znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 410/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 2244/2013 – sp. zn. Rvp 2249/2013, sp. zn. Rvp 2301/2013, sp. zn. Rvp 2396/2013 – sp.   zn.   Rvp   2399/2013,   sp. zn. Rvp 2402/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2404/2013,   sp.   zn.   Rvp 2495/2013 – sp. zn. Rvp 2500/2013, sp. zn. Rvp 2536/2013 – sp. zn. Rvp 2537/2013, sp. zn. Rvp 2586/2013 – sp. zn. Rvp 2595/2013, sp. zn. Rvp 2601/2013 – sp. zn. Rvp 2605/2013, sp. zn. Rvp 2679/2013,   sp.   zn.   Rvp   2681/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2682/2013,   sp.   zn. Rvp 2685/2013 – sp. zn. Rvp 2692/2013, sp. zn. Rvp 2708/2013, sp. zn. Rvp 2741/2013 – sp.   zn.   Rvp   2749/2013,   zastúpenej   advokátom   JUDr. B.   F.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   41 NcC 275/2012   z   11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 259/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 263/2012 z 10. októbra 2012 a sp. zn. 43 NcC 282/2012 z 10. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 2244/2013 – sp.   zn.   Rvp   2249/2013,   sp.   zn.   Rvp 2301/2013,   sp.   zn.   Rvp   2396/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2399/2013, sp. zn. Rvp 2402/2013 – sp. zn. Rvp 2404/2013, sp. zn. Rvp 2495/2013 – sp. zn. Rvp 2500/2013, sp. zn. Rvp 2536/2013 – sp. zn. Rvp 2537/2013, sp. zn. Rvp 2586/2013 – sp.   zn.   Rvp   2595/2013,   sp.   zn.   Rvp   2601/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2605/2013,   sp.   zn.   Rvp 2679/2013, sp. zn. Rvp 2681/2013 – sp. zn. Rvp 2682/2013, sp. zn. Rvp 2685/2013 – sp. zn. Rvp 2692/2013, sp. zn. Rvp 2708/2013, sp. zn. Rvp 2741/2013 – sp. zn. Rvp 2749/2013 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2244/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich   základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1 a čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   41   NcC   275/2012   z   11.   októbra   2012,   sp. zn. 43 NcC 259/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 263/2012 z 10. októbra 2012 a sp. zn. 43 NcC 282/2012 z 10. októbra 2012 (ďalej len „krajský súd“) a im predchádzajúcim postupom, ktoré v ďalšom doplnila podaniami doručenými ústavnému súdu z 26. februára 2013.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

7. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

8. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2400/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 41 NcC 275/2012 z 11. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   41   NcC   275/2012 (Rvp   2400/2012)   a aj pod sp. zn. 41 NcC 305/2012 (Rvp 2301/2013), sp. zn. 41 NcC 304/2012 (Rvp 2396/2013), sp. zn. 41 NcC 303/2012 (Rvp 2397/2013), sp. zn. 41 NcC 301/2012 (Rvp 2398/2013), sp. zn. 41 NcC 293/2012 (Rvp 2399/2013), sp. zn. 41 NcC 327/2012 (Rvp 2402/2013), sp. zn. 41 NcC 323/2012 (Rvp 2403/2013) a sp. zn. 41 NcC 308/2012 (Rvp 2404/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 41 NcC 275/2012   z 11.   októbra   2012.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   začatie   konania   pod sp. zn. Rvp 2400/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn.   Rvp 2301/2013,   sp.   zn.   Rvp   2396/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2399/2013   a   sp.   zn. Rvp 2402/2013 – sp.   zn. Rvp   2404/2013,   a v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2501/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 43 NcC 259/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   43 NcC 259/2012 (Rvp   2501/2012)   a aj pod sp. zn. 43 NcC 344/2012 (Rvp 2495/2013), sp. zn. 43 NcC 276/2012 (Rvp 2496/2013), sp. zn. 43 NcC 302/2012 (Rvp 2497/2013), sp. zn. 43 NcC 274/2012 (Rvp 2498/2013), sp. zn. 43 NcC 272/2012 (Rvp 2499/2013), sp. zn. 43 NcC 269/2012 (Rvp 2500/2013), sp. zn. 43 NcC 402/2012 (Rvp 2586/2013), sp. zn. 43 NcC 407/2012 (Rvp 2587/2013), sp. zn. 43 NcC 354/2012 (Rvp 2588/2012), sp. zn. 43 NcC 355/2012 (Rvp 2589/2013), sp. zn. 43 NcC 359/2012 (Rvp 2590/2013), sp. zn. 43 NcC 371/2012 (Rvp 2591/2013), sp. zn. 43 NcC 378/2012 (Rvp 2592/2013), sp. zn. 43 NcC 314/2012 (Rvp 2593/2013), sp. zn. 43 NcC 336/2012 (Rvp 2594/2013), sp. zn. 43 NcC 342/2012 (Rvp 2595/2013), sp. zn. 43 NcC 418/2012 (Rvp 2601/2013), sp. zn. 43 NcC 380/2012 (Rvp 2602/2013), sp. zn. 43 NcC 382/2012 (Rvp 2603/2013), sp. zn. 43 NcC 391/2012 (Rvp 2604/2013) a sp. zn.   43   NcC   386/2012   (Rvp   2605/2013)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu   sp. zn. 43 NcC 259/2012 z 10. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2501/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne   konania   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 2495/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2500/2013,   sp.   zn. Rvp 2586/2013 – sp. zn. Rvp 2595/2013 a sp. zn. Rvp 2601/2013 – sp. zn. Rvp 2605/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2683/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 43 NcC 263/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   43 NcC 263/2012 (Rvp   2683/2012)   a aj pod sp. zn. 43 NcC 361/2012 (Rvp 2244/2013), sp. zn. 43 NcC 374/2012 (Rvp 2245/2013), sp. zn. 43 NcC 387/2012 (Rvp 2246/2013), sp. zn. 43 NcC 390/2012 (Rvp 2247/2013), sp. zn. 43 NcC 397/2012 (Rvp 2248/2013), sp. zn. 43 NcC 417/2012 (Rvp 2249/2013), sp. zn. 43 NcC 311/2012 (Rvp 2536/2013), sp. zn. 43 NcC 298/2012 (Rvp 2537/2013), sp. zn. 43 NcC 294/2012 (Rvp 2679/2013), sp. zn. 43 NcC 326/2012 (Rvp 2681/2013), sp. zn. 43 NcC 315/2012 (Rvp 2682/2013), sp. zn. 43 NcC 284/2012 (Rvp 2685/2013), sp. zn. 43 NcC 267/2012 (Rvp 2686/2013), sp. zn. 43 NcC 292/2012 (Rvp 2687/2013), sp. zn. 43 NcC 287/2012 (Rvp 2688/2013), sp. zn. 43 NcC 420/2012 (Rvp 2708/2013), sp. zn. 43 NcC 329/2012 (Rvp 2747/2013), sp. zn. 43 NcC 343/2012 (Rvp 2748/2013) a sp. zn.   43   NcC   353/2012   (Rvp   2749/2013)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu   sp. zn. 43 NcC 263/2012 z 10. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2683/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne   konania vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2244/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2249/2013,   sp.   zn. Rvp 2536/2013 – sp. zn. Rvp 2537/2013, sp. zn. Rvp 2679/2013, sp. zn. Rvp 2681/2013 – sp.   zn.   Rvp   2682/2013,   sp.   zn.   Rvp   2685/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2688/2013,   sp.   zn. Rvp 2708/2013,   sp.   zn.   Rvp   2747/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2749/2013,   a   v dôsledku   tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2740/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 43 NcC 282/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   43 NcC 282/2012 (Rvp   2740/2012)   a aj pod sp. zn. 43 NcC 383/2012 (Rvp 2689/2013), sp. zn. 43 NcC 385/2012 (Rvp 2690/2013), sp. zn. 43 NcC 394/2012 (Rvp 2691/2013), sp. zn. 43 NcC 404/2012 (Rvp 2692/2013), sp. zn. 43 NcC 286/2012 (Rvp 2741/2013), sp. zn. 43 NcC 296/2012 (Rvp 2742/2013), sp. zn. 43 NcC 305/2012 (Rvp 2743/2013), sp. zn. 43 NcC 328/2012 (Rvp 2744/2013), sp. zn. Rvp 43 NcC 337/2012 (Rvp 2745/2013) a sp. zn. 43 NcC 338/2012 (Rvp 2746/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 43 NcC 282/2012   z 10.   októbra   2012.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   začatie   konania   pod sp. zn. Rvp 2740/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn.   Rvp   2689/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2692/2013   a   sp.   zn.   Rvp   2741/2013   –   sp.   zn. Rvp 2746/2013,   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto   sťažnosti   odmietol   z dôvodu   ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu   a   navrhované   dôkazy   (odsek   1).   K   návrhu...   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa   advokátom...   (odsek   2).   Ústavný   súd je viazaný návrhom na začatie konania... (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania (čl.   127   ods.   1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

13. V závere svojej argumentácie ústavný súd konštatuje, že splnomocnenia, ktoré sťažovateľka priložila k ústavným sťažnostiam podaným prostredníctvom kvalifikovaného právneho   zástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotné   sťažnosti,   sú   udelené   obchodnej spoločnosti F., s. r. o., B., a absentuje pri nich podpis splnomocnenca, ktorý splnomocnenie prijíma   na   znak   svojho   súhlasu.   V dôsledku   tejto   skutočnosti   k sťažnostiam   doložené splnomocnenia nezodpovedajú dikcii § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto táto samotná   skutočnosť   by   mohla   byť   dôvodom   na   odmietnutie   sťažovateľkou   podaných sťažností   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia   zákonných náležitostí.

14. V súvislosti s týmto nedostatkom ústavný súd pripomína, že nie je povinný ho odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS   213/2010,   IV.   ÚS   134/2010).   Povinnosti   advokáta   definované   zákonom č. 586/2003 Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom.

15.   Ústavný   súd   zároveň   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred všeobecnými   (exekučnými)   súdmi   v kontexte   s   už   právoplatnými   rozhodnutiami   súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

16. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú   v konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich   vybavenia v predošlom   období   úspešné,   a ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového   a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013