znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 411/2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o. (pôvodne L., s. r. o.), zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   OLEXOVA   VASILISIN   s. r. o.,   Dunajská   18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marcel Vasilišin LLM, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Daňového úradu Bratislava pri rozhodovaní o odvolaní z 29. apríla 2014 proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 9103309/5/1471546/2014 z 11. apríla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“) zastúpenej advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, v mene ktorej   koná   advokát   JUDr. Marcel   Vasilišin   LLM,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Daňového   úradu   Bratislava   (ďalej   len   „daňový   úrad“)   pri rozhodovaní   o   odvolaní   z   29.   apríla   2014   proti   rozhodnutiu   daňového   úradu   č. 9103309/5/1471546/2014 z 11. apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie daňového úradu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:„Porušovateľ   vydal   dňa   11.04.2014...   rozhodnutie,   ktorým   sťažovateľovi   uložil povinnosť zložiť zábezpeku vo výške 340.000,- EUR...

Sťažovateľ zastúpený advokátom podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu postupom podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku (DP) v zákonných lehotách, a to

- elektronickými prostriedkami dňa 30.04.2014 na e-mail porušovateľa

- v elektronickej forme

-   s   doplnením   podania   v   listinnej   forme   poštou   doručenou   porušovateľovi   dňa 02.05.2014

Následne porušovateľ oznámil advokátovi sťažovateľa, že odvolanie odmieta, pretože hoci bolo v zákonnej lehote v jeho dispozícii, nebolo podané do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. 5 DP a tento formálny nedostatok podania podľa neho nemožno žiadnym spôsobom   zhojiť   ako   tomu   je   v   ostatných   konaniach   pred   orgánmi   verejnej   moci. Oznámenie bolo doručené dňa 19.05.2014.

Porušovateľ sa rozhodol, že napadnuté rozhodnutie preskúmavať nebude a považuje ho za právoplatné....

Porušovateľ je toho názoru, že sťažovateľ ako platiteľ DPH je podľa § 14 ods. 1 DP odkázaný výlučne na podanie cez portál verejnej správy podľa § 13 ods. 5 DP (pozn.: ako to bolo zo strany FRSR dopredu verejne prezentované) a ak presne taký spôsob podania nie je vykonaný, podanie sa bude považovať za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy.... S   právnym   názorom   porušovateľa   o   správnosti   spôsobu   podania   odvolania nesúhlasíme, keďže nemá zákonnú, ústavnú, forenznú (ESD) ani elementárnu logickú oporu

- jedine ak politickú v záujme likvidácie nárokov súkromných osôb voči štátu...

Proti tomuto postupu doručil sťažovateľ dňa 13.06.2014 e-mailom a dňa 17.06.2014 poštou sťažnosť. Na sťažnosť porušovateľ sťažovateľovi doposiaľ neodpovedal ani ju iným spôsobom nevybavil...

Z   oznámenia   porušovateľa   vyplýva,   že   nerešpektuje   odvolanie   sťažovateľa   a považuje prvostupňové rozhodnutie za konečné a právoplatné. Takým stanoviskom je vážne obmedzené ústavné právo sťažovateľa na spravodlivý proces v časti práva domáhať sa preskúmania prvoinštančného rozhodnutia a vôbec práva na spravodlivosť, ktorá je týmto odmietnutá.

Žiaden subjekt ani štát nie je oprávnený obmedzovať práva iného, pokiaľ na to nemá právny dôvod a ak sú dôvody v rozpore, dôvod dostatočnej právnej sily. V predmetnom konaní porušovateľ zdôvodnil svoje stanovisko len tým, že odmietnutie má byť dôsledkom porušenia povinnosti podľa § 14 ods. 1 DP, pričom podľa neho nie je možná sanácia podania podľa § 13 ods. 6 DP ani výzva na odstránenie nedostatkov podľa § 13 ods. 8 DP.... Porušovateľ nielenže obmedzuje ústavné práva bez ústavného dôvodu, ale ešte aj nesprávne   vykladá   zákonné   dôvody.   Také   obmedzenie   je   podľa   sťažovateľa   nevyhnutne porušením ústavných práv.

Považujeme   za   podstatné   zdôrazniť,   že   porušovateľ   mal   odvolanie   k   dispozícii v zákonnej   lehote   (potvrdzuje   to   oznámením   o   odmietnutí)   a   toto   odvolanie   obsahuje podrobné   dôvody   a   právnu   argumentáciu,   pre   ktoré   možno   považovať   napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Porušovateľ s týmto vedomím napriek tomu necháva napadnuté rozhodnutie nadobúdať účinky. Takýto prístup je podľa nás už len z faktického pohľadu nezlučiteľný s princípom spravodlivého procesu.“

Sťažovateľka v prílohe k sťažnosti odôvodňuje svoju sťažnosť okrem iného takto:«Správca dane tvrdí, že advokát daňového subjektu porušil povinnosť podľa § 14 ods.   1   písm.   c)   DP,   podľa   ktorého   „Povinnosť   doručovať   podania   elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní“. Daňový subjekt je podľa neho odkázaný výlučne na podanie cez portál   verejnej   správy   podľa   §   13   ods.   5   DP   (pozn.:   ako   to   bolo   dopredu   verejne prezentované) a ak presne taký spôsob podania nie je vykonaný, podanie sa bude považovať za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy....

Vyvodzuje teda, že iný spôsob podania ako podľa § 13 ods. 5 DP nie je právne možný, a bez ohľadu na to, že má také podanie k dispozícii (sfére pôsobnosti), odmieta ho ako neúčinné....

So záverom daňového úradu nemožno súhlasiť, a to v prvom rade preto, že daňové orgány (FRSR) nie sú príslušné vykladať zákon a už vôbec nie reštriktívnym výkladom zákona a za tvrdené nedodržanie formy komunikácie s daňovým úradom ukladať daňovým subjektom také sankcie, s akými prípadné nedodržanie formy komunikácie zákon vôbec nespája.   A   to bez ohľadu na to v akom rozsahu štát takýto reštriktívny výklad zákona prezentoval, či to bolo dopredu a pod....

Správca dane vytýka nesplnenie spôsobu podania podľa § 13 ods. 5 DP a vyvodzuje z toho   následok   odmietnutie   podania   („považuje   sa   za   nepodané“),   avšak   následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami podľa zákona je vznik povinnosti doplniť podanie poštou podľa § 13 ods. 6 DP do piatich pracovných dní a pri nesplnení tejto   povinnosti   vznik   povinnosti   odstrániť   nedostatky   podania   podľa   §   13   ods.   8   DP na výzvu správcu dane.

Následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami teda rozhodne nie je odmietnutie podania....

Správca dane navyše už podobne vykonané podanie uznal ako účinne doručené... Situácia   sa   javí   tak,   že   správca   dane   podanie   ktoré   mu   vyhovuje   uzná   a   ktoré nevyhovuje neuzná, hoci trpia rovnakou vadou, čo vykazuje znaky neprípustnej svojvôle pri rozhodovaní štátneho orgánu a úmyselného poškodzovania daňového subjektu.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Daňový úrad Bratislava odmietnutím odvolania sťažovateľa zo dňa 29.04.2014 proti rozhodnutiu č. 9103309/5/1471546/2014 zo dňa 11.04.2014 porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Daňovému úradu Bratislava prijať odvolanie sťažovateľa zo dňa 29.04.2014 proti rozhodnutiu č. 9103309/5/1471546/2014 zo dňa 11.04.2014 ako účinné a vybaviť ho podľa § 73 a nasl. Daňového poriadku.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 EUR, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu č. 0631707440/0900 do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Dňa   11.   augusta   2014   bol   ústavnému   súdu   doručený   prípis   s prílohou   (v   spise vedený   pod č. k.   Rvp   7325/2014-6),   v ktorom   sťažovateľka   oznámila,   že   jej   právnym nástupcom je spoločnosť D., s. r. o.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   daňového   úradu pri rozhodovaní o jej odvolaní z 29. apríla 2014 proti rozhodnutiu daňového úradu.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je, a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverených   kompetencií. Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. III. ÚS 149/04).

Súčasťou   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu   je   aj   právny   názor,   podľa   ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) fyzická alebo právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje právny predpis.

Podľa   §   73   ods.   1   zákona   č.   563/2009   Z.   z.   o   správe   daní   (daňový   poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Podľa   § 73 ods.   2   daňového poriadku   ak prvostupňový   orgán   o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu   s   výsledkami   doplneného   daňového   konania,   s   úplným   spisovým   materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.

Sťažovateľka sa v petite sťažnosti dožaduje, aby ústavný súd uložil daňovému úradu povinnosť prijať jej odvolanie z 29. apríla 2014 ako účinné a vybaviť ho podľa § 73 a nasl. daňového poriadku.

Z takto formulovaného petitu a z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka považuje svoje   odvolanie   za   podané   riadne   a   včas,   čomu   zodpovedá   povinnosť   daňového   úradu vybaviť ho postupom podľa § 73 a nasl. daňového poriadku. Ak by sa daňový úrad odmietol zaoberať odvolaním sťažovateľky   napriek tomu, že bolo podané riadne   a včas,   išlo by zo strany   daňového   úradu   o   protiprávne   konanie   orgánu   daňového   úradu,   ktoré   je nezákonnou nečinnosťou orgánu verejnej správy.

Navyše je potrebné zdôrazniť, že ak sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný   súd   uložil   daňovému   úradu   povinnosť   prijať   jej   odvolanie   z   29.   apríla   2014 a vybaviť ho, v podstate žiada, aby ústavný súd rozhodol vo veci, ktorá vzhľadom na už citované ustanovenie § 250t ods. 1 OSP patrí do právomoci všeobecného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   má   účinný prostriedok   nápravy   na   ochranu   svojich   základných   práv   a slobôd,   a   preto   sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   ako   celok,   bolo   už bez právneho   dôvodu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014