znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 410/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v Stropkove v konaní vedenom pod sp. zn. 876/2004/05/11 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 9. septembra 2011   doručená   sťažnosť   I.   K.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namietal   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu v Stropkove (ďalej len „pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 876/2004/05/11.

2.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol:   «Po   vyjdení   zákona   č.   503/03   Z.   z. o reštitučnom nároku k pôde, som si ho v stanovenej lehote svojím písomným podaním, zo dna 27. XII. 2004 uplatnil u kompetentného pozemkového úradu...

Po zaregistrovani tohto môjho prípadu vydal dňa 22. 9. 2005 úrad svoje písomné rozhodnutie, ktorým toto správne konanie pred ním prerušil do dňa 31. XII. 2005 súčasne s tým, aby som mu ho doplnil o požadované náležitosti a dokumentáciu, o ktorú ma požiadal svojím listom s toho istého dňa t. j. 22. IX. 05. Svojím písomným podaním, zo dňa 22. XII. 2005 som OPÚ v Stropkove oznámil údaje tak ako to odo mňa požadoval a ako som len mohol a dalo sa. No, následne bez toho, aby tento úrad vo veci so mnou komunikoval ďalej, po dlhej viac ako 5 a 1/2 ročnej, odmlke svojím rozhodnutím čís.: 876/2004/O5/11-009/ES, zo dňa 12. VIII. 2011, celé konanie zastavil a to je hlavný dôvod na podanie tejto mojej ústavnej sťažnosti pre porušenie ani nie tak č. 48, ods. 2/ Ústavy SR /už keď naozaj neide o prieťahy momentálne/, ako o porušenie ods. 1/, čl. 6 Európskeho Dohovoru/! a podľa ktorého sa posudzuje to, či vec bola „prejednaná v primeranej lehote“, aj keď povedzme, že boli v nej prieťahy, na ktoré sa z rôznych príčin neprihliadalo, čo je najnovšom praxou ústavného súdu.»

3. Sťažovateľ zastáva názor, že pozemkový úrad svojím postupom porušuje jeho základné práva a slobody, a preto žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:„1./ Vyslovuje že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2/, čl. 48 Ústavy SR a najmä ods. 1/, čl. 6 Dohovoru postupom Obvodného pozemkového úradu v Stropkove v správnom konaní o uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva podľa zákona čís. 503/03 Z. z. z hľadiska prejednania veci v primeranej lehote a teda aj bez prieťahov, porušené boli.

2./   Priznáva   I.   K.   K.   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   za   porušovanie   jeho základných a ľudských práv vo výške 5 tis. EUR /slovom päťtisíc eur/, ktorá je mu povinný Obvodný pozemkový úrad Stropkov zaplatiť najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3./ Ukladá Obvodnému úradu Stropkov, aby uhradil aj vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

4. Sťažovateľ súčasne požiadal ústavný súd, aby mu ustanovil právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Svoju žiadosť odôvodnil takto: „... lebo si to nemôžem zo svojho biedneho dôchodku dovoliť zaplatiť dnes tak drahého advokáta, trebárs aj celkom za nič!“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „... právomoc na danú vec zo strany Ústavného   súdu   SR   tu   daná   je,   lebo   sa   to   vzťahuje   na   každý   subjekt,   ktorý   porušuje základné ľudské práva...“.

8. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy   a   zákonnosť rozhodnutí,   opatrení   alebo   iných   zásahov   orgánov   verejnej   moci.   Iným   zásahom   je   aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných   prostriedkov   zákonnosť rozhodnutí   a   postupov orgánov   verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu   byť   práva,   právom   chránené   záujmy   alebo   povinnosti   fyzických   osôb   alebo právnických   osôb   priamo   dotknuté.   Postupom   správneho   orgánu   sa   rozumie   aj   jeho nečinnosť. V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

10. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, akým   je   aj   pozemkový   úrad.   Túto   právomoc   správneho   súdnictva   nemožno   nahradiť konaním pred ústavným súdom.

11. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu,   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza právomoci ústavného súdu.

12.   Vychádzajúc   z   týchto   právnych   záverov   a   skutkového   stavu   opísaného sťažovateľom ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol (podobne III. ÚS 59/04, IV. ÚS 49/04 a IV. ÚS 58/07).

13. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011