znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 415/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o.,   B.,   zastúpenej obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 63/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. M., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 63/2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Sťažovateľ   podáva   ústavnú   sťažnosť   proti   postupu   Okresného   súdu   Pezinok v právnej   veci   navrhovateľa:   S.   spol.   s   r.   o…   proti   odporcovi:   B.   G…   o zaplatenie 48.460,47   Eur   s   príslušenstvom,   vedenej   na   Okresnom   súde   Pezinok   pod   spis.   zn.: 26Cb/63/2008…

Sťažovateľ…   sa   ako   navrhovateľ   návrhom   na   začatie   konania...,   doručeným Okresnému súdu Topoľčany dňa 14. 05. 2008, domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 48.460,47 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom poddlžníckej žaloby v súlade   s   ustanovením   §   109   ods.   1   zákona   č.   233/1995   Z.   z   osudných   exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Okresný   súd   Topoľčany   postúpil   právnu   vec   Okresnému   súdu   Pezinok   ako   súdu miestne príslušnému na námietku účastníka konania prípisom zo dňa 18. 06. 2008. Na   Okresnom   súde   Pezinok   sa   od   rozhodnutia   Krajského   súdu   v   Bratislave uznesením, č. k.: 1Cob/77/2010-67, zo dňa 29. 07. 2010, ktorým uznesenie Okresného súdu Pezinok, č. k.: 26Cb/63/2008-42, zo dňa 18. 01. 2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, vôbec nekonalo.

Dňa 07. 10. 2010 preto sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní a požiadal   predsedu   súdu   ako   orgán   poverený   vybavovaním   sťažností,   aby,   ak   zistí,   že sťažnosť   je   dôvodná,   prijal   a   zabezpečil   vykonanie   opatrení   na   odstránenie   zistených nedostatkov. V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup súdu, ktorým súd porušuje právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V odpovedi na sťažnosť na postup súdu v konaní spis. zn.: 26Cb/63/2008 zo dňa 08. 11. 2010 podpredseda Okresného súdu Pezinok uviedol, že vyhodnotil sťažnosť sťažoval e   la   ako   nedôvodnú   a   konštatoval,   že   nezistil   žiadne   podstatné   prieťahy   v   postupe konajúceho sudcu.

Prípisom   zo   dňa   17.   12.   2010   Okresný   súd   Pezinok   zaslal   sťažovateľovi   odpor podaný odporcom, a doručený súdu dňa 16. 12. 2010, a zároveň súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k podanému odporu. Listom zo dňa 13. 01. 2011 sa právny zástupca sťažovateľa vyjadril k odporu odporcu.

Od januára 2011 však Okresný súd Pezinok neuskutočnil v konaní žiadne ďalšie relevantné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu veci...

Pri posudzovaní zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR potrebné prihliadať na tri kritéria: 1. právna a faktická zložitosť veci, 2 správanie účastníka súdneho konania, 3. postup samotného súdu.

Z   vyhodnotenia   uvedených   kritérií   možno   mať   jednoznačne   za   to,   že   prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci. Taktiež zo správania účastníka nemožno vyvodiť záver, že svojím konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní. Máme za to, že prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené postupom všeobecného súdu,   nakoľko   odo   dňa   13.   01.   2011,   kedy   bolo   Okresnému   súdu   Pezinok   doručené vyjadrenie   sťažovateľa   k   odporu,   nevykonal   Okresný   súd   Pezinok   žiadny   ďalší   právne relevantný úkon, ktorý by smeroval k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci... Sťažovateľ… žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia… V   uvedenom   konaní   vznikli   zbytočné   prieťahy   vytvárajúce   stav   právnej   neistoty sťažovateľa v oblasti jeho ústavnoprávneho nároku na podanie poddlžníckej žaloby, ktoré trvajú takmer 8 mesiacov, a vzhľadom na správanie sa súdu nie je možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa odstráni.

Nesplnenie   nároku   na   vyplatenie   nespornej   pohľadávky   odporcom   ako   dlžníkom povinného   na   základe   exekučného   príkazu,   spis.   zn.:   EX   009/07   zo   dňa   18.   07.   2007 vydaného súdnou exekútorkou JUDr. M. Z. výrazne zasiahlo do podnikateľského života sťažovateľa. V dôsledku nesplnenia nároku na vyplatenie pohľadávky odporcom sťažovateľ nemôže pokračovať vo svojich podnikateľských plánoch a ich adekvátnom financovaní. Obchodný   zákonník   vychádza   z   obchodno-právnych   zásad   ako   autonómia   vôle, zmluvná   sloboda,   zákaz   zneužitia   práva,   dodržiavanie   zmlúv   a   poctivosť   v obchodných vzťahoch. Osoby, ktorých práva bolí v obchodných záväzkových vzťahoch porušené, môžu uplatniť svoje nároky v súdnom konaní, tím sa realizuje ich právo na súdnu ochranu. Štát   nesie   zodpovednosť   za   riadne   a   včasné   konanie   svojich   orgánov,   preto   je povinný zabezpečiť konanie o poddlžníckej žalobe bez zbytočných prieťahov a prejednať vec v primeranej lehote. Nakoľko nevyplatenie nespornej pohľadávky odporcom predstavuje zásah   do   majetkových   práv   sťažovateľa,   konanie   o   poddlžníckej   žalobe   by   mal   súd prejednávať   bez   zbytočných   prieťahov   s   cieľom   minimalizovať   rozsah   neoprávnených zásahov   do   práv   sťažovateľa   a   zabezpečiť   ochranu   sťažovateľa   ako   poškodeného podnikateľa...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom: „1. Základné právo sťažovateľa… na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn.: 26Cb/63/2008 porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   Pezinok   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   spis.   zn.: 26Cb/63/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi… priznáva finančné zadosťučinenie 5.000,- Eur..., ktoré je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi… priznáva náhradu trov konania,   ktoré je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 63/2008.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 26 Cb 63/2008 zistil tento priebeh konania:

Návrhom na začatie konania podaným Okresnému súdu Topoľčany 14. mája 2008 sa sťažovateľ   ako   navrhovateľ   domáhal   voči   odporcovi   Branislavovi   Gajdošovi   zaplatenia pohľadávky   1 459 920 Sk   s   príslušenstvom,   ktorá   bola   prikázaná   jeho   právnemu predchodcovi   v   exekučnom   konaní   vedenom   súdnou   exekútorkou   JUDr.   Z.   (ďalej   len „súdna exekútorka“) pod sp. zn. EX 009/07. Právne nástupníctvo vo vzťahu k pohľadávke prikázanej v exekučnom konaní sťažovateľ preukazoval v návrhu zmluvami o postúpení pohľadávok. Okresný súd Topoľčany viedol konanie pod sp. zn. 8 Cb 45/2008 a 27. mája 2008 doručil návrh na vyjadrenie odporcovi, ktorý sa k návrhu vyjadril 11. júna 2008 a namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Topoľčany.

Z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresný súd Topoľčany 18. júna 2008 postúpil vec okresnému súdu, ktorému bol spis doručený 3. júla 2008 a konanie vo veci viedol pod sp. zn. 26 Cb 63/2008.

Okresný súd 12. septembra 2008 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z   návrhu   v   sume   89 594 Sk.   Sťažovateľ   na   výzvu   reagoval   podaním   doručeným 22. septembra   2008,   v   ktorej   poukazuje,   že   jeho   návrh   je   tzv.   „poddlžníckou   žalobou“ a podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. z. o súdnych poplatkoch   a   poplatku   za   výpis   z   registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   je oslobodený od súdneho poplatku.

Uznesením   z   27.   apríla   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   doplnenie   jeho podania,   konkrétne „k   podrobnejšiemu   ozrejmenie   aktívnej   legitimácie   navrhovateľa v spore“, a to aj vzhľadom na preukázanie, že ide o tzv. „poddlžníckou žalobou“, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku. Sťažovateľ na uznesenie okresného súdu z 27. apríla 2009 reagoval podaním doručeným 22. júla 2009.

Dňa 24. júla 2009 bola okresnému súdu doručená správa súdnej exekútorky, v ktorej oznámila iných oprávnených ako sťažovateľa v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 009/07.

Okresný   súd   uznesením   z   18.   januára   2010   konanie   vo   veci   zastavil   z   dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom z návrhu na začatie konania. Okresný súd v dôvodoch svojho uznesenia poukázal na oznámenie súdnej exekútorky z 24. júla 2009, podľa ktorého sťažovateľ nemá postavenie oprávneného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 009/07, a tým nie je splnené základné kritérium, aby jeho návrh bol posudzovaný ako „poddlžnícka žaloba“, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku.

Účastníci   konania   podali   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z   18.   januára   2010 o zastavení konania odvolanie.

V   priebehu   odvolacieho   konania   súdna   exekútorka   doručila   okresnému   súdu 12. marca   2010   opravné   oznámenie,   v   ktorom   uvádza,   že   jej   bolo   16.   februára   2010 doručené   oznámenie   o   zmene   oprávneného   v   exekučnom   konaní   vedenom pod   sp.   zn. EX 009/07 na sťažovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 18. februára 2008. Zároveň v priebehu odvolacieho konania sťažovateľ doručil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesenie Okresného súdu Rožňava z 12. marca 2010 o pripustení zmeny   oprávneného   v   exekučnom   konaní   (vedenom   súdnou   exekútorkou   pod   sp.   zn. EX 009/07) tak, že na miesto pôvodného oprávneného vstupuje sťažovateľ.

Na odvolanie účastníkov krajský súd uznesením z 29. júla 2010 uznesenie okresného súdu z 18. januára 2010 o zastavení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že   postavenie   sťažovateľa   ako   oprávneného   v   exekučnom   konaní   (vedenom   súdnou exekútorkou pod sp. zn. EX 009/07) bolo preukázané, a tým jeho návrh spĺňa náležitosti „poddlžníckej žaloby“, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od poplatkov. Spis bol okresnému súdu vrátený 30. augusta 2010.

Okresný súd po pripojení príslušných exekučných spisov vo veci rozhodol platobným rozkazom z 15. novembra 2010. Odporca proti platobnému rozkazu doručil okresnému súdu odpor 16. decembra 2010. Okresný súd 17. decembra 2010 vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku z odporu a zaslal odpor na vyjadrenie sťažovateľovi, ktorý sa vyjadril 13. januára 2011. Následne došlo k niekoľkým zmenám zákonných sudcov a 19. septembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. december 2011.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd konštatuje, že síce v postupe okresného súdu je možné ustáliť krátke obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti (a to aj sťažovateľom namietané obdobie po 13. januári   2011,   t.   j.   po   doručení   vyjadrenia   sťažovateľa   k   odporu),   uvedené   však vzhľadom   na   ďalšie   okolnosti   konania   a   jeho   dĺžku   (v   trvaní   troch   rokov   a   piatich mesiacov)   nie   je   možné   hodnotiť   ako   taký   prieťah   v   konaní,   ktorý   by   mohol   viesť k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Po   doručení   sťažnosti   ústavnému   súdu   30.   augusta   2011 bolo vo veci   nariadené pojednávanie na 12. december 2011. Z uvedeného vyplýva, že konanie okresného súdu necharakterizujú   také   prieťahy   a   nečinnosť,   ktoré   by   nasvedčovali   možnosti   porušenia sťažovateľom označených práv.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

V prípade, ak všeobecný súd posudzujúci danú vec sa bude v budúcnosti dopúšťať prieťahov   v konaní   (bude   nečinný   alebo   jeho   konanie   bude   neefektívne),   nič   nebráni sťažovateľovi, aby opakovane podal sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd zohľadní celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011