znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 412/2011-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   decembra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Petra   Brňáka   a   zo   sudcov   Milana   Ľalíka a Marianny Mochnáčovej   prerokoval   sťažnosť   Ing.   P.   R.,   K.,   zastúpeného   advokátom JUDr. M. P., PhD., K., ktorou namieta porušenie základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er/1465/2006, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné práva Ing. P. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako   aj právo   na   prejednanie   svojej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er/1465/2006   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er/1465/2006 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. P. R. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 311,56 € (slovom tristojedenásť eur a päťdesiatšesť centov), ktorú   j e   Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. P., PhD., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti Ing. P. R. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 412/2011-12 z 19. októbra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er/1465/2006.

2.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že „...   podal   dňa   23.   05.   2006 súdnemu exekútorovi JUDr. A. D. návrh na vykonanie exekúcie... Dňa 11. 10. 2006 podala povinná   námietky   proti   exekúcii,   súdne   konanie   týkajúce   sa   námietok   je   vedené   na Okresnom súde Košice II pod č. k. 49 Er/1465/2006. Dňa 31. 08. 2007 vydal Okresný súd Košice II uznesenie č. k. 49Er 1465/2006-45, ktorým námietkam povinnej vyhovel. Dňa 25. 09.   2008   vydal   Krajský   súd   v   Košiciach   ako   príslušný   odvolací   súd   na   základe odvolania   podaného   sťažovateľom   uznesenie   č.   k.   3   CoE/158/2007-104,   ktorým prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.   Dôvodom zrušenia prvostupňového súdu bola skutočnosť, že vo veci nebolo vykonané riadne dokazovanie. Po vrátení veci z odvolacieho súdu, ku ktorému došlo dňa 23. 10. 2008, Okresný súd Košice II vo veci vôbec nekonal, a to až do podania sťažnosti na postup súdu zo strany sťažovateľa,   ktorá   bola   podaná   dňa   07.   05.   2010.   Príslušný   orgán   -   predseda   súdu vyhodnotil sťažnosť v odpovedi zo dňa 02. 06. 2010 ako opodstatnenú, keď konštatoval, že v konaní došlo ku zbytočným prieťahom, s tým, že vo veci bol na základe jeho pôsobenia nariadený   termín   pojednávania   na   01.   07.   2010,   kde   boli   predvolaní   aj   navrhnutí svedkovia...

V súčasnosti je možné konštatovať, že od podania sťažnosti na postup súdu zo strany sťažovateľa,   t.   j.   od   07.   05.   2010,   uplynul   viac   než   rok,   čo   považujeme   za poskytnutie primeraného časového priestoru na to, aby súd aj na základe tejto sťažnosti, ktorá bola zo strany   predsedu   súdu   vyhodnotená   ako   opodstatnená   a   konštatovali   sa   v   nej   zbytočné prieťahy v súdnom konaní, o veci sťažovateľa rozhodol...

Konanie o námietkach povinnej sa začalo dňa 11. 10. 2006, pričom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté ani len na prvom stupni, nehovoriac o právoplatnosti a vykonateľnosti prípadného rozhodnutia. Počas súdneho konania do dnešného dňa nedošlo k odstráneniu stavu právnej neistoty v oblasti práv sťažovateľa, ktoré sú predmetom konania súdu, pričom tým, že na základe sťažnosti podanej predsedovi súdu bolo vytýčených niekoľko termínov pojednávaní, v žiadnom prípade nebol tento stav právnej neistoty odstránený, a teda ani právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nebolo naplnené.“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod č. k. 49 Er/1465/2006 porušil základné právo sťažovateľa Ing. P. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II postupovať v konaní vedenom pod č. k. 49 Er/1465/2006 bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000,-   €   (slovom   pätnásťtisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II   povinný   zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 314,20 €... na účet jeho právneho zástupcu... v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

4.   Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ zdôvodnil takto: „... súdne konanie o jeho veci – skutkovo aj právne jednoduchej, ktorá si nevyžaduje   rozsiahle   dokazovanie...   trvá   už   šiesty   rok...   Počas   týchto   štyroch   rokov sťažovateľ ako veriteľ exekučne vymáhateľnej pohľadávky vo výške istiny 43 799,38 € plus príslušenstva nebol schopný dosiahnuť ani čiastočné uspokojenie tejto pohľadávky, pričom je   veľmi   vysoko   pravdepodobné,   že   exekúcia   bude   zmarená   úplne,   pretože   v   dôsledku prieťahov   bol   povinnej   poskytnutý   dostatočný   čas   na   to,   aby   sa   zbavila   akéhokoľvek majetku, ktorý by mohol podliehať exekúcii a byť tak speňažený za účelom uspokojenia pohľadávky   sťažovateľa.   Primerané   zadosťučinenie   v   navrhovanej   výške   15   000,-   € predstavuje   približne   30   %   istiny   pohľadávky   sťažovateľa,   ktorá   sa   postupom   súdu pravdepodobne stala nevymáhateľnou.“

5.   Na základe žiadosti   ústavného súdu   sa   k sťažnosti   písomne vyjadril   predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 1 SprV/650 zo 14. novembra 2011, v ktorom okrem chronológie   procesných   úkonov   uviedol: „... možno   konštatovať,   že   v   konaní   sú   v súčasnosti zo strany súdu úkony vykonávané priebežne, k prieťahom došlo v období od 24. 10. 2008 do 11. 5. 2010. Posúdenie dôvodnosti prieťahov nechávam na zvážení ústavného súdu. V konaní je daný referát na predloženie spisu znalcovi po právoplatnosti uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania v zmysle záverov odvolacieho súdu.

Vo veci bola dňa 7. 5. 2010 podaná sťažovateľom sťažnosť na prieťahy v konaní..., sťažnosť bola listom Spr. 62/2010 zo dňa 2. 6. 2011 uznaná za dôvodnú, spis je od podania sťažnosti pravidelne sledovaný vedením súdu z hľadiska plynulosti konania...“

6.   Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho právneho   zástupcu   k   vyjadreniu   okresného súdu okrem iného uviedol: „Samotný Okresný súd... konštatuje, že v období od 24. 10. 2008 do 11. 05. 2010 došlo k prieťahom, pričom podľa názoru sťažovateľa v súčasnosti, dňa 07. 12. 2011, už uplynul dostatočný čas na odstránenie prieťahov (viac ako 1 a pol roka), napriek čomu však stále nebolo vo veci rozhodnuté. Navyše z obsahu vyjadrenia zo dňa 14. 11. 2011 vyplýva, že napriek ustanoveniu znalca uznesením zo dňa 04. 08. 2011 tomuto do dnešného dňa nebol predložený spis za účelom vykonania znaleckého úkonu, takže ani vypracovanie   znaleckého   posudku   nemožno   očakávať   v   krátkom   čase,   nehovoriac o meritórnom rozhodnutí súdu vo veci samej.“

7.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia,   ktorá   je   určená   povahou   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani za vhodný,   ani   za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

8. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn. 49 Er/1465/2006 ústavný súd zistil, že 6. júna 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. J. D. (ďalej len „súdny exekútor“) o udelenie poverenia na   vykonanie   exekúcie   proti   povinnej   –   Mgr. Ľ.   K.   Š.–   A.   (ďalej   len   „povinná“),   na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sťažovateľovi sumu 43 799 € (1 319 500,00 Sk) s príslušenstvom. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:

-   7.   jún   2006   –   okresný   súd   poveril   súdneho   exekútora   vykonaním   exekúcie   na základe notárskej zápisnice z 25. júna 1998,

- 16. október 2006 – okresnému súdu boli súdnym exekútorom doručené námietky povinnej proti exekúcii,

- 22. november 2006 – okresný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa námietky povinnej proti exekúcii a určil 10-dňovú lehotu, aby sa k nim vyjadrila,

-   4.   december   2006   okresný   súd   dostal   od   sťažovateľa   vyjadrenie   k   námietkam povinnej proti exekúcii,

-   13.   december   2006   –   okresný   súd   vyzval   povinnú,   aby   v lehote   desiatich   dní od doručenia výzvy preukázala okresnému súdu úhradu dlžnej sumy (predmetná výzva bola vrátená okresnému súdu s poznámkou „adresát neznámy“),

- 6. marec 2007 – okresný súd vyzval právneho zástupcu povinnej, aby preukázal úhradu dlžnej sumy,

- 22. marec 2007 – okresnému súdu boli povinnou doručené požadované doklady preukazujúce úhradu dlžnej sumy,

-   27.   august   2007   –   okresný   súd   spísal   úradný   záznam:   „dostavila   sa   povinná za účelom nahliadnutia do spisu a upresnenia uhradených súm v predmetnom konaní“,

- 30. august 2007 – okresnému súdu boli povinnou doručené doplňujúce doklady preukazujúce úhradu dlžnej sumy, ako aj e-mailová komunikácia sťažovateľa s povinnou,

-   31.   august   2007   –   okresný   súd   rozhodol   uznesením   č.   k.   49 Er/1465/2006-45, Ex 1072/2006 tak, že vyhovel námietkam povinnej a uznesením č. k. 49 Er/1465/2006-47 z 31. augusta 2007 sťažovateľovi uložil zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii,

- 17. októbra 2007 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniam okresného súdu č. k. 49 Er/1465/2006-45 a č. k. 49 Er/1465/2006-47 z 31. augusta 2007,

- 17. október 2007 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniam z 31. augusta 2007,

- 6. november 2007 – Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) bol predložený spis na rozhodnutie o podanom odvolaní sťažovateľa,

-   8.   november   2007   –   krajskému   súdu   bolo   doručené   upresnenie   odvolania sťažovateľa proti uzneseniam okresného súdu z 31. augusta 2007,

-   25.   september   2008   –   krajský   súd   rozhodol   o odvolaní   tak,   že   uznesením č. k. 3 CoE 158/07-104 zrušil uznesenie okresného súdu z 31. augusta 2007 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

-   23.   október   2008   –   okresný   súd   dostal   vrátený   spis   a následne   zabezpečoval doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania,

-   15.   marec   2010   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu sťažovateľa o vydanie rozhodnutia o námietkach,

- 12. máj 2010 – okresný súd vyzval účastníkov, aby mu v lehote 10 dní oznámili všetky osoby s uvedením mena a adresy, ktoré žiadajú vypočuť v exekučnom konaní; pošta vrátila zásielku adresovanú povinnej z dôvodu, že adresát je neznámy,

- 20. máj 2010 – okresný súd žiadal mestskú evidenciu obyvateľstva, ako aj Register obyvateľov Slovenskej republiky a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže o zistenie a oznámenie pobytu (trvalého alebo prechodného) povinnej,

- 21. máj 2010 – okresnému súdu bolo právnym zástupcom sťažovateľa doručené vyjadrenie k výzve okresného súdu z 12. mája 2010 – návrh na vypočutie svedkov,

- 1. jún 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. júl 2010,

-   28.   mája   2010   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže,, B., že povinná nie je toho času vo výkone väzby a trestu,

- 3. jún 2010 – okresnému súdu bolo doručené okresným riaditeľstvom Policajného zboru zistenie pobytu povinnej: B.

- 18. jún 2010 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti svedka,

-   1.   júl   2010   –   pojednávanie   bolo   bez   meritórneho   prerokovania   veci   odročené na 27. september   2010   na   účely   opätovného   predvolania   svedkov;   okresný   súd   uložil sťažovateľovi, aby sa v lehote 30 dní vyjadril k námietkam povinnej, a povinnej uložil, aby v lehote 30 dní predložila písomnú dohodu o odpustení dlhu,

- 12. júl 2010 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie zástupcu sťažovateľa na výzvu súdu (uložená na pojednávaní 1. júla 2010),

-   5.   august   2010   –   okresný   súd   dostal   žiadosť   povinnej   o predĺženie   lehoty na dodanie požadovaných podkladov vo veci z dôvodu čerpania dovolenky jej právneho zástupcu,

-   13.   septembra   2010   –   okresný   súd   dostal   od   právneho   zástupcu   povinnej požadované doklady,

- 27. septembra 2010 – okresný súd vykonal súdne pojednávanie, na ktorom vypočul predvolaných svedkov a pojednávanie odročil na 25. október 2010 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,

- 29. septembra 2010 – okresný súd vyzval spoločnosť I.., s. r. o., K., aby predložila účtovné doklady potvrdzujúce úhradu splátok povinnej,

- 20. októbra 2010 okresný súd dostal odpoveď na výzvu od spoločnosti I., s. r. o., K.,

- 25. októbra 2010 – okresný súd vykonal súdne pojednávanie, na ktorom vypočul predvolaných   svedkov   a pojednávanie   odročil   na   17.   január   2011   na   účely   vykonania ďalšieho dokazovania; uložil povinnej, aby v lehote 7 dní predložila doklady, na ktoré sa odvoláva v písomnom vyjadrení; právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd uložil, aby v lehote 30 dní predložil písomné stanovisko k vyjadreniu konateľky spoločnosti I.., s. r. o., K.,

- 18. novembra 2010 – sťažovateľ predložil okresnému súdu vyjadrenie k veci,

- 14. januára 2011 – právny zástupca povinnej predložil okresnému súdu požadované doklady,

-   17.   januára   2011   –   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania a konštatoval   neprítomnosť   povinnej   a jej   právneho   zástupcu,   ktorí   sa   z pojednávania ospravedlnili; bez prerokovania veci bolo pojednávanie odročené na 14. marec 2011,

- 11. marca 2011 – okresný súd dostal od právneho zástupcu povinnej ospravedlnenie z neúčasti na súdnom pojednávaní,

-   14.   marca   2011   –   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania a konštatoval   neprítomnosť   povinnej   a jej   právneho   zástupcu,   ktorí   sa   z pojednávania ospravedlnili; bez prerokovania veci bolo pojednávanie odročené na 23. máj 2011,

-   23.   mája   2011   –   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania a po prednese   právnych   zástupcov   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie   z oblasti účtovníctva;   účastníkom   konania   uložil,   aby   zložili   preddavok   na   úhradu   znaleckého dokazovania,

- 24. mája 2011 – okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov konania, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy predložili otázky na súdneho znalca, ak to považujú za potrebné,

- 6. júna 2011 – okresný súd dostal od právneho zástupcu sťažovateľa návrhy otázok na znalca,

- 29. júna 2011 – okresný súd urgoval právneho zástupcu povinnej na predloženie návrhov otázok na znalca pod následkom uloženia poriadkovej pokuty,

- 20. júla 2011 – právny zástupca povinnej predložil okresnému súdu návrhy otázok na znalca,

- 4. augusta 2011 – okresný súd vydal uznesenie č. k. 49 Er/1465/2006-332, ktorým nariadil   znalecké   dokazovanie   znalkyňou   z odboru   ekonómie   a manažérstva,   odvetvia účtovníctva a daňovníctva a personalistiky Ing. M. R., aby v lehote 60 dní od doručenia spisu vypracovala znalecký posudok.

III.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny). Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

12. Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného   predpisu   [zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov] sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť   súdu   a   sudcu   vychádza   z   §   6,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

13.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého kritéria   považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

14. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je rozhodovanie o námietkach proti exekúcii, teda po právnej stránke ide   o   štandardnú   občianskoprávnu   vec   patriacu   do   rozhodovacej   agendy   všeobecného súdnictva,   čiastočne   zložitú,   lebo je   potrebné na posúdenie   a rozhodnutie   veci   pribratie súdneho   znalca.   Charakter   sporu   je   však   dostatočne   poznaný   všeobecnými   súdmi (judikatúra, rozbory).

15.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ   prispel   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní,   naopak,   sťažnosťou   na   prieťahy v konaní sa domáhal účinnej ochrany svojich práv.

16.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci, pričom v rámci toho nemohol implicitne nezohľadniť tiež celkovú dĺžku konania v právnej veci sťažovateľa (pozri bod 4). Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a ďalej poukázal na celkovú dĺžku konania.

17.   Vychádzajúc z   predloženej   sťažnosti   a k   nej   pripojených   písomností,   ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd bez potreby   parciálneho   hodnotenia   jednotlivých   úkonov   okresného   súdu   a na   základe   (aj) stanoviska označeného porušovateľa (bod 5) konštatuje prieťahy v konaní okresného súdu (napr. v období od 23. októbra 2008 do 11. mája 2010 okresný súd nevykonal žiadny úkon vo veci). Ústavný súd vzal do úvahy, že v čase od 6. novembra 2007 do 22. októbra 2008 sa predmetný spis nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o podanom odvolaní, pričom ale   v neprospech   okresného   súdu   treba   zobrať   na   zreteľ,   že   krajský   súd uznesením sp. zn. 3 CoE 158/07 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napriek tomu, že okresný súd v ostatnom čase vykonával procesné úkony (zabezpečoval dôkazy,   uskutočnil   pojednávania,   nariadil   znalecké   dokazovanie),   konal   nesústredene a neefektívne. Ústavný súd preto konštatuje, že pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom   v konaní,   pričom   už   len   samotná   dĺžka   exekučného   konania   je   zjavne neprimeraná,   v dôsledku   čoho   došlo   k   porušeniu   sťažovateľom   označených   práv.   Túto skutočnosť   potvrdil   tiež   samotný   porušovateľ   („...   S   poukazom   na   vyššie   uvedenú chronológiu vo veci možno konštatovať, že... k prieťahom došlo v období od 24. 10. 2008 do 11. 5. 2010...“).

18. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

19.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku.

20. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € z dôvodov uvedených v I. časti odôvodnenia nálezu (bod 4), z ktorých musel ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy). Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

21. Ústavný súd má v čl. 127 ods. 3 ústavy priznanú právomoc priznať „primerané finančné zadosťučinenie“, ktoré nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy. Primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či   už za skutočnú škodu,   alebo za ušlý zisk. Jazykovým výkladom možno odvodiť,   že „primerané   finančné   zadosťučinenie“   znamená   zadosťučinenie,   ktoré   sa   poskytne v peniazoch a v sume, ktorá je primeraná. Primeranosť spočíva v nastolení spravodlivej rovnováhy medzi poškodeným záujmom a protiprávnym správaním. S prihliadnutím na to, že ide o primerané finančné zadosťučinenie, ktoré sa má poskytnúť podľa výslovnej úpravy ústavy, možno odvodiť, že hodnotou, na ktorej vznikla ujma, má byť základné právo alebo sloboda   a že   protiprávne   správanie   možno   stotožniť   so   správaním   odporujúcim   ústave. Primerané   finančné   zadosťučinenie   nie   je   zhodné   s odškodnením;   vznik   právne významného   dôvodu   na   odškodnenie   nevylučuje,   že   za   to   isté   správanie   sa   prizná   aj primerané finančné zadosťučinenie. Naopak, ak právo na odškodné podľa právnej úpravy nevznikne,   nie   je   tým   vylúčená   možnosť   poskytnutia   primeraného   finančného zadosťučinenia.   Primerané   finančné   zadosťučinenie   je   sankciou,   ktorú   ústavný   súd   ako orgán   ochrany   ústavnosti   po   vlastnej   úvahe   môže   uložiť   orgánu   verejnej   moci,   ktorý vo svojej činnosti nedbá na dodržovanie ústavného práva.

22.   Podobne   už   ústavný   súd   uviedol,   že   „cieľom   primeraného   finančného zadosťučinenia   je   náhrada   nemajetkovej   ujmy,   a   nie   prípadná   náhrada   škody“ (III. ÚS 75/01), alebo „pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody.“ (IV. ÚS 15/03), alebo „podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,   a   z   akých   dôvodov   sa   ho   domáha...   Dôvodom   nemôže   byť len   výška   sumy uplatnenej v spore, ktorá navyše bola sťažovateľovi priznaná. Preto ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal.“ (II. ÚS 36/02).

23. Vzhľadom na to, že sťažovateľ (ktorý bol kvalifikovane zastúpený advokátom) odôvodnil priznanie finančného zadosťučinenia iba v rozsahu dôvodov uvedených v bode 4, teda výslovne uviedol, z akých dôvodov sa ho domáha (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde), pričom ide o dôvody podmieňujúce prípadné priznanie náhrady škody (čl. 46 ods. 3 ústavy),   o   ktorej   ústavný   súd   primárne   nerozhoduje,   preto   primerané   finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaného porušenia práva úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokát si uplatnil náhradu trov   za   dva   úkony   právnych   služieb, a to prevzatie a prípravu   zastupovania   a spísanie a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2011 patrí advokátovi odmena z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j. 123,50 € a režijný paušál 7,41 €, teda spolu 130,91 € + 24,87 €, DPH 19 % = 155,78 € (advokát je platcom dane s pridanej hodnoty). Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 311,56 € včítane   DPH,   ktorú   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnemu   zástupcovi sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2011