znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 414/08-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   augusta   2009 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka o sťažnosti   P. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. K.,   B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 153/1998 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti P. S. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2008 doručená   sťažnosť   P.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr. J.   K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 153/1998.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ako navrhovateľ účastníkom konania o určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy,   o určenie   neplatnosti   zriadenia   vecného   bremena a o určenie vlastníctva vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 153/1998. Konanie vo veci   bolo na základe návrhu podaného sťažovateľom 4. decembra 1997 začaté proti odporcom 1. R., s. r. o., B., zastúpenej JUDr. J. I., advokátom, N., a 2. K., a. s. v likvidácii, B., pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica a od 3. júla 1998 je vedené na okresnom súde. Podľa tvrdení sťažovateľa konanie vo veci trvá viac ako 11 rokov a dosiaľ v ňom nebolo právoplatne rozhodnuté. Doterajší postup okresného súdu považuje za neefektívny a nespejúci k rozhodnutiu vo veci samej.

3. Sťažovateľ uviedol prehľad úkonov vykonaných vo veci sp. zn. 25 C 153/1998 okresným súdom a navrhol, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:

„V konaní Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 25 C 153/1998 bolo porušené základné právo P. S., nar..., bytom B., zakotvené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 153/1998 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

P.   S.,   nar...,   bytom   B.,   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 500.000,- Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu Nitra ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P. S., nar..., bytom B., za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, na účet advokáta JUDr. J. K., vedený   v I.   a.   s.,   pobočka   B.,   č.   účtu:...   s uvedením   variabilného   symbolu   VS:... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Ústavný   súd   sťažnosť   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   podľa   §   25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   a   uznesením   sp.   zn.   I. ÚS 414/08 z 3. decembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

5. Ústavný   súd   listom   z 2.   februára   2009   vyzval   predsedu   okresného   súdu, aby sa vyjadril   k prijatej   sťažnosti.   Predseda   okresného   súdu,   ktorý   je   zároveň   sudcom konajúcim,   vo   veci   vo   vyjadrení   Spr. 185/09   z   23. februára 2009   (ústavnému   súdu doručenom   26. februára 2009)   podrobne   a   chronologicky   uviedol   úkony   a rozhodnutia okresného súdu, ktoré boli vo veci uskutočnené, a okrem iného poukázal na nasledujúce skutočnosti:„Okresný súd v Nitre konal vo veci plynule a bez zbytočných prieťahov. Jednotlivé úkony boli zo strany sudcu vykonávané efektívne, v primeraných lehotách a vždy smerovali k rozhodnutiu vo veci samej, o čom svedčí i skutočnosť, že Okresný súd v Nitre v merite veci rozhodoval   viackrát.   Spis   bol   pre   opakované   odvolania   voči   každému   rozhodnutiu meritórnemu i nemeritórnemu, ako aj z dôvodu námietok zaujatosti, predkladaný 7 krát na Krajský   súd   v   Nitre,   kde   sa   spis   nachádzal   spolu   takmer   5   rokov   a   2   krát   bol predkladaný na Najvyšší súd SR, kde sa spis nachádzal spolu 1,5 roka. Z celkovej dĺžky konania viac ako 11 rokov sa spis na Okresnom súde v Nitre nachádzal iba 4 roky, pričom za toto obdobie súd vydal spolu 5 rozhodnutí, z toho 3 rozhodnutia vo veci samej, smerujúce k ukončeniu sporu. Vzhľadom k tomu, že z 5-tich vydaných rozhodnutí prvostupňového súdu boli 2 rozhodnutia potvrdené, 2 zrušené a v jednom prípade ešte beží odvolacia lehota, ako aj   vzhľadom   na   nejednotnosť   právnych   názorov   odvolacieho   a   dovolacieho   súdu k otázke zastavenia konania, pre ktoré bolo rozhodnutie odvolacieho súdu dvakrát zrušené, je tvrdenie sťažovateľa o nekvalite rozhodovania súdu prvého stupňa a o nenáročnosti veci zjavne neopodstatnené. Taktiež považujem za potrebné zdôrazniť, že konanie vo veci určenia neplatnosti zriadenia vecného bremena je právoplatne zastavené od 29. 10. 1998, konanie o určenie vlastníctva   k   nehnuteľnosti   je   právoplatne   zastavené   od   30.   1.   2006,   takže   nie   je právoplatne   skončené   iba   konanie   o   neplatnosť   kúpnej   zmluvy,   ktorý návrh   sám navrhovateľ   od   roku   1999   opakovane   berie   späť, pretože   nemá   už   právny   záujem   na pokračovaní v konaní a od tejto doby rozhodnutie o návrhu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre neho nemá žiaden význam. Navrhovateľ si totiž svoje vlastníctvo usporiadal prostredníctvom   katastrálneho   konania   ešte   v   roku   1999,   kedy   bol   návrh   na   vklad   na základe kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť je predmetom konania, zamietnutý a neskôr svoj podiel previedol na iný subjekt. Máme zato, že v dôsledku doteraz prebiehajúceho konania na Okresnom súde v Nitre sťažovateľ nie je v právnej neistote, pretože bez ohľadu na to, ako bude v konečnom dôsledku vo veci rozhodnuté, na jeho postavení sa nič nezmení. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhujeme aby Ústavný súd Slovenskej republiky   sťažnosti   sťažovateľa   P.   S.,   bytom   B.,   ktorou   namietal   porušenie   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako neopodstatnenej nevyhovel.“

6. Ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci od ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s vyjadreniami   účastníkov k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a jej prerokovanie vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva, nepovažoval ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 410/03, I. ÚS 65/04, II. ÚS 109/07 a I. ÚS 174/08).

II.

7. Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, s vyjadrením predsedu okresného súdu a skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 153/1998 ústavný súd zistil skutočnosti a priebeh konania zhodný s tým, ktorý bol uvedený v chronologickom prehľade   a   vyjadrení   predsedu   okresného   súdu.   Podľa   neho   konanie   vo   veci   bolo uznesením č. k. 25 C 153/98-498 zo 4. februára 2009 zastavené. Ako vyplýva z podania okresného súdu z 26. marca 2009, proti tomuto rozhodnutiu podal odporca R., s. r. o., B., odvolanie, v dôsledku čoho bude spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého   prípadu   podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam   pre   sťažovateľa.   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súd   postupoval   aj   v danom prípade.

9.1 Predmetom   namietaného   konania   bol   návrh   na   určenie   neplatnosti   kúpnej zmluvy,   na   určenie   neplatnosti   zriadenia   vecného   bremena   a   na   určenie   vlastníctva k nehnuteľnosti. Konanie vo veciach s obdobným predmetom konania tvorí bežnú súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov.   Ústavný súd sa   pri   hodnotení podľa   kritéria zložitosti   posudzovanej   veci   čiastočne   stotožnil   s tvrdeniami   okresného   súdu   a   priznal jej určitú   právnu   aj   skutkovú   zložitosť,   ktorá   mala   vplyv   na   doterajší   priebeh   a   dĺžku konania.

9.2 Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ním označeného práva.

Z obsahu   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   25 C 153/1998   ústavný   súd   zistil, že sťažovateľ svojím správaním k doterajšej dĺžke konania zásadným spôsobom neprispel. Od   začiatku   konania   na   okresnom   súde   je   zastúpený   advokátom,   ktorý   v jeho   mene uskutočňuje   všetky   úkony.   Sťažovateľ   si   svoje   vlastníctvo   usporiadal   prostredníctvom katastrálneho   konania   už   v roku   1999,   v dôsledku   čoho   nemá   záujem   na   pokračovaní súdneho konania, čo dokumentuje skutočnosť, že opakovane 15. októbra 1999, 2. mája 2005 a 26. februára 2007 podal okresnému súdu späťvzatie svojho návrhu, ktorému okresný súd v dvoch   prípadoch   vyhovel,   avšak   konanie   vo   veci   pokračovalo   v dôsledku   odvolaní a dovolania   podaných   odporcom.   Využívanie   procesných   oprávnení   náleží   tak navrhovateľovi, ako aj odporcovi, pričom takéto správanie účastníka konania nemôže ísť na ťarchu   konajúceho   súdu.   V súčasnosti   je   vo   veci   rozhodnuté   uznesením č. k. 25 C 153/1998-498 z 3. februára 2009 o zastavení konania. Spokojnosť s rozhodnutím okresného súdu vyjadril právny zástupca sťažovateľa v liste doručenom okresnému súdu 23. marca 2009.

9.3 Ústavný   súd   sa   napokon   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej občianskoprávnej veci.

Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom sťažovateľa na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na určenie neplatnosti zriadenia vecného bremena a na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti pôvodne podaným 4. decembra 1997 na Okresnom súde Banská Bystrica. Vec bola postúpená okresnému súdu na ďalšie konanie 3. júla 1998. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 153/1998, ktorý bol ústavnému súdu zaslaný okresným súdom, bolo zistené,   že   napriek   doterajšej   celkovej   dĺžke   konania   viac   ako   11   rokov,   ktorá   sa   javí z ústavného   hľadiska   ako   neprijateľná,   v konaní   okresného   súdu   prieťahy,   tak   ako   ich namieta sťažovateľ, zistené neboli.

Ústavný súd zhodne so stanoviskom predsedu okresného súdu konštatuje, že počas celkovej   dĺžky   konania   v   trvaní   11   rokov   sa   vec   prerokúvala   na   okresnom   súde, v odvolacom   konaní   na   Krajskom   súde   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a dovolacom konaní   na   Najvyššom   súde   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“). Vec sa na okresnom súde nachádzala vyše 4 rokov a zvyšný čas vo veci rozhodovali krajský súd a najvyšší súd, v konaní ktorých ústavný súd zistil ojedinelé prieťahy. Sťažovateľ však v podanej sťažnosti prieťahy spôsobené krajským súdom a najvyšším súdom nenamietal.

Berúc   do   úvahy   uvedené,   ako   aj   skutočnosť,   tak   ako   vyplýva   zo   spisu   sp.   zn. 25 C 153/1998 a ako ju uvádza vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, konanie vo   veci   určenia   neplatnosti   zriadenia   vecného   bremena   je   právoplatne   zastavené od 29. októbra 1998, konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti je právoplatne zastavené od   31.   januára   2006,   dosiaľ   neprávoplatne   je   rozhodnuté   o neplatnosti   kúpnej   zmluvy. V dôsledku   uvedeného   a   záverov   uskutočneného   katastrálneho   konania   už   sťažovateľ nie je v právnej neistote, ako to uvádza vo svojej sťažnosti.

Na   základe   uvedených   skutočností   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   v   postupe okresného súdu neboli zistené prieťahy v konaní a nedošlo k porušeniu práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Sťažovateľ   v petite   sťažnosti   žiadal   okrem   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, aby mu ústavný súd na základe čl. 127 ods. 3 ústavy priznal finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

11. Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   nevyslovil   porušenie   práva sťažovateľa, nepriznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie ani trovy právneho zastúpenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009