SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 416/08-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 3061/08 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra 2008 doručená sťažnosť spoločnosti D, a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 3061/08.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) prebieha konanie v právnej veci sťažovateľky ako žalobkyne a žalovaného Ch. P., spol. s r. o., o zaplatenie sumy 593 836 Sk s príslušenstvom.
Sťažovateľka sa podaním z 28. júla 2008 v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažoval predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní, pričom obsahom sťažnosti bola aj námietka zaujatosti zákonnej sudkyne.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: «Nakoľko márne uplynula zákonná lehota na vybavenie sťažnosti, tak som dňa 4. 9. 08 podal „Žiadosť o prešetrenie...“ na KS NI. Na str. -2- piaty odsek som poukázal na nevybavenie citovanej sťažnosti... V časti B/ som poukázal na porušovanie ústavných imperatív orgánom štátnej moci... a na str. -5- žiadam v petite prešetrenie nevybavenia...
Dňa 9. 9. 08 nám bola doručená odpoveď z 28. 7. 08 v ktorej konštatuje poverený vybavujúci orgán súdnej správy, nedošlo k pochybeniu zo strany súdu a ani za prieťahy, ale za sťažnosť o pochybnostiach nezaujatosti...
10. 9. 08 sme požiadali KS NI o prešetrenie odpovede z 28. 07. 08...
Prešetrenie vybavenia sťažnosti Spr. 3061/08 zo dňa 6. X. 08 a doručené 10. X. 08. Pochybenia KS NI nezistil ale len oneskorenie zaslania vybavenia sťažnosti, a vyvodenie dôsledkov...»
Podľa sťažovateľky: «Rámec povinností štátnych orgánov, voči ktorým smeruje právo na súdnu a inú právnu ochranu upravuje čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Každé konanie štátneho orgánu, ktoré nie je v súlade so zákonom, t. j. ak štátny orgán nekoná v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, protirečí príkazu ústavnej normy. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého sa možno zákonom ustanoveným postupom domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Poskytnutie práva na súdnu alebo inú právnu ochranu nie je možne obmedziť iba na základné práva a slobody tak, ako sú uvedené v Druhej hlave ústavy Slovenskej republiky. Takýto záver nie je možné odvodiť ani z ústavy ani zo zákonov upravujúcich výkon práva na súdnu a inú právnu ochranu. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné chovanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé iné konanie súdu alebo iného organu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Apelujem na ustanovenie § 135 druhá veta OSP...
V právnom štáte čl. 1 Ú SR ods. 1 jeho podstatou je nadradenosť práva nad všetkými cieľmi subjektov práva. Platí právna istota a spravodlivosť. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli priznané. napr. ( Nález I. ÚS 17/99, I. ÚS 10/98 )
Štátne orgány sa musia správať spôsobom, ktorý určuje právny poriadok, uplatňovať svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Sú podriadené ústave a zákonu, ktoré im určujú rozsah právomoci, ktoré nemôžu prekročiť, takže môžu konať len to čo im ústava a zákon dovoľuje. Zákon ustanovuje aj spôsob akým môže štátny orgán štátnu moc uplatňovať. napr. zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch... OZ, OSP. Orgán, ktorého postavenie a právomoci upravuje zákon, neumožňuje aby samostatne rozhodovali nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomoci. Nie je oprávnený z vlastného rozhodovania a podľa svojej úvahy konať nad rozsah svojich právomoci.
Ústavný princíp legality vyjadrený čl. 2 ods. 2 v spojení so zák. o súdoch a sudcoch... hovorí o ich viazanosti ústavou a zákonmi s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa.
Štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch ustanovených zákonom a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a ak by mal to výslovne dovolené...
1. Podstatou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je, že sa ho oprávnená osoba domáha zákonom ustanoveným postupom na orgáne príslušnom na jej poskytnutie, pričom rozsah, spôsob a doba jeho uplatnenia závisí výlučne od toho, kto sa jej domáha.
2. K porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dochádza iba vtedy a v takom rozsahu, v akom sa ho oprávnená osoba prejavom svojej vôle domáhala na orgáne príslušnom na poskytnutie inej právnej ochrany.
- Nález I. ÚS 47/96...
Sťažnosť podaná podľa citovaných predpisov nemá povahu opravného prostriedku, aleje právnym prostriedkom umožňujúcim účastníkovi konania uchádzať sa o dosiahnutie nápravy, ak súd porušuje jeho základné právo na prerokovanie veci nielen verejne, ale aj bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 prvej vete ústavy. Zákon nedovoľuje orgánu správy súdov, aby v konaní o sťažnosti nariadil sudcovi, aby prestal porušovať základné právo účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uznanie opodstatnenosti sťažnosti možno zabezpečiť pracovnoprávnymi prostriedkami len následne a nepriamo, výnimočne až po zistení kárnej zodpovednosti sudcu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov. Sťažnosť predsedovi súdu, na ktorom pôsobí sudca, ktorého porušovanie práva sa sťažnosťou namieta, je len jedným z prostriedkov dosiahnutia nápravy.
Účelom práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie možnosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd o podnete namietajúc porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy koná, ak navrhovateľ preukáže, že využil právne prostriedky ochrany...
O svojvôli pri výklade a aplikácií zákonných predpisov orgánu súdnej správy OS a KS možno uvažovať, lebo sa natoľko odchýlil od znenia príslušných zákonných ustanovení, že sa tým zásadne poprel ich účel a význam. Namietame jednostrannosť, ktorá zakladá svojvôľu a takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá je popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Skutkové a právne posudzovanie ad hoc doposiaľ možno kvalifikovať ako zjavne nedôvodné, arbitrárne a sú neúčelnými s článkami: č. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a čl. 46 Ústavy SR na súdnu a inú ochranu v spojení s čl. 48 ods. 2) Ústavy SR.
Orgán štátnej moci - súdnej správy nechráni zákon, keď ho sám poruší. Nevie ponúknuť nič okrem svojich predstáv. Prehliada svoje zákonne povinnosti v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. § 32, 33, 34, a §§ 62 - 70 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch...»
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:„1. Základné právo D. a. s. na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 3061/08 porušené bolo.
2. Krajskému súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 3061/08 vracia vec na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia D. a. s. na účet advokáta JUDr. M. K., Advokátska kancelária, M., vo výške 7.938,- Sk (slovom sedemtisícdeväťstotridsaťosem slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 3061/08.
Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu označeného práva malo dôjsť v dôsledku toho, že krajský súd pri vybavovaní jej sťažnosti na prieťahy v konaní nesprávne aplikoval zákon o súdoch.
Sťažovateľka podala 30. júla 2008 predsedovi okresného súdu sťažnosť na postup v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 130/2006, ktorá smerovala proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a z ktorej zároveň vyplývala námietka zaujatosti zákonnej sudkyne. Predseda okresného súdu vybavil sťažnosť listom sp. zn. Spr 1937/2008 z 27. augusta 2008. Sťažovateľka nebola s vybavením sťažnosti predsedom okresného súdu spokojná, a preto v zmysle § 67 ods. 1 zákona o súdoch požiadala predsedu krajského súdu podaním z 9. júla 2008 o prešetrenie vybavenia sťažnosti.
Žiadosť sťažovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti vybavil predseda krajského súdu listom sp. zn. Spr 3061/08 zo 6. októbra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza: «Na základe poverenia predsedu Krajského súdu v Nitre som prešetril spôsob vybavenia Vašej sťažnosti vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. Spr. 1937/08, pričom som zistil nasledovné:
Podľa § 62 ods. l zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „o súdoch“), sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva... sťažnosť bola vybavená dňa 27. 8. 2008, pričom oznámenie o vybavení sťažnosti bolo expedované dňa 4. 9. 2008. Z uvedeného potom vyplýva, že Vaša sťažnosť bola vybavená v zákonnej 30 dňovej lehote, v súlade s ustanovením § 65 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ale pochybením súdu došlo k oneskorenej expedícii, v rozsahu dva pracovné dni. Hoci z obsahu Vášho podania - sťažnosti zo dňa 28. 7. 2008 vyplýva, že ide o sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/130/2006, v zmysle § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v podstatnej časti sa zaoberáte postupom zákonnej sudkyne JUDr. C., vo vzťahu k jej prípadnej zaujatosti, keďže v konečnom dôsledku sa Vašim podaním domáhate, aby bola vec postúpená nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke nestrannosti a nezávislosti zákonného sudcu. V tomto kontexte bola aj Vaša žiadosť vybavená, keď Vaše podanie podľa obsahu považoval za námietku zaujatosti, o ktorej bolo navyše následne Krajským súdom v Nitre aj rozhodnuté a to uznesením č. k. 15Ncb/12/2008-279 zo dňa 18. 09. 2008 tak, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/130/2006. Je ale potrebné uviesť, že z Vášho podania zo dňa 28. 7. 2008 vyplýva aj to, že sa sťažujete na postup zákonnej sudkyne v konaní 27Cb/130/2006, s poukazom na prieťahy súdu v konaní, spočívajúce v nesprávnom postupe súdu, ďalej v tom, že sudkyňa nepripravovala pojednávania v súlade s úst. § 114 - 119 O. s. p.
Z pripojeného spisu... som... nezistil, žeby došlo zo strany zákonnej sudkyne ku konaniu, ktoré by malo za následok spôsobovanie prieťahov v konaní...
Z obsahu spisu som preto nezistil, žeby postupom zákonnej sudkyne došlo k spôsobovaniu prieťahov v konaní, pojednávania odročovala buď na žiadosť účastníkov, alebo pre nesplnenie podmienky, aby sa pojednávanie uskutočnilo, a napokon aj z dôvodu preukázania dôvodnosti uplatneného návrhu. Aj vzhľadom na komplikovanosť uplatneného nároku, čo sa týka skutkových zistení mám za to, že sudkyňa konala plynulo a pojednávania boli pripravené v súlade s úst. § 114 a nasl. O. s. p. Týmto považujem Vašu sťažnosť za čiastočne dôvodnú, keďže predseda Okresného súdu Nitra vybavil vec len ako námietku zaujatosti a nevenoval sa Vami namietaným prieťahom v konaní. Pre úplnosť dodávam, že spôsob vybavenia sťažnosti bude doručený predsedovi Okresného súdu Nitra za účelom vykonania opatrení na odstránenie nedostatkov a vyvodenia dôsledkov za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám.»
Ústavný súd považoval za potrebné venovať pozornosť predovšetkým namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy označeným všeobecným súdom. Ústavný súd vychádzal pritom z doterajšej judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej čl. 46 ods. 1 ústavy predstavuje primárne východisko pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy je možné domáhať sa základného práva podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. IV. ÚS 142/07, IV. ÚS 165/07).
K problematike práva na spravodlivý proces treba uviesť, že okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita konania, inak povedané, spravodlivý proces.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť na postup súdu môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
Podľa § 64 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov (ods. 1). Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľka vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti (ods. 2). Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky (ods. 3).
Podľa § 65 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie (ods. 1). Ak lehotu podľa odseku 1 nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1 (ods. 2).
Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.
Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,
a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,
b) predsedu Vyššieho vojenského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom vojenského obvodového súdu,
c) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu, predsedom Špeciálneho súdu a predsedom Vyššieho vojenského súdu.
Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch sa na prešetrenie vybavenia sťažnosti primerane použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.
Podľa § 68 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na vybavovanie sťažností osobitný zákon, ktorým je zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
Z obsahu napadnutej odpovede označeného subjektu vyplýva, že ten zvoleným spôsobom riadne odôvodnil a vybavil sťažovateľkinu sťažnosť v súlade s platnými právnymi predpismi.
Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutými postupmi označeného porušovateľa a možným porušením sťažovateľkou uvádzaného základného práva. Skutočnosť, že sťažovateľka s uvedeným postupom nesúhlasí, nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti názoru alebo svojvôli v postupe označeného subjektu. Nespokojnosť sťažovateľky s obsahom odpovede dotknutého subjektu nie je dôkazom o jeho neústavnosti.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní v senáte odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd na záver poznamenáva, že ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti je jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), pretože sťažovateľka nevyužila možnosť nápravy ňou tvrdeného protiprávneho stavu postupom ustanoveným § 67 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch, t. j. nepožiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o prešetrenie vybavenia jej sťažnosti predsedom krajského súdu.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2008