znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 410/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   K.   D.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   2   a   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutiami Obvodného   úradu   pre   cestnú   dopravu   a   pozemné   komunikácie   Košice   sp.   zn. 2/2009/05757/KRJ z 28. decembra 2009 a sp. zn. 2/2009/05757-1/KRJ z 28. apríla 2010, bližšie neoznačeným postupom Ministerstva   dopravy, pôšt   a telekomunikácií Slovenskej republiky a postupom Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 2010/01193 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra 2010 doručená a 20. októbra 2010 doplnená sťažnosť K. D., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozhodnutím   Obvodného   úradu   pre   cestnú   dopravu   a pozemné komunikácie Košice (ďalej len „obvodný úrad“) sp. zn. 2/2009/05757/KRJ z 28. decembra 2009 (ďalej len „rozhodnutie z 28. decembra 2009“) a sp. zn. 2/2009/05757-1/KRJ z 28. apríla 2010 (ďalej len „rozhodnutie z 28. apríla 2010“), bližšie neoznačeným postupom   Ministerstva   dopravy,   pôšt   a telekomunikácií   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo   dopravy“)   a   postupom   Krajského   úradu   pre   cestnú   dopravu   a   pozemné komunikácie K. (ďalej len „krajský úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2010/01193 (ďalej len „postup krajského úradu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že podľa sťažovateľa «Obvodný úrad   pre   cestnú   dopravu   a   pozemné   komunikácie   K...   K.   Ministerstvo   dopravy   pôšt   a telekomunikácii Slovenskej republiky... B. (ďalej „MDPT“)» porušili jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 2 a 3 ústavy týmto spôsobom:

„Dňa   24.   8.   2009   kontrolóri   robili   kontrolu   v   cestnej   premávke   z   hliadkou   KR dopravnej   polície   na   vozidlá   autoškôl...   pričom   porušili   pri   kontrole   zákon   o   kontrole 10/1996 podľa § 9 nemali písomné poverenie na kontrolu...

Kontrolóri mi napísali, že sa riadia § 16 ods. 3. Podotýkam že sa jedná o vonkajšiu kontrolu   kde   musia   mať   poverovaciu   listinu.   MDPT   ma   vnútornú   smernicu   o   kontrole 22/2006, ktorá nemá právnu silu a je podpísaná riaditeľom odboru kontroly Ing. Z. T. Zákon o kontrole v štátnej správe 10/1996 z hľadiska dôležitosti a významu je nadriadený aj zákonu o autoškolách 93/2005. Týka sa hlavne pre vonkajšiu kontrolu. Ostatné orgány štátnej správy odboru dopravy majú pri kontrolách poverovaciu listinu na kontrolu. Svojim konaním ich zásah bol neoprávnený, čl. 12 ods. 1, 4, čl. 13 ods. 1 a, c, čl. 13 ods. 2, 3, 4 a čl. 16 ods. 1 US.“

Sťažovateľ ďalej uvádza: „Dňa 24. 8. 2009 ma kontrolovali na ceste bez poverenia na kontrolu. Na obvodný úrad na H. v K. som bol predvolaný telefonicky, na doriešenie priestupku 15. 12. 2009. Porušenie lehoty 30 dňovej lehoty na začatie konania.

Na základe rozhodnutia 2/2009/057057/KRJ som dostal pokutu 600 €. Podľa zákona 93/2005 §18 ako inštruktor pokutu môžem dostať do výšky 330 €.

Po odvolaní došlo rozhodnutie z Krajského úradu pre cestnú dopravu z dňa 26. 7. 2010 o vrátení konania na okresný úrad pre cestnú a mestskú dopravu. Porušenie čl. 46 ods. 2 US.

Od toho dňa sa mi nikto neozval ani nenapísal, čiže stále trvá protiprávny stav... Z   jednej   kontroly   urobili   2   konania   čiže   za   jednu   vec   som   dva   krát   potrestaný. Rozhodnutím 2/2009/057057/KRJ, 2/2009/057057-1/KRJ stále ide o to isté konanie. V druhom konaní ide o odňatie inštruktorského oprávnenia. Nerozumiem čo znamená hrubé porušenie učebnej osnovy. Vo februári 2010 som si obnovoval inštruktorský preukaz, kde som splnil všetky podmienky na jeho vlastníctvo dané zákonom. Mali mi pozastaviť obnovenie preukazu“.

Podľa sťažovateľa „Boli tu aj porušenie nálezu ústavného súdu 67/2007 čl. 1 ods. 1, čl.   35   ods.   1,   2   a 81/2006.   Porušenie   priestupkového zákona   372 /1990   Z.   z.   o jedno konanie dva tresty a v § 14 môžu mi zákaz činnosti dať najviac na 5 rokov a nie doživotne. Ja som sa proti odňatiu inštruktorského preukazu odvolal a doteraz som nedostal žiadnu odpoveď...

Porušenie   zásad   odvodené   z   vnútroštátnych   právnych   systémov   (zásada   právnej istoty,   zásada   legitímnej   dôvery,   zásada   dobrej   viery,   zásada   proporcionality,   zásada správnej administrácie, zásada primeranosti trestov) – základné práva a slobody a právo na rovný proces.

Mám 54 rokov a inštruktorský preukaz vlastním 29 rokov pre všetky skupiny. Doteraz som bol bezúhonný ako vodič aj inštruktor.

Kompetentný by sa nad tým mali zamyslieť. V súčasnosti neučím kôli nim neučím od marca 2010 nakoľko neviem, čo ešte môžem od našich úradníkov očakávať. Mám teda ušli zisk Nezákonným postupom úradníkov MDPT a Okresného úradu Košice porušili moje práva dané ústavou SR

- poškodili moje dobré meno

- dôveryhodnosť

- musel som vynaložiť zvýšenú fyzickú a psychickú námahu

- stres

- čas

- mám finančnú ujmu nakoľko som živiteľom 4 člennej rodiny narušilo to finančný chod domácnosti.

Preto žiadam od štátu primerané finančné zadosťučinenie na základe protiprávneho zásahu do práv v sume 6 600 €.

Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Právo na náhradu takejto škody sa zaručuje článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a občanom sa priznávajú dve príbuzné, navzájom nezávislé práva:

1. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

2. právo   na   náhradu   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   orgánu verejnej moci.“.

Z   doplnenia   sťažnosti,   ktorá   bola   ústavnému   súdu   doručená   20.   októbra   2010, vyplýva, že sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy   postupom   krajského   úradu,   pričom   uvádza: „Rozhodnutím   o   odobraní inštruktórského preukazu, ktoré bolo uložené na pošte 4. 6. 2010 a prevzal som ho 21. 6. 2010 Odvolanie som podal 7. júla 2010. Jedná sa o konanie 2/2009/05757. Termín mi plynul od 22. 6. 2010 do 8. 7. 2010 t. j. 14 dní. Krajský úrad si svojvoľne určil termín začiatku lehoty 8. 6. 2010, čím porušili 71/1967, § 27 ods. 2, 3, 4. Bol porušený čl. 46 ods. 2 a čl. 127 ods. 2, 3, 4. Správny orgánmi odpovedal na moje odvolanie so 7. 7. 2010 až 29. 10. 2010. /Krajský úrad/ Pokiaľ by som nedodržal termíny odvolania, inštruktorský preukaz by som mal odovzdať tri dni po právoplatnosti rozhodnutia. Čiže keby som učil mohol   by   som   mať   marenie   úradného   rozhodnutia.   Preto   nevykonávam   inštruktorské povolanie. Je to veľmi závažné rozhodnutie Krajského úradu Je to ďalší neoprávnený zásah do mojich práv. Nerozumiem ako môžu začať konanie nanovo po vaše roku. Správny orgán má rozhodnúť do jedného roku, vinimočne do troch rokov. Nebol tu dôvod na prieťahy.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie rozlišuje   okrem   iného   aj   osobitnú   kategóriu   návrhov,   ktorými   sú   návrhy   „zjavne neopodstatnené“. Týmto zákon o ústavnom súde v záujme účelnosti a procesnej ekonómie poskytuje   ústavnému   súdu   príležitosť   preskúmať   v   štádiu   predbežného   prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) možnosť jej prípadného odmietnutia jednak na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení alebo   iných   zásahov,   ktorými   malo   dôjsť   k   porušeniu   základných   práv   alebo   slobôd navrhovateľa, a z nich vyplývajúcich skutkových zistení a jednak na základe argumentácie, ktorú proti nim sťažovateľ v návrhu uplatnil.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, IV. ÚS 300/08).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a ods. 3 ústavy rozhodnutiami obvodného úradu z 28. decembra 2009 a 24. apríla 2010, bližšie neoznačeným postupom ministerstva dopravy a porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy postupom krajského úradu pri rozhodovaní o jeho odvolaní proti rozhodnutiu obvodného úradu z 24. apríla 2010.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a 3 ústavy rozhodnutiami obvodného úradu z 28. decembra 2009 a 24. apríla 2010

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy   prislúcha ústavnému súdu   právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k   dispozícii   vo   vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (I. ÚS 36/96).

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti rozhodnutiam obvodného úradu z 28. decembra 2009 a 24. apríla 2010 odvolanie, o ktorom je oprávnený rozhodnúť krajský úrad.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu   svojich   práv,   o   ktorom   bol   oprávnený   rozhodnúť   krajský   úrad,   čo   vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv rozhodnutiami obvodného úradu z 28. decembra 2009 a 24. apríla 2010 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 2 a 3 ústavy postupom ministerstva dopravy

Sťažovateľ síce v úvode sťažnosti označuje ako porušovateľa svojich základných práv   aj   ministerstvo   dopravy,   avšak   z   obsahu   sťažnosti   nie   je   zrejmé,   akým   konaním ministerstva dopravy k porušeniu jeho základných práv malo dôjsť.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   2   ústavy postupom krajského úradu pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu obvodného úradu z 24. apríla 2010

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy postupom krajského úradu tým, že krajský úrad pri rozhodovaní o jeho odvolaní proti   rozhodnutiu   obvodného úradu   z 24. apríla 2010 nesprávne určil   koniec lehoty na podanie odvolania.

Krajský úrad v relevantnej časti odpovede č. 2010/01336 zo 6. októbra 2010 na odvolanie   sťažovateľa   proti   rozhodnutiu   obvodného   úradu   z   24.   apríla   2010   uviedol: „Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho   vhodným   spôsobom   upovedomí,   že   písomnosť   príde   znovu   doručiť   v   určený   deň   a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte   a adresáta   o   tom   vhodným   spôsobom   upovedomí.   Ak   si   adresát   nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Napadnuté rozhodnutie bolo uložené na pošte dňa 4. 6. 2010. Bez ohľadu nato, že ste napadnuté rozhodnutie prevzal 21. 6. 2010, lehota podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku na podanie odvolania začala plynúť dňa 8. 6. 2010. Posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 22. 6. 2010. Dňom 23. 6. 2010 napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a uvedeným dňom sa stalo vykonateľným.

Keďže   Vami   podané   odvolanie   vypracované   dňa   1.   7.   2010   bolo   doručené správnemu orgánu 7. 7. 2010, je potom jednoznačne zrejmé, že odvolanie bolo podané po lehote ustanovenej v § 54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku.

Podľa ustanovenia § 60 správneho poriadku je povinnosťou odvolacieho orgánu preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací orgán dospel k záveru, že existujú dôvody   na   zmenu   alebo   zrušenie   napadnutého   rozhodnutia   mimo   odvolacieho   konania podľa ustanovenia § 65 správneho poriadku.

Z uvedeného dôvodu Vám zároveň odvolací orgán zároveň v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 správneho poriadku oznamuje, že z vlastného podnetu začína konanie vo veci preskúmania napadnuté rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia § 65 správneho poriadku.“

S   dôvodmi,   pre   ktoré   krajský   úrad   posúdil   podané   odvolanie   sťažovateľa   ako oneskorene podané, sa ústavný súd v celom rozsahu stotožňuje. Ako vyplýva zo samotnej sťažnosti, rozhodnutie obvodného úradu z 24. apríla 2010 bolo uložené na pošte 4. júna 2010 a sťažovateľ ho prevzal 21. júna 2010. Citované ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia, teda právnu fikciu, podľa ktorej za zákonom ustanovených podmienok sa považuje zásielka za doručenú, aj keď si ju adresát v skutočnosti neprevzal. Vzhľadom na takúto úpravu doručovania v Správnom poriadku preto nebolo rozhodujúce, kedy si sťažovateľ v skutočnosti zásielku prevzal, ako sa tento mylne domnieva. Lehota na podanie odvolania tak sťažovateľovi nezačala plynúť deň po prevzatí zásielky, t. j. 22. júna 2010, ale tri dni od uloženia zásielky, t. j. 8. júna 2010, a skončila 22. júna 2010.

Ústavný súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že krajský úrad posúdil odvolanie podané sťažovateľom proti rozhodnutiu obvodného úradu z 24. apríla 2010   ako   oneskorene   podané,   krajský   úrad   napadnuté   rozhodnutie   obvodného   úradu v zmysle   §   65   ods.   1   Správneho   poriadku   opätovne   preskúma.   V   zmysle   §   65   ods.   2 Správneho poriadku môže krajský úrad po opätovnom preskúmaní rozhodnutie obvodného úradu zmeniť alebo zrušiť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010