znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 411/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť „G.,   a.   s.   -   organizačná   zložka   B...,   zapísaná   v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiele Po vo vložke č... (zahraničná osoba so sídlom..., ČR, je zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe v oddiele B   vo   vložke...)“, zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   I.,   s. r. o.,   K.,   konajúcej prostredníctvom   advokáta   a konateľa   JUDr. M.   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 NcC 1/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť „G., a. s. - organizačná zložka B.“, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2010 doručená sťažnosť „G., a. s. - organizačná zložka B..., zapísaná v Obchodnom registri Okresného   súdu   Bratislava   I   v   oddiele   Po   vo   vložke   č...   (zahraničná   osoba   so   sídlom Olbrachtova 9, 140 00 Praha, ČR, je zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe   v   oddiele   B   vo   vložke...)“ (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej   Advokátskou kanceláriou I., s. r. o., K., konajúcej prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 NcC 1/03.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Na   Okresnom   súde   Bratislava   II   prebieha   konanie   o   úschovách   pod   sp.   zn. 10 NcC 1/03, v ktorom si sťažovateľ uplatňuje svoje vlastnícke právo k predmetu úschovy a žiada o vydanie predmetu úschovy...

Uznesením policajného orgánu OO PZ S. zo dňa 14. januára 2003, č. ČTS: ORP- 72/02-12-2002…,   orgán   činný   v   trestnom   konaní   uložil   do   úschovy   Okresného   súdu Bratislava   II   veci   -   osobné   motorové   vozidlo   značky...   (ďalej   len   „vozidlo“),   spolu   s technickým preukazom č..., osvedčením o evidencii vozidla č... a 2 ks kľúčov od uvedeného vozidla (ďalej len „príslušenstvo“)...

Uvedené   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   a   na   jeho   základe   sa   začalo   na Okresnom súde Bratislava II konanie o úschovách podľa § 185f O. s. p.

V   súlade   s §   80   ods.   1   Trestného   poriadku   č.   141/1961   Zb.   v znení   neskorších predpisov sme si uplatnili podaním zo dňa 17. februára 2003 vlastnícke právo na predmet úschovy,   pričom   sme   naše   vlastnícke   právo   k   vozidlu   a   jeho   príslušenstvu   preukázali predloženými dôkazmi...

Aj   napriek   nášmu   doplneniu   vyššie   uvedeného   podania   spojeného   s   výzvou konajúcemu súdu zo dňa 23. apríla 2003 nám súd nepodal žiadnu správu vtom smere, či si aj iná osoba uplatnila právo na predmet úschovy...

Naším podaním zo dňa 26. apríla 2004 sme napokon predložili uznanie vlastníckeho práva našej spoločnosti k vozidlu a jeho príslušenstvu zo strany Martina Klímu… ktorý si jediný   uplatňoval   vlastníckeho   právo   k   osobnému   motorovému   vozidlu   (okrem   našej spoločnosti) nachádzajúceho sa v úschove Okresného súdu Bratislava II. Spornosť nášho vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu bola týmto odstránená a konajúcemu súdu už nič nestálo v ceste rozhodnúť o našom nároku a vozidlo nám vydať...

Na   podklade   uvedenej   Zmluvy   o   urovnaní   uzatvorenej   podľa   §   585   a   nasl. Občianskeho   zákonníka   zo   dňa   21.   apríla   2004   sme   náš   pôvodný   návrh   na   učenie vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu, o ktorom rozhodoval Okresný súd Bratislava II v konaní pod sp. zn. 17 C 34/2003, vzali späť...

V súvislosti s vydávaním vozidla zo súdnej úschovy sme poukázali na rovnaký prípad riešený konajúcim súdom (hoci bol v konečnom dôsledku doriešený až Krajským súdom v Bratislave ako súdom odvolacím), a dali mu do pozornosti konanie vedené pod sp. zn. 21 NcC 2/03. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 13 CoD 55/06-58, bolo iné vozidlo (BA 284 CK) týkajúce sa rovnakého trestného konania, vydané našej spoločnosti. Aj v tomto prípade sa jednalo o spornosť vlastníckeho práva k vozidlu s p. M. K. a vozidlo bolo uložené do súdnej úschovy z rovnakého trestného konania.

Nakoľko okresný súd nekonal, urgovali sme ho naším podaním zo dňa 6. marca 2008, ktorým sme ho vyzvali, aby nám predmetné vozidlo vydal zo súdnej úschovy tak, aby ďalej   neboli   porušované   naše   práva   na   spravodlivý   proces,   na   prejednanie   veci   bez zbytočných prieťahov a v neposlednom rade aj naše majetkové práva, keďže predmetné motorové vozidlo stráca každý deň na hodnote...

Ani napriek uvedenému do dnešného dňa nám súd predmet úschovy nevydal a ani žiadnym spôsobom nerozhodol...

Okresný   súd   od   roku   2003   doteraz   neučinil   žiadne   kroky,   ktoré   by   viedli k rozhodnutiu vo veci samej...

Proti postupu Okresného súdu Bratislava II podala naša spoločnosť sťažnosť podľa ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi konajúceho súdu, zo dňa 10. septembra 2010...

Pred časom naša spoločnosť, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zistila, že predmetné   konanie   na   okresnom   súde   malo   byť   právoplatne   skončené.   Žiadne   takéto rozhodnutie   právnemu   zástupcovi,   ktorý   je   zástupcom   pre   celé   konanie   s   procesným plnomocenstvom, ale nebolo doručené. Takéto konanie súdu je v zjavnom rozpore s dikciou § 49 ods. 1 O. s. p...

Možno uzavrieť, že k správoplatneniu rozhodnutia okresného súdu, nech už bolo akékoľvek, dôjsť nemohlo, nakoľko nedošlo k riadnemu, ergo k jeho účinnému doručeniu...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky boli porušené v konaní Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 10 NcC 1/03.

Okresnému   súdu   Bratislava   II   sa   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 10 NcC 1/03 konal bez zbytočných prieťahov.

Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje aby právnemu zástupcovi sťažovateľa doručil   všetky   doposiaľ   nedoručené   písomnosti   týkajúce   sa   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 10 NcC 1/03.

Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € a nahradiť sťažovateľovi trovy súdneho konania vo výške 303,31 € s tým, že trovy konania uhradí priamo na účet právneho zástupcu sťažovateľa, všetko do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu sp. zn. 10 NcC 1/03 vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II, obvodné oddelenie Slovnaft (ďalej len „polícia“) uznesením sp. zn. ORP-72/02-2002 zo 14. januára 2003 (ďalej len „uznesenie polície“) rozhodlo o uložení veci (motorového vozidla spolu s príslušnými dokladmi od vozidla) do súdnej úschovy okresného súdu.

Sťažovateľka sa podaním doručeným okresnému súdu 24. februára 2003 v spojení s podaním doručeným 24. apríla 2003 domáhala vydania motorového vozidla označeného v uznesení polície s poukazom na predmetné uznesenie polície. Podaniu sťažovateľky bola okresným súdom pridelená sp. zn. 10 NcC 1/03.

Podanie   sťažovateľky,   ktorým   žiadala   o   vydanie   veci   zo   súdnej   úschovy,   bolo vybavené oznámením okresného súdu   z 28. októbra   2003, v ktorom   bolo sťažovateľke oznámené,   že „na   tunajšom   súde   nebolo   začaté   konanie   o   úschovu   vyššie   uvedeného motorového vozidla a teda v súčasnosti toto ani nie je v úschove tunajšieho súdu. Z vyššie uvedených dôvodov Vám dávam do pozornosti možnosť obrátiť sa so žiadosťou na príslušný orgán Policajného zboru Slovenskej republiky.“.

Následne bol spis sp. zn. 10 NcC 1/03 odovzdaný do spisovne okresného súdu v roku 2003.

Sťažovateľka   pripojila   k   sťažnosti   aj   podanie   zo   6.   marca   2008   adresované okresnému   súdu   k   sp.   zn.   10   NcC   1/03   (z   vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 10 NcC 1/03 vyplýva, že toto podanie netvorí jeho súčasť, pozn.), v ktorom poukazuje na uznesenie   polície   a   uvádza: „Uvedené   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   a   na   jeho základe sa začalo na tunajšom súde… konanie o úschovách podľa § 185f O. s. p. Jeho spisovú značku sa nám dodnes nepodarilo vypátrať a podľa doterajších správ súdu o ňom tunajší súd ani nevie.“

Sťažovateľka konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 10 NcC 1/03, ktorým sa domáhala   vydania   veci   z   úschovy,   označuje   ako   konanie   o   úschove   a namieta   v ňom porušenie svojich základných práv spočívajúcich v dlhodobej nečinnosti okresného súdu.Označenie   sťažovateľky   v   sťažnosti   nasvedčuje   tomu,   že   túto   sťažnosť   podala organizačná   zložka   zahraničnej   obchodnej   spoločnosti.   Skutočnosť,   že   pri   označení sťažovateľky sú v zátvorke uvedené údaje „zahraničnej osoby“, nič nemení na tom, že sťažovateľka nie je spôsobilá mať právnu subjektivitu. Ústavný súd preto konštatuje, že takto označená sťažovateľka nemôže mať spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže nemá právnu subjektivitu, t. j. spôsobilosť mať práva a povinnosti [(§ 19 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)], a preto je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

Napriek   tomu   ústavný   súd   konštatuje,   že   samotná   existencia   uznesenia   polície o uložení veci do súdnej úschovy na konkrétnom v uznesení označenom súde ešte nezakladá bez ďalšieho úkonu polície vo vzťahu k označenému súdu začatie konania o úschovách v zmysle § 185a a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku.

Z obsahu vyžiadaného spisu je možné ustáliť, že polícia potom, ako právoplatne rozhodla   o   uložení   sporného   motorového   vozidla   do   úschovy   uznesením,   neiniciovala začatie konania o úschovách na okresnom súde v súlade s § 185f OSP v spojení s § 185a OSP.

Za takejto situácie uplatnenie si práva sťažovateľkou na okresnom súde na vydanie sporného motorového vozidla (ktoré v čase uplatnenia si práva na jeho vydanie ešte nebolo uložené do súdnej úschovy) nie je možné hodnotiť ako podanie v konaní o úschovách a ani ako úkon, ktorým sa konanie o úschovách začalo.

Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že v prípade neexistencie súdneho konania o úschovách reálne nemohlo dôjsť ani k porušeniu označených základných práv sťažovateľky v takomto súdnom konaní, a preto je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010