znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 413/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a   slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Em 7/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. Š. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra 2010 doručená sťažnosť Ing. J. Š., Ž. nad Hronom (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Em 7/2009.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   vystupuje   v   pozícii navrhovateľa   v   konaní   o   výkon   rozhodnutia   vedenom   okresným   súdom,   v   ktorom   sa domáha „na základe právoplatného súdneho rozhodnutia styku s mal. deťmi ktorému bráni ich   matka.   Prieťahmi   v   súdnom   konaní   je   zo   strany   súdu   matke   mal.   detí   vlastne napomáhané k bráneniu ich styku s otcom.“.

Uvedeným postupom okresného súdu sťažovateľovi podľa jeho názoru vznikajú tak morálne, ako aj materiálne škody.

Sťažovateľ   podal   na   okresnom   súde   osobne   do   zápisnice   sťažnosť   na   prieťahy v konaní,   na   ktorú   mu   predsedníčka   okresného   súdu   odpovedala   listom   sp.   zn. Spr 2041/2010 z 2. júla 2010. Opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní podal sťažovateľ 1. septembra 2010.

Postupom okresného súdu v predmetnej veci došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a podľa   čl.   38   ods.   2   listiny,   čo   podľa   neho   čiastočne   uznala   aj   predsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr 2041/2010.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazom na čl. 46 ods. 3 ústavy požiadal ústavný súd aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého sumu bližšie nešpecifikoval.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   ústavný   súd   požiadal,   aby   vydal rozhodnutie, v ktorom vysloví, že jeho základné právo zakotvené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj   právo   podľa   čl.   38   ods.   2   listiny   boli   porušené,   prizná   mu   primerané   finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Em 7/2009.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti podľa citovaných ustanovení sťažnosť doručenú okresnému súdu 4. júna 2010 vybavenú podpredsedníčkou okresného súdu 2. júla 2010 (sťažovateľovi doručenú 12. júla 2010), po podaní ktorej bola vzápätí 20. októbra 2010 podaná sťažovateľom sťažnosť ústavnému súdu.

Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi č. Spr 2041/2010 z 2. júla 2010 konštatovala,   že „prieťahy   v   konaní   zistila   v   období   od   podania   návrhu   na   výkon rozhodnutia   dňa   16.   12.   2009   do   26.   05.   2010,   kedy   sudca   urobil   prvý   úkon   vo   veci. Prieťahy   v   konaní   boli   však   zapríčinené   nadmernou   zaťaženosťou   sudkyne   ale   aj opakujúcich sa práceneschopností. V súčasnej dobe sudkyňa vo veci koná, o Vašej sťažnosti je oboznámená.“.

Ústavný   súd   podotýka,   že   podanie   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu   v   tak krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, s ohľadom na celkovú dĺžku, priebeh predmetného konania a obsah odpovede predsedníčky okresného súdu z 2. júla 2010, sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu mal k dispozícii primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (mutatis   mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010