SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 412/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručenéhov čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom (ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ichzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011 (ďalej aj „namietanékonanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom podanýmokresnému súdu 10. januára 2011 domáhajú v namietanom konaní proti Slovenskejrepublike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, náhradynemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútorav exekučnom konaní, ktorý podľa nich spočíva vo vykonaní nezákonnej dražbynehnuteľností v ich vlastníctve. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že okresný súdv namietanom konaní nepostupuje efektívne a účinne, jednotlivé úkony vykonávas výrazným časovým odstupom, jediný relevantný úkon – pojednávanie z 29. mája 2013 ̶uskutočnil až na základe ich dvoch žiadostí o nariadenie termínu pojednávania a ažpo dvoch rokoch a štyroch mesiacoch od začatia konania. Sťažovatelia sa preto podanímz 24. februára 2015 obrátili na predsedníčku okresného súdu so sťažnosťou na prieťahyv namietanom konaní. Okresný súd podľa sťažovateľov reagoval na podanú sťažnosť tým, žeuznesením č. k. 11 C 1/2011-148 z 3. marca 2015 konanie o ich návrhu zastavil.Proti označenému uzneseniu okresného súdu sťažovatelia chcú podať odvolanie.
3. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli: «S poukazom na skutkový stav veci, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj skutočnosť, že v dôsledku neprejednania kompenzačnej veci v primeranej lehote a porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyvolaný a udržiavaný stav právnej neistoty sťažovateľov o výsledok konania o odškodnení im vznikla nemajetková ujma, keď vo veci nie je naďalej právoplatne rozhodnuté (sťažovatelia podajú odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia svojvoľného uznesenia)...
Vec je podľa sťažovateľov po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam vzhľadom k tomu čo je v hre - „at stake“, odškodnenie za nemajetkovú ujmu, ktorá im vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nezákonne zosnovanou dražbou ich kaštieľa súdnym exekútorom na podklade niekoľkonásobne podhodnoteného znaleckého posudku, ich poškodenia mena a cti v radoch spoluobčanov a podnikateľov...
Sťažovatelia k neefektívnemu a nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu porušovateľa ako celku neprispeli.
Stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku stále trvá a to už viac ako 4 roky a 4 mesiac, čo v dôsledku porušenia primeranej lehoty nie je súladné s konštantnou judikatúrou ESĽP, nie je súladné s čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru.»
4. Sťažovatelia preto žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšiekonanie vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenév čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6ods. 1 dohovoru, aby každému z nich priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume4 400 €, ako aj úhradu trov konania v sume 279,66 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).
10. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postuporgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoréoznačil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesnásituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základnéprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
11. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48ods. 2 ústavy (a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru) v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochranyporušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte mohlo trvať.Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzaťk namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásadeodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy jetotiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej mocido základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
13. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesenímč. k. 11 C 1/2011-148 z 3. marca 2015 namietané konanie zastavil pre prekážkulitispendencie, pričom označené uznesenie sťažovateľom doručil 30. marca 2015. Sťažnosťsťažovateľov namietajúca postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011bola ústavnému súdu doručená 7. apríla 2015, resp. podaná na poštovú prepravu 1. apríla2015, teda po tom, ako okresný súd vo veci meritórne rozhodol, aj keď zatiaľ nieprávoplatne. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd teda nemoholovplyvniť plynulosť priebehu namietaného konania a teda ani porušiť označené právasťažovateľov, pretože rozhodnutím o zastavení konania a jeho doručením účastníkomkonania okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkonyna odstránenie právnej neistoty sťažovateľov v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšieúkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolopotrebné vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úlohaokresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľov skončila rozhodnutímo zastavení konania a jeho doručením účastníkom konania pred podaním sťažnostiústavnému súdu. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že po tom, akosťažovatelia 10. apríla 2015 podali proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie, bol spis24. júna 2015 predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom opravnomprostriedku.
14. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnostipodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu právanečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
15. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutímna zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľov už po jejpredbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeranéhofinančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia právaalebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhochsťažovateľov už nerozhodoval.
17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abysťažovatelia po prípadnom vrátení veci do štádia prvostupňového konania a v prípadezotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočnýmprieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2015