znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 415/08-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   10. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Mesta Ž., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. N., L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 165/2008 a jeho uznesením z 25. augusta 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mesta Ž. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8.   októbra 2008 doručená sťažnosť Mesta Ž., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J.   N.,   L.,   ktorou   namietalo   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   a inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len   „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 165/2008 a jeho uznesením č. k. 6 Er 165/2008-115 z 25. augusta 2008 (ďalej len „uznesenie z 25. augusta 2008“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Leviciach pod č. 5402*049113 zo dňa 19. 03. 2008 súdny exekútor JUDr. M. Š. so sídlom N., v konaní vedenom na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. Ex 658/2008 dňa 28. 3. 2008 vydal upovedomenie o začatí exekúcie vo veci oprávneného Z. s. r. o. so sídlom B., IČO:... (v ďalšom ako oprávnený) proti   povinnému Mestu   Ž.   (v ďalšom   ako   povinný)   na vymoženie pohľadávky   vo výške 644.586,00 Sk a poplatku z omeškania vo výške 2.757.987,00 Sk. Exekučným titulom boli platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty P. v konkurze pod č... zo dňa 24. 5. 2005 a pod č... zo dňa 24. 5. 2005.

Povinný (sťažovateľ, pozn.) proti upovedomeniu o začatí exekúcie v zákonnej lehote podal podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku námietky...

Okresný súd v Leviciach uznesením pod č. k. 6 Er 165/2008-103 zo dňa 23. 6. 2008 rozhodnutím   vyššej   súdnej   úradníčky   námietky   povinného   zamietol.   Proti   uvedenému uzneseniu povinný v zákonnej lehote podal odvolanie, Okresný súd v Leviciach uznesením pod č. k. 6 Er 165/2008-115 zo dňa 25. 8. 2008 povinným podané námietky konajúcim sudcom zamietol. Uznesenie súdu povinnému bolo doručené dňa 02. 09. 2008 a týmto dňom nadobudlo   aj   právoplatnosť.   Súdny   exekútor   na   základe   právoplatného   zamietnutia námietok pokračoval v exekučnom konaní a pohľadávku vrátane trov exekúcie vymohol dňa 16. 09. 2008 odpísaním z účtu povinného.

... sťažovateľ v procesnom postavení povinného v exekučnom konaní uplatnil svoje procesné   právo   podaním   námietok   proti   exekútorom   vydanému   upovedomeniu   o   začatí exekúcie.   Namietal   štyri   skutkové   a   právne   okolnosti... Uznesenie   Okresného   súdu v Leviciach pod č. k. 6 Er 165/2008-115 zo dňa 25. 08. 2008 nedáva odpoveď na všetky otázky,   na   ktoré   povinný   v   námietkach   poukazoval... Riadne   odôvodnenie   súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby sa súd jasným, právne konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa môjho názoru predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty... nespĺňa...“

Sťažovateľ svoje námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie odôvodnil štyrmi dôvodmi.

Prvým dôvodom námietok bola „neexistencia exekučného titulu“, ktorú sťažovateľ videl v jeho nedoručení s tým, že preukázanie jeho doručenia ustálené aj okresným súdom vo svojej sťažnosti nenamietal.

Druhým dôvodom námietok bol „zánik uplatnenej pohľadávky pred podaním návrhu na   vykonanie   exekúcie“. Sťažovateľ   zhrnul   v sťažnosti   dôvody   svojich   námietok voči exekúcii takto: „Podľa účtovnej evidencie pôvodnej Nemocnice s poliklinikou v Ž., príspevkovej   organizácie (právneho   predchodcu   sťažovateľa,   pozn.) základná   istina vykazovaná ako nedoplatok na poistnom vo výške 644.586,00 Sk bola ešte pred delimitáciou vyrovnaná rôznymi zápočtami. Zrejme účtovná evidencia P., bola nepresná resp. nebola zosúladená   so   skutočným   stavom   účtovníctva   N.   v Ž.   a   uvedený   nedoplatok   formálne vykazovala, hoci v skutočnosti takýto nedoplatok neexistoval. Keď v roku 2005 správca konkurznej   podstaty rozhodoval platobným výmerom o uvedených nedoplatkoch,   tieto v skutočnosti už neexistovali...“

Zároveň   však   uviedol,   že „po   vydaní   platobných   výmerov   zo   strany   správcu konkurznej   podstaty   bol   odsúhlasený   konečný   stav   a výška pohľadávky   bývalej   N.   voči úpadcovi...   a   podľa   účtovníctva   N.   záväzky   podľa   platobných   výmerov...   boli   účtovne vyrovnané“. V tejto   súvislosti   poukázal   na   oznámenie   správcu   konkurznej   podstaty poisťovne   (právneho   predchodcu   oprávneného)   z   21. novembra 2005   (teda   po   vydaní exekučných titulov) o čiastočnom popretí pohľadávky prihlásenej právnym predchodcom sťažovateľa do konkurzného konania a na účtovnú evidenciu svojho právneho predchodcu.Podľa sťažovateľa sa okresný súd s touto jeho námietkou „zaoberal iba okrajovo“ a „dôsledne   nevysporiadal“, nesúhlasil   s jeho   závermi,   že „nepredložil   žiadny   listinný dôkaz, že k vyporiadaniu záväzkov medzi N. v Ž. a P., O. v konkurze zápočtami došlo“. Podľa   sťažovateľa   takýmto   dôkazom   bolo   oznámenie   správcu   konkurznej   podstaty o čiastočnom   popretí   vzájomnej   pohľadávky   prihlásenej   jeho   právnym   predchodcom do konkurzu, ako aj doklady o účtovných operáciách vykonaných v účtovníctve právneho predchodcu sťažovateľa. Taktiež vytýkal okresnému súdu nepripojenie konkurzného spisu, čo   navrhoval, z ktorého musí byť zrejmá skutočnosť „aký bol vykazovaný účtovný stav u pôvodného veriteľa a z akého dôvodu bola neuznaná v konkurze prihlásená pohľadávka vo výške zapretia správcom konkurznej podstaty“.

Ako   tretí   dôvod   sťažovateľ   vo   svojich   námietkach   uviedol „chýbajúcu   aktívnu legitimáciu oprávneného v exekučnom konaní“.

Podľa sťažovateľa oprávnený nepreukázal nadobudnutie pohľadávok z exekučných titulov zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou v roku 2005 medzi ním a správcom konkurznej   podstaty   P.   v   konkurze   tvoriacou   prílohu   návrhu   na   vykonanie   exekúcie, a to z dôvodu,   že   k tejto   zmluve   nebola   priložená   jej   príloha,   oprávnený   nepreukázal zaplatenie   dojednanej   odplaty   za   postúpenie,   čo   bolo   podľa   textu   zmluvy   podmienkou nadobudnutia jej účinnosti, k zmluve pripojený zoznam dlžníkov, pohľadávky, voči ktorým mali   byť   predmetom   postúpenia,   nie   je   nikým   overený   ani podpísaný,   v   pripojenom zozname   dlžníkov   je   uvedená   aj   N.   v Ž. (právny   predchodca   sťažovateľa),   ďalej   len „nemocnica“, pričom „výška záväzku pri tomto subjekte je iná (587.969,00 Sk), než aká je uvedená v platobných výmeroch a uplatňovaná v exekučnom konaní“, ako aj z dôvodu, že postúpenie pohľadávok bolo sťažovateľovi prvýkrát oznámené oprávneným len dva dni pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Podľa sťažovateľa sa okresný súd tretím dôvodom námietok „vôbec nezaoberal, hoci všetky   uvedené   skutočnosti   spochybňujú   právne   nástupníctvo oprávneného a   mali   byť súdom preskúmané už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a mali byť jednoznačne právnym dôvodom na zamietnutie návrhu na vydanie poverenia z dôvodu nepreukázania právneho nástupníctva podľa § 37 ods.   3 Exekučného poriadku...   O týchto námietkach okresný súd prakticky nerozhodoval.“.

Štvrtým dôvodom námietok sťažovateľa bol poukaz na jeho „chýbajúcu pasívnu legitimáciu...   v   exekučnom   konaní“. Sťažovateľ   k tejto   časti   námietok   uvádzal a aj v sťažnosti   rozvíja   argumentáciu,   prečo   nie   je   právnym   nástupcom   nemocnice vo vzťahu k záväzkom vyplývajúcim z exekučných titulov z 24. mája 2005.

Z obsahu   tejto   argumentácie   je   možné   ustáliť,   že   podľa   sťažovateľa   záväzky, o ktorých bolo rozhodnuté v exekučných tituloch, vznikli v období do 31. decembra 2002. Podľa sťažovateľa napriek tomu tieto záväzky neprešli na neho ako nového zriaďovateľa nemocnice   počnúc   od   1.   januára   2003   [z jej   pôvodného   zriaďovateľa   Ministerstva zdravotníctva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“),   pozn.].   O tom,   že   tieto záväzky neprešli na sťažovateľa podľa neho svedčí obsah delimitačných protokolov a ich dodatkov   uzavretých   medzi   ministerstvom   a   novým   zriaďovateľom.   Taktiež   podľa sťažovateľa   vzhľadom   na   právny   dôvod   vzniku   týchto   záväzkov   a ich   vznik   pred 31. decembrom 2002 bol prechod týchto záväzkov na sťažovateľa ako nového zriaďovateľa nemocnice s poukazom na vzťahujúce sa zákonné ustanovenia vylúčený zo zákona.Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „po zrušení príspevkovej organizácie N. v Ž.   k   31.   12.   2006   bez   právneho   nástupcu   podľa   ustanovenia   §   21   ods.   13   zákona č. 523/2004   Z.   z.   je   právnym   nástupcom   iba   tých   záväzkov   zaniknutej   príspevkovej organizácie, ktoré vznikli od 1. 1. 2003 alebo na Mesto Ž. prešli v rámci delimitácie mimo záväzkov zákonom vylúčených z delimitácie a uvedených v ustanovení § 4b ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí“.

Sťažovateľ zdôraznil, že napriek tomu, že oprávnený v exekučnom konaní nemohol preukázať a nepreukázal vznik právneho nástupníctva sťažovateľa vo vzťahu k pôvodnému dlžníkovi uvedenému v exekučných tituloch, okresný súd túto jeho námietku neakceptoval, zaujal nesprávny právny názor a s týmto dôvodom námietok sa riadne nevysporiadal.V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 23. októbra 2008 sťažovateľ videl porušenie svojich práv aj v tom, že okresný súd sa v rámci konania o námietkach vôbec nezaoberal posúdením zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty P. v konkurze vydať platobné výmery, ktoré sú exekučnými titulmi v tomto konaní. Uvedené mal okresný súd podľa sťažovateľa posudzovať z úradnej moci už pri rozhodovaní o udelení poverenia na   vykonanie   exekúcie.   Sťažovateľ   uvádza   rozsiahlu   argumentáciu   s poukazom na vzťahujúce sa zákonné ustanovenia, podľa ktorých správca konkurznej podstaty takúto právomoc   nemal,   a preto   ním   vydané   exekučné   tituly   sú   nulitné   právne   akty,   z ktorých nemohli vzniknúť žiadne povinnosti nemocnici, voči ktorej ako dlžníkovi smerujú.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „Základné právo Mesta Ž., IČO:..., na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu v Leviciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 165/2008, porušené bolo.

Uznesenie   Okresného   súdu   v   Leviciach   pod   č.   k.   6   Er   165/2008-115   zo   dňa 25. augusta 2008 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Leviciach na ďalšie konanie. Mestu   Ž.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   200   000,00   Sk,   ktoré mu je Okresný súd v Leviciach povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav   takú   možnosť   reálne nepripúšťajú   (IV.   ÚS 16/04,   II.   ÚS 1/05,   II.   ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 165/2008 a jeho uznesením z 25. augusta 2008.

V označenom   súdnom   konaní   okresný   súd   konal   a rozhodol   o námietkach sťažovateľa (ako povinného v exekučnom konaní) proti upovedomeniu o začatí exekúcie tak,   že   námietky   sťažovateľa   svojím   uznesením   z   25. augusta 2008   zamietol.   Následne došlo k nútenému vymoženiu pohľadávok vymáhaných od sťažovateľa v exekučnom konaní odpísaním pohľadávok z účtu sťažovateľa 16. septembra 2008.

Z obsahu sťažnosti   vyplýva,   že jej   podstatou   je nesúhlas sťažovateľa   s právnymi závermi   okresného   súdu,   ktorý   sa   podľa   neho   v odôvodnení   svojho   rozhodnutia nevysporiadal   dostatočne   a správne   s jednotlivými   dôvodmi   jeho   námietok   voči upovedomeniu   o začatí exekúcie,   neskúmal okolnosti,   ktoré   mal skúmať,   aj keď   neboli dôvodmi   námietok,   čím   dospel   k nesprávnemu   rozhodnutiu   o zamietnutí   námietok sťažovateľa.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať   a posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne   závery   zo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne   s   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných   súdov,   ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,   alebo samotným rozhodnutím došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Sťažovateľ považoval za nesprávne a nedostatočne odôvodnené najmä právne závery okresného súdu o tom, že sťažovateľom nebol preukázaný zánik pohľadávky vymáhanej v exekúcii pred začatím exekučného konania, oprávnený v exekučnom konaní je právnym nástupcom   pôvodného   veriteľa   uvedeného   v exekučných   tituloch   (teda   aktívne   vecne legitimovaným   subjektom   v exekučnom   konaní)   a že sťažovateľ   je   právnym   nástupcom pôvodného dlžníka uvedeného v exekučnom titule vo vzťahu k pohľadávke vyplývajúcej z exekučného titulu (teda pasívne vecne legitimovaným subjektom v exekučnom konaní).Sťažovateľ namietal aj to, že okresný súd sa z úradnej moci nezaoberal posúdením oprávnenia správcu   konkurznej   podstaty   P. v konkurze vydať platobné výmery tvoriace exekučné tituly v namietanom exekučnom konaní, aj keď to nebolo predmetom námietok sťažovateľa. Podľa sťažovateľa správca takéto oprávnenie nemal, a tým sú exekučné tituly nulitné právne akty.

Ústavný súd po preskúmaní uznesenia okresného súdu konštatuje, že okresný súd sa riadne   vysporiadal   s dôvodmi   námietok   sťažovateľa   (námietkou   zániku   pohľadávok vyplývajúcich z exekučných titulov pred začatím exekúcie a námietkou absencie pasívnej legitimácie   sťažovateľa   v exekučnom   konaní   z dôvodu,   že   sa   nepovažoval   za   právneho nástupcu nemocnice, t. j. subjektu proti ktorému exekučné tituly smerujú), keď uviedol: «Podľa   §   50   ods.   1   zák.   č.   233/1995   Z.   z.   povinný   môže   vzniesť   u   exekútora povereného   vykonaním   exekúcie   námietky   proti   exekúcii   do   14   dní   od   doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody,   pre   ktoré   je   exekúcia   neprípustná.   To   isté   platí,   ak   sa   namieta,   že oprávnený a povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Zo spisu sp. zn. 6 Er/l65/2008 sa zistilo, že exekučnými titulmi sú platobné výmery č. 113/2005 (dlžné poistné vo výške 644.586,- Sk) zo dňa 24. 5. 2005 č. 114/2005 (poplatok z omeškania vo výške 2.757.987,- Sk) zo dňa 24. 5. 2005, ktoré nadobudli právoplatnosť... Z predloženej   doručenky   oprávneným   mal   súd   preukázané,   že   platobné   výmery č. 113/2005 a 114/2005 boli... riadne doručené N. Ž. Voči uvedeným platobným výmerom N. Ž. nepodala odvolanie a ani nenamietala, že boli vydané nezákonne. Prípisom zo dňa 17. 6.   2005 oznámila   P.   v   konkurze   so sídlom   v B.,   že uvedené   platobné výmery   obdržala pohľadávky eviduje v účtovníctve, nemá k nim výhrady a v prípade riešenia pohľadávok uplatní odpočet pohľadávok, ktoré si N. Ž. uplatnil v konkurznom konaní voči P. v konkurze. N.   Ž.   predmetným   oznámením   „uznala“   záväzky   vyplývajúce   z   platobných   výmerov č. 113/2005 a č. 114/2005 a tieto sa stali právoplatnými ä vykonateľnými rozhodnutiami a tým aj exekučnými titulmi.

Súd mal preukázané, že N. Ž. bola pôvodne zriadená zriaďovateľom Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ako príspevková organizácia, ktorá v zmysle ust. § 21 ods. 2, 3 zák. č. 303/1995 Z. z. bola samostatnou právnickou osobou. Mala vlastnú právnu subjektivitu a bola oprávnená vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti od dňa svojho   zriadenia.   Dňom   1.   1.   2003   došlo,   len   k   prechodu   zriaďovateľskej   funkcie z Ministerstvá zdravotníctva SR na Mesto Ž. pričom N. Ž. ako príspevková organizácia neprestala existovať. Nezmenila právnu formu príspevkovej organizácie a ostala nositeľom všetkých práv a povinností t. j. aj záväzkov vyplývajúcich z platobných výmerov č. 113/2005 a č. 114/2005 zo dňa 24. 5. 2005, ktoré sa stali záväzkami povinného kú dňu 31. 12. 2006, keď na základe uznes. č. 192/2006 z 26. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Ž. zo dňa 30. 11. 2006, povinný zrušil N. bez právneho nástupcu a sám vstúpil do jeho práv a záväzkov.

K   námietkam   povinného,   že   na   postupcu,   t.   j.   oprávneného   nemohli   prejsť pohľadávky, ktoré v čase postúpenia už neexistovali, lebo nedoplatok na poistnom vo výške 644.586,-   Sk   bol   ešte   pred   delimitáciou   vyrovnaný   rôznymi   zápočtami,   súd   zaujal stanovisko, že predmetný záväzok nebol uhradený resp. povinný k námietkam nepredložil listinný dôkaz o tom, že k vyporiadaniu medzi N. Ž. a P. v konkurze zápočtami skutočne došlo   a nepredložil   listinu   o   jednostrannom   započítaní   pohľadávok,   ani   dohodou o započítaní pohľadávok, ktoré sú predmetom exekúcie.

Súd   z   týchto   dôvodov   dospel   k   záveru,   že   skutočnosti   uvádzané   povinným v námietkach   proti   exekúcii   nie   sú   okolnosťami,   ktoré   by   mali   za   následok   zánik vymáhaného   nároku,   bránili   jeho   vymáhateľnosti   alebo   pre   ktoré   by   bola   exekúcia neprípustná tak, ako to vyplýva z §-u 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorá nastali až po vzniku exekučného titulu. Povinný vo svojich námietkach uvádza len dôvody a okolnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučných titulov. Návrh na vykonanie exekúcie v predmetnej veci bol podaný dôvodne. Povinný nepreukázal, že ku dňu podania návrhu zaplatil vymáhanú pohľadávku oprávnenému.   Exekúcia   sa   vykonáva   na   základe   právoplatných   a   vykonateľných exekučných titulov. Súd preto námietky povinného proti exekúcii (upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28. 3. 2008 č. k. EX 628/1008-4 zamietol.»

Ústavný   súd   dodáva,   že   ani   argumentácia   sťažovateľa   uvedená   v jeho   sťažnosti nie je spôsobilá   spochybniť   správnosť   záverov   okresného   súdu   pri   rozhodovaní o už uvedených   dvoch   dôvodoch   námietok   sťažovateľa   proti   upovedomeniu   o začatí exekúcie. Nemôže obstáť argumentácia sťažovateľa o tzv. „účtovnom vyrovnaní záväzkov po   vydaní   platobných   výmerov“ na   tom   základe,   že   pohľadávka   právneho   predchodcu sťažovateľa   prihlásená   v konkurznom   konaní   bola   čiastočne   popretá   a dôvodom   tohto popretia,   resp.   dôvodom,   prečo   sa   právny   predchodca   sťažovateľa   nedomáhal   pravosti popretej pohľadávky, bolo práve zohľadnenie jeho záväzkov vyplývajúcich z exekučných titulov, resp. ich vyrovnanie takýmto spôsobom. Zákonným dôsledkom čiastočného popretia pohľadávky   veriteľa   prihlásenej   v konkurze   a nedomáhania   sa   jej   pravosti   nie   je   zánik vzájomnej pohľadávky úpadcu, resp. správcu konkurznej podstaty voči veriteľovi. Uvedené nie je možné kvalifikovať ani ako zánik vzájomných pohľadávok započítaním.

Taktiež nemôže obstáť argumentácia sťažovateľa týkajúca sa absencie jeho právneho nástupníctva vo vzťahu k pohľadávkam vyplývajúcim z exekučných titulov s poukazovaním na   to,   že   tieto   pohľadávky   vznikli   ešte   pred   zmenou   zriaďovateľa   nemocnice a ich nositeľom sa zmenou zriaďovateľskej pôsobnosti stalo ministerstvo. Vzhľadom na to, že exekučné tituly boli vydané voči nemocnici v čase po zmene jej zriaďovateľa, tento argument   prináležalo   posúdiť   jedine   príslušnému   odvolaciemu   orgánu   na   základe opravného   prostriedku   subjektu,   proti   ktorému   exekučné   tituly   smerovali,   ku   podaniu ktorého však nedošlo.

Pokiaľ ide o ďalší dôvod námietok sťažovateľa proti upovedomeniu o začatí exekúcie

- námietku nepreukázania právneho nástupníctva oprávneného v exekučnom konaní voči pôvodnému veriteľovi uvedenému v exekučných tituloch, ústavný súd dospel k záveru, že okresný   súd   tejto   námietke   sťažovateľa   v odôvodnení   svojho   rozhodnutia   nevenoval dostatočnú pozornosť a obmedzil sa len na zhrnutie stanoviska oprávneného k tejto časti námietok   sťažovateľa.   Uvedený   nedostatok   rozhodnutia   okresného   súdu   nie   je   takej intenzity, aby dosiahol ústavnoprávny rozmer. Napriek uvedenému ústavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že pochybnostiam sťažovateľa o identite pohľadávky uvedenej v zmluve o postúpení pohľadávok s pohľadávkami z exekučných titulov nenasvedčuje ani to, že   ich   postúpenie   bolo   sťažovateľovi   oznámené   postupcom,   teda   pôvodným   veriteľom pohľadávok.

K   námietke   sťažovateľa   uvedenej   v   jeho   sťažnosti   o   neexistencii   zákonného oprávnenia správcu   konkurznej   podstaty   P. v konkurze vydať platobné výmery tvoriace exekučné   tituly smerujúce   voči   nemocnici   ústavný   súd   uvádza,   že   absenciu   takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto   rozhodnutiu   príslušným   odvolacím   orgánom,   a nie   okresnému   súdu v posudzovanom   exekučnom   konaní.   Ako   však vyplýva zo zistení   okresného   súdu,   túto skutočnosť nespochybnil ani samotný sťažovateľ, proti ktorému platobné výmery smerovali, lebo opravný prostriedok proti nim nepodal.

Ústavný súd preto po preskúmaní uznesenia okresného súdu konštatuje, že v ňom nie je   možné   ustáliť   prvky   arbitrárnosti,   ktoré   by   boli   spôsobilé   spochybniť   ústavnosť záverov okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s právnym názorom súdov a s ich právnymi závermi, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo   arbitrárnosti   tohto   názoru   a neznamená   ani   oprávnenie   ústavného   súdu   nahradiť právny   názor   všeobecných   súdov   svojím   vlastným.   O   svojvôli   pri   výklade   a   aplikácii zákonného   predpisu   všeobecným   súdom   by   bolo   možné   uvažovať   len   v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu   v napadnutom rozhodnutí okresného súdu o takéto rozhodnutie nejde.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 10. decembra 2008