znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 412/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   Emíliou   Korčekovou,Novomeského 25,   Pezinok,   vo veci   namietaného   porušenia   ich   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote zaručenéhov čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,   obaja   bytom (ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ichzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitostiv primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalejlen „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   1/2011   (ďalej   aj   „namietanékonanie“).

2.   Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovatelia   sa   návrhom   podanýmokresnému   súdu   10.   januára   2011   domáhajú   v namietanom   konaní   proti   Slovenskejrepublike,   zastúpenej   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   náhradynemajetkovej   ujmy   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   súdneho   exekútorav exekučnom   konaní,   ktorý   podľa   nich   spočíva   vo   vykonaní   nezákonnej   dražbynehnuteľností   v   ich   vlastníctve.   Sťažovatelia   v sťažnosti   namietajú,   že   okresný   súdv namietanom   konaní   nepostupuje   efektívne   a účinne,   jednotlivé   úkony   vykonávas výrazným časovým odstupom, jediný relevantný úkon – pojednávanie z 29. mája 2013 ̶uskutočnil   až   na   základe   ich   dvoch   žiadostí   o nariadenie   termínu   pojednávania   a ažpo dvoch rokoch a štyroch mesiacoch od začatia konania. Sťažovatelia sa preto podanímz 24.   februára   2015   obrátili   na   predsedníčku   okresného   súdu   so   sťažnosťou   na prieťahyv namietanom konaní. Okresný súd podľa sťažovateľov reagoval na podanú sťažnosť tým, žeuznesením   č.   k.   11   C   1/2011-148   z 3.   marca   2015   konanie   o ich   návrhu   zastavil.Proti označenému uzneseniu okresného súdu sťažovatelia chcú podať odvolanie.

3. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli: «S poukazom na skutkový stav veci, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj skutočnosť, že v dôsledku neprejednania kompenzačnej veci v primeranej lehote a porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyvolaný a udržiavaný stav právnej neistoty sťažovateľov o výsledok konania o odškodnení im vznikla nemajetková ujma, keď vo veci nie je naďalej právoplatne rozhodnuté (sťažovatelia podajú odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia svojvoľného uznesenia)...

Vec je podľa sťažovateľov po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam vzhľadom k tomu čo je v hre - „at stake“, odškodnenie za nemajetkovú ujmu, ktorá im vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nezákonne   zosnovanou   dražbou   ich   kaštieľa   súdnym   exekútorom   na   podklade niekoľkonásobne podhodnoteného znaleckého posudku, ich poškodenia mena a cti v radoch spoluobčanov a podnikateľov...

Sťažovatelia   k   neefektívnemu   a   nesúrodému,   nekoncentrovanému   konaniu porušovateľa ako celku neprispeli.

Stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku stále trvá a to už viac ako 4 roky a 4 mesiac, čo v dôsledku porušenia primeranej lehoty nie je súladné s konštantnou judikatúrou ESĽP, nie je súladné s čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru.»

4.   Sťažovatelia   preto   žiadajú,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   ich   sťažnosti   na ďalšiekonanie vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenév čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6ods. 1 dohovoru, aby každému z nich priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume4 400 €, ako aj úhradu trov konania v sume 279,66 €.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľmi   namietané   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).

10.   Zjavne   neopodstatneným   návrhom   je   návrh,   ktorým   sa   namieta   taký   postuporgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoréoznačil   sťažovateľ,   vtedy,   ak   v   konaní   pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesnásituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základnéprávo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

11.   Podľa   svojej   ustálenej   judikatúry   (napr.   II.   ÚS   12/01,   IV.   ÚS   61/03,IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48ods. 2 ústavy (a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru) v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochranyporušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   ešte   mohlo   trvať.Ak v čase,   keď   bola   sťažnosť   doručená   ústavnému   súdu,   už nemohlo dochádzaťk namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásadeodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy jetotiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej mocido základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

13.   Zo   samotnej   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   okresný   súd   uznesenímč. k. 11 C 1/2011-148   z 3.   marca   2015   namietané   konanie   zastavil   pre   prekážkulitispendencie, pričom označené uznesenie sťažovateľom doručil 30. marca 2015. Sťažnosťsťažovateľov namietajúca postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011bola ústavnému súdu doručená 7. apríla 2015, resp. podaná na poštovú prepravu 1. apríla2015,   teda   po   tom,   ako   okresný   súd   vo   veci   meritórne   rozhodol,   aj   keď   zatiaľ   nieprávoplatne.   V čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   okresný   súd   teda   nemoholovplyvniť   plynulosť   priebehu   namietaného   konania   a   teda   ani   porušiť   označené   právasťažovateľov,   pretože   rozhodnutím   o zastavení   konania   a jeho   doručením   účastníkomkonania   okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkonyna odstránenie právnej neistoty sťažovateľov v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšieúkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolopotrebné vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úlohaokresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty   sťažovateľov   skončila   rozhodnutímo zastavení   konania   a jeho   doručením   účastníkom   konania   pred   podaním   sťažnostiústavnému   súdu.   Ústavný   súd   v súčinnosti   s   okresným   súdom   zistil,   že   po   tom,   akosťažovatelia 10. apríla 2015 podali proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie, bol spis24.   júna   2015   predložený   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o podanom   opravnomprostriedku.

14.   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom   už   označený   všeobecný   súd   meritórne   rozhodol   pred   podaním   sťažnostipodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu právanečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

15. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutímna zmysel   a   účel   ustanovenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľov   už   po   jejpredbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde).

16.   Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   a   rozhodnutie   o   priznaní   primeranéhofinančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia právaalebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhochsťažovateľov už nerozhodoval.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abysťažovatelia   po   prípadnom   vrátení   veci   do   štádia   prvostupňového   konania   a   v   prípadezotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočnýmprieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015