znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 41/2015-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v senáte zloženomz predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcuPetra Brňáka 20. apríla 2016 prerokoval sťažnosť spoločnosti

, zastúpenej konateľom a advokátom

, vo veci namietaného porušenia jej základného právavlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 Listinyzákladných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupoma uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 148/2014 zo 17. júla 2014 v spojenís uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 12 C 186/2013-115 z 10. decembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Co 148/2014 a jehouznesením zo 17. júla 2014 p o r u š i l základné práva spoločnosti

, zaručené čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 148/2014 zo 17. júla 2014z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Spoločnostip r i z n á v a úhradu trov právnehozastúpenia v sume 323,52 € (tristodvadsaťtri eur a päťdesiatdva centov), ktorú j e Krajskýsúd v Prešove p o v i n n ý zaplatiť na účet jej právneho zástupcudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola9. októbra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti(ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich práv špecifikovaných v záhlaví tohtonálezu a tam uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov. Podľa mienky sťažovateľkytieto súdy pri uložení pokuty 100 € za nedodržanie lehoty na zaslanie vyjadrenia k podanejžalobe porušili zákonný i ústavný rámec svojho oprávnenia voči nej ukladať poriadkovúpokutu za hrubo sťažený postup konania podľa § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

2. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie ňou označených právnapadnutými uzneseniami všeobecných súdov, tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátilkrajskému súdu na ďalšie konanie a zaviazal ho zaplatiť jej trovy konania v sume 323,52 €.

3. Sťažovateľka rekapitulovala sled procesných úkonov vo veci po tom, ako bolauznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) z 15. októbra 2013 vyzvanána písomné vyjadrenie k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo spotrebiteľskéhovzťahu v lehote 15 dní. Sťažovateľka 23. októbra 2013 požiadala okresný súd o predĺženietejto lehoty o 30 dní z dôvodu prípravy podkladov ku konaniu a zabezpečeniakvalifikovaného právneho zastúpenia vo veci. Potom podaním z 3. decembra 2013doručeným okresnému súdu 5. decembra 2013 vyjadrenie podala, na to okresný súdna pojednávaní 10. decembra 2013 jej uložil poriadkovú pokutu vo výške 100 € a zároveňodročil pojednávanie na 16. január 2014, aby právnemu zástupcovi žalobkyne zabezpečilprimeraný priestor pre oboznámenie sa s predmetným vyjadrením. Sťažovateľka v odvolanínamietala, že až 28. novembra 2013 sa dostala k určitému kľúčovému listinnému dôkazu(list Národnej banky Slovenska), ktorý spracovala 3. decembra 2013, takže z jej stany nešloo žiadnu procesnú obštrukciu, ale uplatnenie práva v takej lehote, v akej jej to umožnilidôkazné prostriedky. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesenie okresnéhosúdu potvrdil, ale bez patričnej reakcie na námietku sťažovateľky.

4. Ústavný súd si uvedené skutočnosti overil z predložených rozhodnutí i listín, ktorémal k dispozícii, a uznesením z 28. januára 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vyzvalúčastníkov konania, aby sa k nej vyjadrili.

5. Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 27. apríla 2015 uviedol:«V danej právnej veci nebola uložená poriadková pokuta za „oneskorené využitie práva žalovaného vyjadriť sa k návrhu“, ale za predloženie vyjadrenia 5 dní pred vytýčeným termínom pojednávania, kedy logicky žalovaný, ktorý je právnickou osobou a disponuje aj zamestnancami s právnickým vzdelaním (viď zastúpenie žalovaného JUDr. Škapincom) vedel, že v tak krátkom čase nebude možné poskytnúť na oboznámenie jeho vyjadrenie žalujúcej strane.»Navrhol preto vysloviť, že práva sťažovateľky porušenéneboli.

Predsedníčka senátu krajského súdu vo vyjadrení z 20. apríla 2015 sa vyjadrilapodobne; všetci účastníci súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd zvážil argumentáciu sťažovateľky, príslušný spisový materiál i obsahnapadnutých uznesení všeobecných súdov a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

7. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty je v zásade spôsobilé zasiahnuťdo základných práv a slobôd účastníkov konania s ohľadom na jej výšku (až do 820 €)a možnosť opakovaného ukladania až do výšky 1 640 €. Poriadkové pokuty môžu byťpritom vydávané na základe voľného uváženia, takže nie je vylúčený ani diskriminačnýefekt ich ukladania proti rôznym subjektom.

8. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty [§ 53 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] je v zásade spôsobilé zasiahnuťdo základných práv a slobôd účastníkov konania, patrí zásada prieskumu týchto rozhodnutívydaných v sústave všeobecných súdov k základným ústavným princípom spravodlivéhoprocesu vo všetkých jeho aspektoch.

9. Ústavný súd, ktorý je vrcholným orgánom ochrany ústavnosti, je vo svojomrozhodovaní viazaný nielen petitom návrhu (sťažnosti), ale aj jeho skutkovým odôvodnenímv zmysle zásady„iura novit curia“, takže možno povedať, že je oprávnený skúmaťporušenie aj iných ústavou zaručených základných práv a slobôd než tých, na ktorésťažovateľka v sťažnosti odkazovala.

10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodneniajedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniťrozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov a vylúčiťsvojvôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite,t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa – ako neoddeliteľnásúčasť „stanoveného postupu“ – ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čiListiny základných práv a slobôd (I. ÚS 327/2010).

11. V právnom štáte by nemali vznikať pochybnosti, či sa sudca určitou otázkou(námietkou) zaoberal či nezaoberal; odpoveď by mala byť zrejmá a zreteľná z odôvodneniajeho rozhodnutia (porov. aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci TORIJAv. Španielsko, č. 18390/91, bod 29). V žiadnom prípade totiž nemožno ignorovať argument,ktorý je pre výsledok daného konania úplne kľúčový.

12. Preto ak krajský súd na celkom konkrétnym spôsobom predostretú argumentáciusťažovateľky v jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 10. decembra 2013, že„až v piatok 28.11.2013 sa dostala ku kľúčovému listinnému dôkazu (list NBS č. ODT 12960/2013 z 22. novembra 2013), ktorý konštatoval, že dohoda o RK špecificky v poistnej zmluve...“, takže jeho zapracovanie do vyjadrenia k návrhu z 3. decembra 2013 neboložiadnou procesnou obštrukciou majúcou za cieľ predĺžiť konanie, ale uplatnením právav takej lehote, v akej to sťažovateľke ako žalovanej v spore umožnili dostupné dôkaznéprostriedky, ktoré nemohla z časového ani z obsahového hľadiska nijako subjektívneovplyvniť, vôbec nereagoval, resp. ju ani inak do svojej vlastnej úvahy nepremietol, musíústavný súd konštatovať, že ide o rozhodnutie svojvoľné a v rozpore s právom sťažovateľkyna spravodlivý proces.

13. Ústavný súd sa nestotožňuje ani so záverom odvolacieho súdu v tom, že keďk doručeniu vyjadrenia sťažovateľky do spisu došlo len päť dní pred nariadenýmpojednávaním, v dôsledku čoho došlo k hrubému sťaženiu postupu okresného súduv konaní, ktorý musel pojednávanie odročiť, táto skutočnosť však jednak vôbec nereagujena to, že sťažovateľka informovala okresný súd o jej problémoch spojených s realizácioupredmetnej výzvy, a jednak vôbec nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní z 10. decembra2013. V nej po formálnom poučení sudkyňa hneď vyhlásila uznesenie, ktorým sťažovateľkeuložila poriadková pokuta 100 €, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia a následnepojednávanie odročila na 16. január 2014, opäť bez uvedenia dôvodu, čiže v rozpore s § 119OSP.

Išlo tak o zjavne prehnané zveličenie sťažovateľkinho „pochybenia“, lebo súdpri znalosti veci a ochoty sa ňou meritórne zaoberať mohol ju skončiť na tomto pojednávanív zmysle § 114 ods. 1 OSP alebo najneskôr na odročenom pojednávaní 16. januára 2014;paradoxom však je, že vec nie je do dnešného dňa právoplatne skončená, čiže na dĺžkekonania sa podstatnejšou a výraznejšou mierou nepodieľala sťažovateľka, ale zrejme celýrad ďalších faktorov či nepružný prístup okresného súdu.

Doručenie vyjadrenia päť dní pred pojednávaním okresnému súdu síce prirodzenemohlo viesť k oddialeniu rozhodnutia vo veci, ale už nie však k zmareniu aj ďalšíchpojednávaní po 10. decembri 2013 a už vôbec nie k neskončeniu veci po 16. januári 2014.

14. Ak predsedníčka senátu pristúpila k uloženiu poriadkovej pokuty a krajský súdtoto uloženie potvrdil bez toho, že by súdy zobrali do úvahy sťažovateľkine argumentya vec nie je doteraz právoplatne skončená, ide zo strany všeobecných súdov o hrubéporušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (v zmysle zásady iuranovit curia), lebo také rozhodnutie treba považovať za arbitrárne. Súčasne ide aj o zásah dovlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy či čl. 11 ods. 1 listiny a čl. 1 ods. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Zo všetkých uvedených dôvodov preto ústavný súd pristúpil podľa čl. 127 ods. 2ústavy k zrušeniu namietaného uznesenia krajského súdu. Pri opätovnom prejednanía rozhodnutí v posudzovanej veci je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súduvysloveným v tomto náleze.

16. K zrušeniu uznesenia okresného súdu však ústavný súd už nepristúpil, leboochrany základných práv sťažovateľka môže dosiahnuť už tým, že o jej odvolaní budeznovu rozhodovať krajský súd. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu okresného súdu prestalabyť splnená podmienka prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“)a contrario; preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel.

17. Sťažovateľke ústavný súd priznal aj náhradu trov konania v sume 323,52 €, ktorázodpovedá odmene advokáta za dva úkony právnej pomoci; tieto trovy konania zaplatíkrajský súd k rukám jej právneho zástupcu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnostinálezu (§ 149 OSP a § 31a zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016