znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 41/2011-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., B., zastúpenej advokátkou Mgr. G. H., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd osvedčením o dedičstve vydaným notárkou JUDr. A. Š. ako súdnou komisárkou na základe poverenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 30 D 283/2007, Dnot 116/07 z 2. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra 2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. G. H., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   a   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   osvedčením   o   dedičstve   vydaným notárkou JUDr. A. Š. ako súdnou komisárkou na základe poverenia Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 30 D 283/2007, Dnot 116/07 z 2. novembra 2010 (ďalej len „osvedčenie o dedičstve“). Podaním doručeným ústavnému súdu 3. januára 2011 bola sťažnosť sťažovateľky doplnená.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: «Sťažovateľ si ako konkurzný veriteľ   uplatňoval   svoju   splatnú   pohľadávku   v   celkovej   výške   615.582,43   Eur... v konkurznom konaní na majetok Ing. M. Š... vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k.: 27-24 K 68/97, v ktorom pravosť a výška pohľadávky Sťažovateľa bola uznaná na prieskumnom   pojednávaní   dňa   3.   6.   1999   v   plnom   rozsahu   aj   s právom   na   oddelené uspokojenie z titulu jej zabezpečenia záložným právom. V zmysle rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 08. 2006, č. k. 27-24K 68/97-436 mal byť Sťažovateľ uspokojený sumou celkovo 268.694,56 Eur.... Predmetné rozvrhové uznesenie bolo v odvolacom konaní zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR 28. 09. 2006. sp. zn. 2 Obo 246/2006.

Nakoľko úpadca Ing. M. Š... zomrela počas konkurzného konania, bolo konkurzné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k.: 27-24 K 68/97 zrušené uznesením Krajského súdu... 06. 11. 2006 skôr ako stihol konkurzný súd o rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku konkurznej podstaty opätovne rozhodnúť.

Sťažovateľ   si   následne   prihlásil   svoju   splatnú   pohľadávku   v   celkovej   výške 615.582,43 Eur do konania o dedičstve po poručiteľke Ing. M. Š... vedeného Okresným súdom v Žiline pod č. k.: 30D 283/2007, ktorého vykonaním bol súdom poverený ako súdny komisár JUDr. A. Š., notárka...

S   poukazom   na   preukázateľné   predĺženie   dedičstva   nepochybne   vyplývajúce z rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 08. 2006, č. k. 27- 24K 68/97-436, podľa ktorého boli uspokojené pohľadávky veriteľov iba čiastočne, navrhol Sťažovateľ ako   účastník dedičského konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 08. 08. 2008 likvidáciu dedičstva. Týmto procesným návrhom Sťažovateľa sa súd a ani poverený súdny komisár v priebehu dedičského konania nijakým spôsobom nezaoberali a ani o ňom nerozhodli...

dňa   08.11.   2010   bol   Sťažovateľovi   doručený   list...   A.   Š.   zo   dňa   2.   11.   2010   s oznámením, že dedičské konanie po poručiteľke bolo právoplatne ukončené osvedčením o dedičstve dňa 2. 11. 2010 a zároveň, že pohľadávku prihlásenú do dedičského konania veriteľom Majetkový Holding, a. s. dedičia neuznali.

V nadväznosti na uvedené Sťažovateľ ako účastník dedičského konania podaním zo dňa   09.   11.   2010   v   znení   jej   doplnenia   zo   dňa   15.   11.   2010   požiadal   konajúci   sud o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn. 30D/283/2007 podľa § 175zca ods. 4 OSP a tiež požiadal o zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP...

Dňa   29.   11.   2010   bol   Sťažovateľovi   zo   strany   konajúceho   súdu   doručený   list označený ako „Odpoveď na žiadosť“ a datovaný k 22. 11. 2010, z obsahu ktorého vyplýva, že konajúci   súd odmieta   žiadosť spoločnosti M.,   a.   s.   zo   dňa   09.   11.   2010   v znení   jej doplnenia   zo   dňa   15.   11.   2010   o   pokračovanie   v   konaní   o   dedičstve   pod   sp.   zn. 30D/283/2007 a o zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP.   Konajúci Okresný súd... uvádza,   že   spoločnosť   Majetkový   Holding,   a.   s.   nie   je   osobou   oprávnenou   na   podanie žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní a návrhu na zabezpečenie dedičstva podľa § 175e   OSP   nakoľko   dedičia   neuznali   prihlásenú   pohľadávku   spoločnosti   Majetkový Holding, a. s. a spoločnosť M., a. s. tak prestala byť účastníkom dedičského konania. Z dôvodu, že list Okresného súdu v Žiline označený ako „Odpoveď na žiadosť“ a datovaný   k   22.   11.   2010   nespĺňal   základné   zákonné   formálne   a   obsahové   náležitosti súdneho rozhodnutia. Sťažovateľ vyzval konajúci súd podaním zo dňa 29. 11. 2010 na vydanie   riadneho   procesného   rozhodnutia   o   žiadosti   Sťažovateľa   zo   dňa   09.   11.   2010 v znení jej doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn. 30D/283/2007 a o zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP, a to vo forme uznesenia podľa § 167 zákona č. 99/1963 Zb.

Nakoľko   ani   v   nasledujúcich   dňoch   nebolo   Sťažovateľovi   doručené   súdne rozhodnutie, ktoré by spĺňalo formálne a obsahové náležitosti riadneho uznesenia podľa § 167 a nasl. OSP a ktorým by bola odmietnutá žiadosť Sťažovateľa zo dňa 09. 11. 2010 v znení iei doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn. 30D/283/2007 a o zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP, Sťažovateľ podaním zo dňa 09. 12. 2010 podal z dôvodu právnej istoty proti rozhodnutiu Okresného súdu v Žiline označenému   ako   „Odpoveď   na   žiadosť“   a   datovanému   k   22.   11.   2010,   sp.   zn. 30D/283/2007 o odmietnutí žiadosti Sťažovateľa zo dňa 09. 11. 2010 v znení jej doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn. 30D/283/2007 a o zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP, aj odvolanie.»

Sťažovateľka je toho názoru, že «... napádané Osvedčenie o dedičstve... je poznačené svojvôľou a arbitrárnosťou a jednoznačne porušuje základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

Konajúcemu súdu i súdnemu komisárovi bola v dedičskom konaní známa skutočnosť, že dedičskému konaniu po poručiteľke Ing. M. Š... vedenému Okresným súdom... pod č. k.: 30D 283/2007, predchádzalo konkurzné konanie na majetok poručiteľky...

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 31. 01. 1998, t. j. v znení platnom pre konkurzné konanie pod sp. zn. 27-24 K 68/97 (ďalej len „ZKV“), „Ak úpadca zomrel v priebehu konkurzu, pohľadávky veriteľov sa vyporiadajú v rámci prejednania dedičstva primerane podľa tohto zákona.“

Je   nepochybné,   že   citované   ustanovenie   §   44   ods.   2   zákona   č.   328/1991   Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 31. 01. 1998, ktoré predstavuje lex specialis k ustanoveniam   o   dedičskom   konaní   obsiahnutým   v   zákone   č.   99/1963   Zb.,   priznáva postavenie účastníka dedičského konania (v zmysle § 175b druhá veta OSP je účastníkom dedičského konania aj veriteľ, ktorého pohľadávka sa vyporiadava) všetkým konkurzným veriteľom   a   neumožňuje   dedičom   akýmkoľvek   spôsobom   popierať   alebo   spochybňovať pohľadávky   konkurzných   veriteľov.   Pohľadávky   konkurzných   veriteľov,   prihlásených   do dedičského konania, musia byt' v dedičskom konaní po zomretom úpadcovi bez ďalšieho vyporiadané primerane podľa ustanovení zákona č. 328/1991 Zb.

S poukazom na vyššie uvedené je absolútne nepochybné, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 ZKV v spojitosti s ustanovením § 175b druhá veta OSP má Sťažovateľ, ktorý bol konkurzným veriteľom s uznanou pohľadávkou, zo zákona postavenie účastníka dedičského konania, pričom jeho pohľadávka musí byť v dedičskom konaní vyporiadaná primerane podľa ustanovení zákona č. 328/1991 Zb.!!

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ súdny komisár JUDr. A. Š. pri prejednaní dedičstva po poručiteľke Ing. M. Š. pohľadávku Sťažovateľa nezaradila do pasív dedičstva a nevyporiadala primerane podľa ustanovení zákona č. 328/1991 Zb., potom postupovala v dedičskom konaní po poručiteľke Ing. M. Š., vedenom Okresným súdom v Žiline pod č. k.: 30D 283/2007 v rozpore so zákonným ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 31. 01. 1998.

Sťažovateľom napádané osvedčenie o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010, vydané súdnym komisárom na pojednávaní dňa 02. 11. 2010 bez predvolania a bez súhlasu Sťažovateľa ako účastníka konania a nepochybne v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 ZKV, t. j. zjavne vydané v rozpore s normami procesného a hmotného práva, je prejavom absolútnej svojvôle a arbitrárnosti zo strany súdom povereného súdneho komisára. Napádané rozhodnutie tak bezprecedentným   spôsobom   porušuje   základné   právo   Sťažovateľa   na   súdnu   ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľ mal snahu riešiť porušovanie svojich základných práv využitím svojich procesných práv a podaním zo dňa 09. 11. 2010 v znení jeho doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 požiadal   konajúci   súd   o   pokračovanie   v   konaní   o   dedičstve   pod   sp.   zn.   30D/283/2007 a o zabezpečenie   dedičstva   podľa   §   175e   OSP.   O   procesnom   návrhu   Sťažovateľa   však konajúci Okresný súd v Žiline do dnešného dňa nerozhodol formou riadneho procesného rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.   v znení neskorších predpisov a tento riadny procesný návrh odmietol iba neformálnym listom označeným ako „Odpoveď   na   žiadosť“   a   datovaným   k   22.   11.   2010,   ktorý   nespĺňa   základné   zákonné formálne a obsahové náležitosti súdneho rozhodnutia.

Týmto   postupom   konajúceho   súdu   v   predmetnej   veci   bola   Sťažovateľovi   odňatá možnosť konať pred súdom a rovnako tiež možnosť uplatňovať ďalšie riadne a mimoriadne opravné   prostriedky,   čím   tak   naďalej   dochádza   k   bezprecedentnému   porušovaniu   až absolútnemu   potieraniu   základných   práv   Sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   a   spravodlivý proces.

Na tomto mieste si osobitne dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd v Žiline formálne deklaruje právoplatnosť Osvedčenia o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 sp. zn. 30D/283/2007, Dnot 116/07 a považuje toto Osvedčenie o dedičstve za právoplatné dňom 02. 11. 2010, no napriek tomu odmietol Sťažovateľovi vyznačiť na napádanom Osvedčení o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 doložku právoplatnosti, a to bez uvedenia akéhokoľvek právne relevantného dôvodu.».

Sťažovateľka na záver uvádza: «Osobitne si dovoľujeme upozorniť, že Sťažovateľ sa pokúsil proti Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 vydanému súdnym komisárom JUDr. A. Š. v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom v Žiline sp. zn. 30D/283/2007, Dnot 116/07 uplatniť riadny opravný prostriedok v zmysle 175zca ods. 4 OSP a § 38 ods. 2 OSP,   tento   však   bol   zo   strany   Okresného   súdu   v   Žiline   neformálne   odmietnutý   listom označeným ako „Odpoveď na žiadosť“ a datovaným k 22. 11. 2010 bez toho, aby o tomto procesnom návrhu Sťažovateľa vydal Okresný súd v Žiline riadne procesné rozhodnutie. Sťažovateľovi   tak   bola   odňatá   zo   strany   Okresného   súdu   v Žiline   možnosť   konať   pred súdom a uplatniť riadny opravný prostriedok voči napádanému Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 vydanému súdnym komisárom JUDr. A. Š. v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom v Žiline sp. zn. 30D/283/2007, Dnot 116/07.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo spoločnosti M., a. s. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods.   1   a   čl.   20   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli Osvedčením o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 vydaným súdnym komisárom JUDr. A. Š. v dedičskom konaní   vedenom Okresným   súdom   v Žiline pod   sp.   zn.   30D/283/2007,   Dnot 116/07 porušené.

Osvedčenie o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 vydané súdnym komisárom JUDr. A. Š. v dedičskom konaní   vedenom Okresným   súdom   v Žiline pod   sp.   zn.   30D/283/2007,   Dnot 116/07 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť Sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 2.293,82 Eur.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu osvedčením o dedičstve.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom verejnej   moci,   odmietne   takúto   sťažnosť   z   dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy   prislúcha ústavnému súdu   právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou   účinnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľky   je   okrem   iného   aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojich základných a iných práv.

Podľa § 175zca ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve [§ 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a 175o]; včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na jeho vydanie.

Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že osvedčenie nadobudne platnosť, iba ak účastník konania včas nepožiada súd o pokračovanie v konaní o dedičstve.   Účastník   dedičského   konania   tak   má   vo   vzťahu   k   osvedčeniu   o   dedičstve opravný prostriedok vo forme žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdí, že je účastníčkou dedičského konania, a teda že mala aj právo podať žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní, a zároveň uvádza, že takúto žiadosť podala. Vzhľadom na takéto tvrdenie sťažovateľky a s poukazom na princíp subsidiarity, ktorý sa pri rozhodovaní ústavného súdu o sťažnostiach uplatňuje, bolo potrebné sťažnosť odmietnuť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

Ústavný súd považuje za potrebné uviesť tiež tú skutočnosť, že v prípade, ak by sťažovateľka účastníčkou dedičského konania nebola, tak ako to tvrdí okresný súd, a teda by nebola oprávnená na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, musel by ústavný súd v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky taktiež odmietnuť   z   dôvodu,   že   takáto   sťažnosť   by   bola   považovaná   za   sťažnosť   podanú neoprávnenou osobou.

Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáhala vyslovenia porušenia   svojich   základných   a   iných   práv   osvedčením   o   dedičstve   a   jeho   zrušenia ústavným súdom.

V   odôvodnení   sťažnosti   sťažovateľka   síce   uvádza,   že   okresný   súd   jej   svojím postupom   pri   vybavovaní   žiadosti   o   pokračovanie   v   dedičskom   konaní   odňal   možnosť konať pred súdom, a tým porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, avšak v petite sťažnosti sa už sťažovateľka nedomáhala toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej   základných   a   iných   práv   postupom   okresného   súdu   pri   vybavovaní   žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve.

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom   na   začatie   konania.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   najmä   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.

V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť iba v rozsahu   korešpondujúcom   s   návrhom   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   (petitom). S prihliadnutím na tieto skutočnosti tak nebolo možné, aby ústavný súd preskúmal postup okresného súdu pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o pokračovanie v konaní o dedičstve a následne   prípadne   vyslovil   porušenie   jej   základných   a   iných   práv   týmto   postupom okresného súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011