli priznané. napr. ( Nález I. ÚS 17/99, I. ÚS 10/98 )

Štátne orgány sa musia správať spôsobom, ktorý určuje právny poriadok, uplatňovať svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Sú podriadené ústave a zákonu, ktoré im určujú rozsah právomoci, ktoré nemôžu prekročiť, takže môžu konať len to čo im ústava a zákon   dovoľuje.   Zákon   ustanovuje   aj   spôsob   akým   môže   štátny   orgán   štátnu   moc uplatňovať. napr. zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch... OZ, OSP. Orgán, ktorého postavenie a právomoci upravuje zákon, neumožňuje aby samostatne rozhodovali nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomoci. Nie je oprávnený   z   vlastného   rozhodovania   a   podľa   svojej   úvahy   konať   nad   rozsah   svojich právomoci.

Ústavný princíp legality vyjadrený čl. 2 ods. 2 v spojení so zák. o súdoch a sudcoch... hovorí   o   ich   viazanosti   ústavou   a   zákonmi   s   využitím   všetkých   zákonom   vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa.

Štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch ustanovených zákonom a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a ak by mal to výslovne dovolené...

1. Podstatou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   je,   že   sa   ho   oprávnená   osoba   domáha   zákonom   ustanoveným postupom na orgáne príslušnom na jej poskytnutie, pričom rozsah, spôsob a doba jeho uplatnenia závisí výlučne od toho, kto sa jej domáha.

2. K porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dochádza iba vtedy a v takom rozsahu, v akom sa ho oprávnená osoba prejavom svojej vôle domáhala na orgáne príslušnom na poskytnutie inej právnej ochrany.

- Nález I. ÚS 47/96...

Sťažnosť podaná podľa citovaných predpisov nemá povahu opravného prostriedku, aleje právnym prostriedkom umožňujúcim účastníkovi konania uchádzať sa o dosiahnutie nápravy, ak súd porušuje jeho základné právo na prerokovanie veci nielen verejne, ale aj bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 prvej vete ústavy. Zákon nedovoľuje orgánu správy súdov, aby v konaní o sťažnosti nariadil sudcovi, aby prestal porušovať základné právo účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uznanie opodstatnenosti sťažnosti možno zabezpečiť pracovnoprávnymi prostriedkami len následne a nepriamo, výnimočne až po zistení kárnej zodpovednosti sudcu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 412/1991   Zb.   o   kárnej   zodpovednosti   sudcov.   Sťažnosť   predsedovi   súdu,   na   ktorom pôsobí   sudca,   ktorého   porušovanie   práva   sa   sťažnosťou   namieta,   je   len   jedným z prostriedkov dosiahnutia nápravy.

Účelom práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie možnosti súdu, aby sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd o podnete namietajúc porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy koná, ak navrhovateľ preukáže, že využil právne prostriedky ochrany...

O svojvôli pri výklade a aplikácií zákonných predpisov orgánu súdnej správy OS a KS   možno   uvažovať,   lebo   sa   natoľko   odchýlil   od   znenia   príslušných   zákonných ustanovení, že sa tým zásadne poprel ich účel a význam. Namietame jednostrannosť, ktorá zakladá   svojvôľu   a   takú   aplikáciu   zákonných   ustanovení,   ktorá   je   popretím   ich   účelu, podstaty a zmyslu. Skutkové a právne posudzovanie ad hoc doposiaľ možno kvalifikovať ako zjavne   nedôvodné,   arbitrárne   a   sú   neúčelnými   s   článkami:   č.   6   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd, a čl. 46 Ústavy SR na súdnu a inú ochranu v spojení s čl. 48 ods. 2) Ústavy SR.

Orgán   štátnej   moci   -   súdnej   správy   nechráni   zákon,   keď   ho   sám   poruší.   Nevie ponúknuť   nič   okrem   svojich   predstáv.   Prehliada   svoje   zákonne   povinnosti   v   rozsahu a spôsobom   ustanoveným   zákonom.   §   32,   33,   34,   a   §§   62   -   70   zák.   č.757/2004   Z.   z. o súdoch...»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:„1. Základné právo D. a. s. na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   postupom   Krajského   súdu   v   Nitre   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. Spr. 3061/08 porušené bolo.

2. Krajskému súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 3061/08 vracia vec na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia D. a. s. na účet   advokáta   JUDr.   M.   K.,   Advokátska   kancelária,   M.,   vo   výške   7.938,-   Sk   (slovom sedemtisícdeväťstotridsaťosem slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   ústavný   súd   môže   odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej súvislosti   medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 3061/08.

Z argumentácie   sťažovateľky   uvedenej   v sťažnosti   vyplýva,   že   k porušeniu označeného práva malo dôjsť v dôsledku toho, že krajský súd pri vybavovaní jej sťažnosti na prieťahy v konaní nesprávne aplikoval zákon o súdoch.

Sťažovateľka podala 30. júla 2008 predsedovi okresného súdu sťažnosť na postup v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 130/2006, ktorá smerovala proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a z ktorej zároveň vyplývala námietka zaujatosti   zákonnej   sudkyne.   Predseda   okresného   súdu   vybavil   sťažnosť   listom   sp. zn. Spr 1937/2008 z 27. augusta 2008. Sťažovateľka nebola s vybavením sťažnosti predsedom okresného súdu spokojná, a preto v zmysle § 67 ods. 1 zákona o súdoch požiadala predsedu krajského súdu podaním z 9. júla 2008 o prešetrenie vybavenia sťažnosti.

Žiadosť sťažovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti vybavil predseda krajského súdu listom sp. zn. Spr 3061/08 zo 6. októbra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza: «Na   základe   poverenia   predsedu   Krajského   súdu   v   Nitre   som   prešetril   spôsob vybavenia   Vašej   sťažnosti   vedenej   na   Okresnom   súde   Nitra   pod   sp.   zn.   Spr.   1937/08, pričom som zistil nasledovné:

Podľa § 62 ods. l zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „o súdoch“), sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania   sudcami,   súdnymi   úradníkmi   alebo   zamestnancami   súdu,   ktorí   plnia   úlohy   pri výkone súdnictva... sťažnosť bola vybavená dňa 27. 8. 2008, pričom oznámenie o vybavení sťažnosti bolo expedované dňa 4. 9. 2008. Z uvedeného potom vyplýva, že Vaša sťažnosť bola vybavená v zákonnej 30 dňovej lehote, v súlade s ustanovením § 65 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ale pochybením súdu došlo k oneskorenej expedícii, v rozsahu dva pracovné dni. Hoci z obsahu Vášho podania - sťažnosti zo dňa 28. 7. 2008 vyplýva, že ide o sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/130/2006, v zmysle § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v podstatnej časti sa zaoberáte postupom   zákonnej   sudkyne   JUDr.   C.,   vo   vzťahu   k   jej   prípadnej   zaujatosti,   keďže   v konečnom dôsledku sa Vašim podaním domáhate, aby bola vec postúpená nadriadenému súdu   na   rozhodnutie   o   námietke   nestrannosti   a   nezávislosti   zákonného   sudcu.   V   tomto kontexte bola aj Vaša žiadosť vybavená, keď Vaše podanie podľa obsahu považoval za námietku zaujatosti, o ktorej bolo navyše následne Krajským súdom v Nitre aj rozhodnuté a to uznesením č. k. 15Ncb/12/2008-279 zo dňa 18. 09. 2008 tak, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/130/2006. Je ale potrebné uviesť, že z Vášho podania zo dňa 28. 7. 2008 vyplýva aj to, že sa sťažujete na postup zákonnej sudkyne v konaní 27Cb/130/2006, s poukazom na prieťahy súdu v konaní, spočívajúce v nesprávnom postupe súdu, ďalej v tom, že sudkyňa nepripravovala pojednávania v súlade s úst. § 114 - 119 O. s. p.

Z   pripojeného   spisu...   som...   nezistil,   žeby   došlo   zo   strany   zákonnej   sudkyne   ku konaniu, ktoré by malo za následok spôsobovanie prieťahov v konaní...

Z   obsahu   spisu   som   preto   nezistil,   žeby   postupom   zákonnej   sudkyne   došlo k spôsobovaniu prieťahov v konaní, pojednávania odročovala buď na žiadosť účastníkov, alebo pre nesplnenie podmienky, aby sa pojednávanie uskutočnilo, a napokon aj z dôvodu preukázania dôvodnosti uplatneného návrhu. Aj vzhľadom na komplikovanosť uplatneného nároku, čo sa týka skutkových zistení mám za to, že sudkyňa konala plynulo a pojednávania boli pripravené v súlade s úst. § 114 a nasl. O. s. p. Týmto považujem Vašu sťažnosť za čiastočne dôvodnú, keďže predseda Okresného súdu   Nitra   vybavil   vec   len   ako   námietku   zaujatosti   a   nevenoval   sa   Vami   namietaným prieťahom v konaní. Pre   úplnosť   dodávam,   že   spôsob   vybavenia   sťažnosti   bude   doručený   predsedovi Okresného   súdu   Nitra   za   účelom   vykonania   opatrení   na   odstránenie   nedostatkov a vyvodenia dôsledkov za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám.»

Ústavný súd považoval za potrebné venovať pozornosť predovšetkým namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy označeným všeobecným súdom. Ústavný súd vychádzal pritom z doterajšej judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej čl. 46 ods. 1 ústavy predstavuje primárne východisko pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy je možné domáhať sa základného   práva   podľa   čl. 46   ústavy   len   v medziach   zákonov,   ktoré   toto   ustanovenie vykonávajú (napr. IV. ÚS 142/07, IV. ÚS 165/07).

K problematike práva na spravodlivý proces treba uviesť, že okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita konania, inak povedané, spravodlivý proces.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť na postup súdu môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva   na verejné prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov alebo porušovaniu   zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa   § 63   zákona   o súdoch   sťažnosti   vybavuje   predseda   príslušného   súdu,   ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Podľa § 64 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli   spôsobené   prieťahy   v   konaní   alebo   porušené   zásady   dôstojnosti   súdneho   konania, a odstránenie zistených nedostatkov (ods. 1). Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti.   Ak   je   to   na   riadne   vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľka vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti (ods. 2). Ak orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a   zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky (ods. 3).

Podľa § 65 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie (ods. 1). Ak lehotu podľa odseku 1 nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť však   musí   byť   vybavená   najneskôr   do   troch   mesiacov   odo   dňa   jej   doručenia   orgánu príslušnému   na   jej   vybavenie.   O   každom   predĺžení   lehoty   na   vybavenie   sťažnosti a o dôvodoch   predĺženia   je   orgán   vybavujúci   sťažnosť   povinný   písomne   upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1 (ods. 2).

Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na   odstránenie   zistených   nedostatkov   musí   byť   sťažovateľ   upovedomený   písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,

a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,

b) predsedu Vyššieho vojenského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom vojenského obvodového súdu,

c) ministerstvo   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   predsedom   krajského   súdu, predsedom Špeciálneho súdu a predsedom Vyššieho vojenského súdu.

Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch sa na prešetrenie vybavenia sťažnosti primerane použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.

Podľa   § 68   zákona   o súdoch   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak,   použije   sa na vybavovanie sťažností osobitný zákon, ktorým je zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

Z obsahu   napadnutej   odpovede   označeného   subjektu   vyplýva,   že   ten   zvoleným spôsobom   riadne   odôvodnil   a   vybavil   sťažovateľkinu   sťažnosť   v súlade   s platnými právnymi predpismi.

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutými postupmi označeného porušovateľa   a   možným   porušením   sťažovateľkou   uvádzaného   základného   práva. Skutočnosť,   že   sťažovateľka   s   uvedeným   postupom   nesúhlasí,   nemôže   viesť   k záveru o arbitrárnosti   názoru   alebo   svojvôli   v postupe   označeného   subjektu.   Nespokojnosť sťažovateľky s obsahom odpovede dotknutého subjektu nie je dôkazom o jeho neústavnosti.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   pri   predbežnom   prerokovaní   v senáte odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti je jej neprípustnosť   (§   25   ods.   2   v spojení   s   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde),   pretože sťažovateľka   nevyužila   možnosť   nápravy   ňou   tvrdeného   protiprávneho   stavu   postupom ustanoveným   §   67   ods.   1   písm.   c)   zákona   o súdoch,   t.   j.   nepožiadala   Ministerstvo spravodlivosti   Slovenskej   republiky   o prešetrenie   vybavenia   jej   sťažnosti   predsedom krajského súdu.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2008