znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 411/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 2263/2013, sp. zn. Rvp 2288/2013 – sp. zn. Rvp 2289/2013, sp. zn. Rvp 2294/2013 – sp.   zn.   Rvp   2295/2013,   sp. zn. Rvp 2297/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2300/2013,   sp.   zn.   Rvp 2453/2013, sp. zn. Rvp 2461/2013 – sp. zn. Rvp 2462/2013, sp. zn. Rvp 2464/2013 – sp. zn. Rvp 2466/2013, sp. zn. Rvp 2470/2013 – sp. zn. Rvp 2473/2013, sp. zn. Rvp 2484/2013 – sp.   zn.   Rvp 2486/2013,   sp.   zn.   Rvp   2490/2013,   sp. zn.   Rvp 2548/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2552/2013, sp. zn. Rvp 2624/2013 – sp. zn. Rvp 2627/2013 a sp. zn. Rvp 2750/2013 – sp. zn.   Rvp 2752/2013,   zastúpenej   advokátom   doc.   JUDr. B.   F.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   13 NcC 106/2012   z   5. októbra 2012, sp. zn. 17 NcC 104/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 105/2012 z 5. októbra   2012,   sp.   zn.   13   NcC   474/2012   z 18.   októbra   2012,   sp.   zn.   14 NcC   514/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 264/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 279/2012 z 10. októbra 2012 a sp. zn. 41 NcC 298/2012 z 11. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 2263/2013, sp. zn.   Rvp   2288/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2289/2013,   sp. zn.   Rvp 2294/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2295/2013, sp. zn. Rvp 2297/2013 – sp. zn. Rvp 2300/2013, sp. zn. Rvp 2453/2013, sp. zn. Rvp 2461/2013 – sp. zn. Rvp 2462/2013, sp. zn. Rvp 2464/2013 – sp. zn. Rvp 2466/2013, sp. zn. Rvp 2470/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2473/2013,   sp.   zn.   Rvp 2484/2013   -   sp.   zn. Rvp 2486/2013, sp. zn. Rvp 2490/2013, sp. zn. Rvp 2548/2013 – sp. zn. Rvp 2552/2013, sp. zn.   Rvp   2624/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2627/2013   a   sp.   zn.   Rvp 2750/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2752/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.   zn. Rvp 2263/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich   základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1 a čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   13 NcC 106/2012   z   5.   októbra   2012,   sp.   zn.   17 NcC 104/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 105/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 474/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 514/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 264/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 279/2012 z 10. októbra 2012 a sp. zn. 41 NcC 298/2012 z 11. októbra 2012 (ďalej len „krajský súd“) a im predchádzajúcim postupom, ktoré v ďalšom doplnila podaniami doručenými ústavnému súdu z 26. februára 2013.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

7. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

8. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2262/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 13 NcC 106/2012 z 5. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   13   NcC   106/2012 (Rvp   2262/2012)   a aj pod sp. zn. 13 NcC 110/2012 (Rvp 2263/2013), sp. zn. 13 NcC 119/2012 (Rvp 2294/2013) a sp. zn.   13   NcC   121/2012   (Rvp   2295/2013)   a ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn.   13 NcC 106/2012   z 5.   októbra   2012.   Ústavný   súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2262/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2263/2013 a sp. zn. Rvp 2294/2013 – sp. zn. Rvp 2295/2013,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto   sťažnosti   odmietol   z dôvodu   ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2493/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 17 NcC 104/2012 z 11. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   17   NcC   104/2012 (Rvp   2493/2012)   a aj pod sp. zn. 17 NcC 111/2012 (Rvp 2288/2013) a sp. zn. 17 NcC 116/2012 (Rvp 2289/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 17 NcC 104/2012   z 11.   októbra   2012.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   začatie   konania pod sp. zn. Rvp 2493/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2288/2013 – sp. zn. Rvp 2289/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2296/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 13 NcC 105/2012 z 5. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   13   NcC   105/2012 (Rvp   2296/2012)   a aj pod sp. zn. 13 NcC 107/2012 (Rvp 2297/2013), sp. zn. 13 NcC 108/2012 (Rvp 2298/2013), sp. zn. 13 NcC 109/2012 (Rvp 2299/2013) a sp. zn. 13 NcC 117/2012 (Rvp 2300/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 13 NcC 105/2012 z 5. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2296/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2297/2013 – sp.   zn. Rvp   2300/2013,   a v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2463/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 13 NcC 474/2012 z 18. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   13   NcC   474/2012 (Rvp   2463/2012)   a aj pod sp. zn. 13 NcC 505/2012 (Rvp 2461/2013), sp. zn. 13 NcC 476/2012 (Rvp 2462/2013), sp. zn. 13 NcC 558/2012 (Rvp 2470/2013), sp. zn. 13 NcC 546/2012 (Rvp 2471/2013), sp. zn. 13 NcC 536/2012 (Rvp 2472/2013) a sp. zn. 13 NcC 513/2012 (Rvp 2473/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 13 NcC 474/2012   z 18.   októbra   2012.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   začatie   konania   pod sp. zn. Rvp 2463/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn.   Rvp   2461/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2462/2013   a sp.   zn.   Rvp   2470/2013   –   sp.   zn. Rvp 2473/2013,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto   sťažnosti   odmietol   z dôvodu   ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2483/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   14   NcC   514/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 514/2012 (Rvp 2483/2012) a aj pod sp. zn. 14 NcC 549/2012 (Rvp 2464/2013), sp. zn. 14 NcC 546/2012 (Rvp 2465/2013), sp. zn. 14 NcC 544/2012 (Rvp 2466/2013), sp. zn. 14 NcC 540/2012 (Rvp 2484/2013), sp. zn. 14 NcC 538/2012 (Rvp 2485/2013), sp. zn. 14 NcC 519/2012 (Rvp 2486/2013) a sp. zn.   14   NcC   529/2012   (Rvp   2490/2013)   a ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 NcC 514/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2483/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne   konania vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2464/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2466/2013,   sp.   zn. Rvp 2484/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2486/2013,   sp.   zn.   Rvp   2490/2013,   a   v dôsledku   tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

13. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2024/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 43 NcC 264/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   43 NcC 264/2012 (Rvp   2024/2012)   a aj pod sp. zn. 43 NcC 300/2012 (Rvp 2548/2013), sp. zn. 43 NcC 304/2012 (Rvp 2549/2013), sp. zn. 43   NcC   307/2012 (Rvp   2550/2013),   sp. zn.   43 NcC   339/2012   (Rvp   2551/2013) a sp. zn.   43   NcC   347/2012   (Rvp   2552/2013)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu   sp. zn. 43 NcC 264/2012 z 10. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2024/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2548/2013 – sp. zn. Rvp 2552/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

14. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2033/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 43 NcC 279/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   43 NcC 279/2012 (Rvp   2033/2012)   a aj pod sp. zn. 43 NcC 288/2012 (Rvp 2624/2013), sp. zn. 43 NcC 301/2012 (Rvp 2625/2013), sp. zn. 43 NcC 317/2012 (Rvp 2626/2013) a sp. zn. 43 NcC 323/2012 (Rvp 2627/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 43 NcC 279/2012   z 10.   októbra   2012.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   začatie   konania   pod sp. zn. Rvp 2033/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn.   Rvp   2624/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2627/2013,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

15. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2694/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 41 NcC 298/2012 z 11. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   41   NcC   298/2012 (Rvp   2694/2012)   a aj pod sp. zn. 41 NcC 394/2012 (Rvp 2453/2013), sp. zn. 41 NcC 403/2012 (Rvp 2750/2013), sp. zn. 41 NcC 404/2012 (Rvp 2751/2013) a sp. zn. 41 NcC 411/2012 (Rvp 2752/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 41 NcC 298/2012   z 11.   októbra   2012.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   začatie   konania   pod sp. zn. Rvp 2694/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2453/2013 a sp. zn. Rvp 2750/2013 – sp. zn. Rvp 2752/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

16. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu   a   navrhované   dôkazy   (odsek   1).   K   návrhu...   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa   advokátom...   (odsek   2).   Ústavný   súd je viazaný návrhom na začatie konania... (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania (čl.   127   ods.   1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

17. V závere svojej argumentácie ústavný súd konštatuje, že splnomocnenia, ktoré sťažovateľka priložila k ústavným sťažnostiam podaným prostredníctvom kvalifikovaného právneho   zástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotné   sťažnosti,   sú   udelené   obchodnej spoločnosti F., s. r. o., B., a absentuje pri nich podpis splnomocnenca, ktorý splnomocnenie prijíma   na   znak   svojho   súhlasu.   V dôsledku   tejto   skutočnosti   k sťažnostiam   doložené splnomocnenia nezodpovedajú dikcii § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Táto samotná skutočnosť by mohla byť dôvodom na odmietnutie sťažovateľkou podaných sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.

18. V súvislosti s týmto nedostatkom ústavný súd pripomína, že nie je povinný ho odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS   213/2010,   IV.   ÚS   134/2010).   Povinnosti   advokáta   definované   zákonom č. 586/2003 Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom.

19.   Ústavný   súd   zároveň   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred všeobecnými   (exekučnými)   súdmi   v kontexte   s   už   právoplatnými   rozhodnutiami   súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

20. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú   v konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich   vybavenia v predošlom   období   úspešné,   a ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového   a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013