SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 411/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária,L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 a čl. 6ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 5 T 52/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenompred okresným súdom je sťažovateľ ako obžalovaný trestne stíhaný pre pokus obzvlášťzávažného zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákonaa zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestnéhozákona. Obžaloba bola podaná 24. apríla 2009. Uznesením okresného súdu sp. zn. 5 T 52/09zo 14. apríla 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 4 Tos 51/2014 z 15. mája 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby. Jeho žiadosťo prepustenie z väzby okresný súd uznesením sp. zn. 5 T 52/09 zo 4. decembra 2014zamietol. Na základe sťažovateľom podanej sťažnosti krajský súd uznesením sp. zn.1 Tos 1/2015 z 15. januára 2015 uznesenie okresného súdu zrušil a nariadil okamžitéprepustenie sťažovateľa z väzby (ktorá trvala od 12. apríla 2014 do 15. januára 2015).
3. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta prieťahy v konaníokresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 52/09, ktoré ani v čase podania sťažnostinie je vinou okresného súdu po viac ako 5 rokoch a 11 mesiacoch konania právoplatneukončené, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu základného práva sťažovateľana prerokovanie jeho trestnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya porušeniu práva na prejednanie trestnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
4. Sťažovateľ ďalej uvádza, že k porušeniu ďalších v bode 1 označených právpodľa ústavy a dohovoru došlo postupom okresného súdu, ktorý nerešpektoval záväznýpokyn krajského súdu obsiahnutý v uznesení sp. zn. 1 Tos 1/2015 z 15. januára 2015,nezopakoval úkony uskutočnené v období od 2. septembra 2014 do 15. januára 2015po rozhodnutí o námietke zaujatosti uplatnenej proti zákonnému sudcovi a 23. marca 2015na hlavnom pojednávaní vo veci rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.
5. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza, že mu okresný súd „neumožnil plnohodnotnú realizáciu jeho práva na posledné slovo podľa § 275 Trestného poriadku“,čoho dôkazom je zápisnica o hlavnom pojednávaní z 23. marca 2015. Podľa sťažovateľa „je nesporným, že predseda senátu s vopred pripraveným úmyslom po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu neudelil obžalovanému posledné slovo, hoc bol k tomu povinný“, dôsledkom čoho je porušenie jeho „práva na obhajobu, práva rovnosti, práva na kontradiktórnosť súdneho konania (trestného)“. Sťažovateľ podal hneď na hlavnom pojednávaní odvolanie proti rozhodnutiu o vine a treste.
6. Sťažovateľ v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu tiež uviedol: „Porušovateľ si bol vedomý svojho nezákonného konania ako aj skutočnosti, že sťažovateľ sa okamžite voči svojvoľnému konaniu predsedu senátu a teda aj porušovateľa odvolá, čo iba predĺži stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok konania ako celok. Vzhľadom na závažné a podľa sťažovateľa úmyselné pochybenie porušovateľa je nesporným, že vec sa opätovne vráti porušovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože sťažovateľ sa svojho práva na zopakovanie výsluchu svedkov nezákonne vypočúvaných porušovateľom v období od 02.09.2014 do 15.01.2015, tak ako to nariadil Krajský súd v Bratislave... nevzdal a navyše trvá na vypočutí svedka obžaloby ⬛⬛⬛⬛, ktorého prítomnosť údajne súd a ani polícia nezabezpečili do nezákonného rozhodnutia dňa 23.03.2015...“
7. Podľa názoru sťažovateľa bol postup okresného súdu na hlavnom pojednávaníkonanom 23. marca 2015, ktorým sťažovateľovi odňal právo posledného slova tak, ako topredpokladajú ustanovenia Trestného poriadku, nielen nezákonný, ale aj nepredvídateľný,teda porušujúci princíp právnej istoty, pričom ide o procesné pochybenie takej intenzity,ktoré má vo svojich dôsledkoch ústavnoprávnu relevanciu. Sťažovateľ preto nepovažujenamietaný postup okresného súdu z ústavného hľadiska za akceptovateľný a udržateľný.
8. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanienálezom takto rozhodol:
„1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5T 52/2009, ktorým mu Okresný súd Bratislava I znemožnil realizáciu jeho práva posledného slova porušené boli.
2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 462,95 € (slovom štyristošesťdesiatdva eur a deväťdesiatpäť centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne...“
II.
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní
11. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, žeochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
12. Sťažovateľ predovšetkým namieta postup okresného súdu, ktorým mu bolaznemožnená realizácia jeho práva na posledné slovo, v dôsledku čoho malo byť porušenéjeho právo na obhajobu, právo na rovnosť a princíp kontradiktórnosti konania.Podľa sťažovateľa okresný súd pochybil tiež tým, že nerešpektoval záväzný pokyn krajskéhosúdu a po rozhodnutí o námietke zaujatosti uplatnenej proti zákonnému sudcovinezopakoval úkony (výsluchy svedkov) uskutočnené v čase po podaní námietky zaujatosti.
13. Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie ústavný súd vo svojej doterajšejjudikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie od svojho začiatku až po koniec jeprocesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou právnychgarancií ochrany práv a slobôd dotknutých osôb môžu zo strany orgánov činných v trestnomkonaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončenímožno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôdoznačených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu(napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).
14. Podľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudkusúdu prvého stupňa je odvolanie.
15. Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovujeinak, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa hopriamo týka...
16. Podľa § 307 ods. 2 Trestného poriadku osoba oprávnená podať odvolanieproti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený,ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušeniemohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
17. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci aleboprávo obhajoby...
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy...
18. Z citovaných ustanovení procesnoprávneho predpisu, ktorým sa riadi napadnutétrestné konanie vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok ̶odvolanie, prostredníctvom ktorého mohol dosiahnuť nápravu prípadného zásahu do nímoznačených základných práv zaručených ústavou a práva zaručeného dohovoromnamietaným postupom okresného súdu. Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ tentoprávny prostriedok ochrany ním označených práv aj využil a okamžite na hlavnompojednávaní podal proti výrokom rozsudku o vine a treste odvolanie. Preto právomocposkytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa má v súčasnej dobe krajský súdv odvolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
19. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosťsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodunedostatku svojej právomoci.
II.B K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označenom konaní
20. Predmetom sťažnosti je aj sťažovateľom namietané porušenie jeho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/2009.
21. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavnýsúd v tej istej veci koná.
22. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnomsúde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je danápri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,a identity účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jedenz uvedených znakov totožnosti veci.
23. Ústavný súd zistil, že na základe sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu13. augusta 2014 už prebieha pred ústavným súdom v tej istej veci konanie pod sp. zn.II. ÚS 579/2015 (pôvodne pod sp. zn. Rvp 9929/2014), predmetom ktorého je sťažovateľomnamietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru v totožnom konaní. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 579/2015z 10. septembra 2015 prijal sťažnosť sťažovateľa v tejto časti na ďalšie konanie.
24. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania s nižšou spisovou značkou(Rvp 9929/2014) bráni tomu, aby vo veci prebiehalo ďalšie konanie s vyššou spisovouznačkou (Rvp 4995/2015), a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuťpre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.
25. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeranéhofinančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia právaalebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhochsťažovateľa už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2015