znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 41/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Vladimíra Siku, T., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   na   prerokovanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 94/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Vladimíra Siku o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára 2005   doručená   sťažnosť   Vladimíra   Siku,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/03.

Zo   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľ   je v posudzovanom   konaní,   ktoré   začalo   16.   mája   2003   návrhom   na   vydanie   platobného rozkazu na zaplatenie sumy 4 660,- Sk, v procesnom postavení odporcu.

Okresný súd vydal 23. mája 2003 platobný rozkaz, ktorý napadol sťažovateľ 20. júna 2003   odporom.   Z dôvodu   odchodu   zákonnej   sudkyne   na   materskú   dovolenku   bola   vec 9. januára 2004 pridelená inej sudkyni, ktorá 5. augusta 2004 predvolala účastníkov konania na   pojednávanie   stanovené   na   20.   október   2004,   ktoré   však   bolo   pre   neprítomnosť navrhovateľa odročené na 16. február 2005. Toto pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania za účelom predloženia dôkazov potvrdzujúcich tvrdenia navrhovateľa odročené na 13. apríla 2005.

Postup okresného súdu napadol sťažovateľ 19. júla 2004 sťažnosťou na prieťahy v konaní,   ktorú   podpredsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi   sp.   zn.   Spr.   2106/04 z 11. augusta   2004 považovala „za   čiastočne dôvodnú,   avšak   s ohľadom   na   personálne zmeny   a veľký   počet   vecí   v predmetnom   oddelení   nebolo   možné   plynulejšie   konanie   vo veci“. („Vzhľadom na prevzaté množstvo vecí, ktoré bolo potrebné dôkladne preštudovať a postupne v nich začať konať...“) Postup okresného súdu v posudzovanej veci kvalifikoval sťažovateľ ako porušenie ním označených základných práv.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil nálezom, že okresný súd v predmetnej veci porušil ním označené základné práva, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk. Súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyššie   vykonaného   chronologického   prehľadu   úkonov   okresného   súdu a účastníkov konania vo veci sp. zn. 12 C 94/03 je zrejmé, že konanie od nápadu veci na okresný súd (16. mája 2003) do podania sťažnosti ústavnému súdu (21. februára 2005) trvá jeden rok a deväť mesiacov.

Z uvedenej doby možno vytknúť okresnému súdu nezaoberanie sa predmetom veci v čase od 20. júna 2003 (podanie odporu sťažovateľom) do 9. januára 2004 (pridelenie veci inej sudkyni) v trvaní 6 mesiacov.

Pri   posudzovaní   ďalšieho   obdobia   (t.   j.   po   pridelení   veci   od   pôvodnej   zákonnej sudkyne) ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že nová zákonná sudkyňa potrebovala určitý čas na oboznámenie sa   s novo   pridelenými vecami po predchádzajúcej   sudkyni. Keďže v danom prípade nešlo o vec, v ktorej je nevyhnutné prioritne (prednostne) konať (nešlo o vec týkajúcu sa maloletých, resp. o pracovnoprávnu vec), vytýčila sudkyňa 5. augusta 2004 (t. j. po uplynutí necelých siedmich mesiacov) termín pojednávania na 20. október 2004. Od uvedenej doby okresný súd riadne a plynulo koná (ďalšie pojednávanie konané 16. februára 2005 a nasledujúce stanovené na 13. apríl 2005).

Na urýchlenie konania po pridelení veci inej sudkyni podľa názoru ústavného súdu mala   vplyv   aj   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   ktorú   podal   sťažovateľ   19.   júla   2004 predsedovi   okresného   súdu,   v dôsledku   ktorej   (ako   to   vyplýva   z už   vopred   citovanej odpovede podpredsedníčky okresného súdu na sťažnosť) sudkyňa „... v predmetnej veci dňa 5.   augusta   2004   vytýčila   termín   pojednávania   na   deň   20.   10.   2004,   ktorý   Vám   bude oznámený osobitne“. Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa teda v posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Pri   posudzovaní   vyššie   uvedenej   nečinnosti   okresného   súdu   v trvaní   šiestich mesiacov   (od 20.   júna   2003   do   9.   januára   2004)   ústavný   súd   vychádzal   zo   svojej konštantnej   judikatúry   (napr.   I.   ÚS   35/01,   II.   ÚS   21/02,   III.   ÚS   102/02),   podľa   ktorej ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí znamenať   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Predmetná   doba   nečinnosti   okresného   súdu   vzhľadom   na celkovú   dobu   doterajšieho   konania   (necelé   dva   roky),   ako   aj   s prihliadnutím   na   vyššie uvedené skutočnosti (najmä druh občianskoprávneho konania a jeho vplyv na postavenie sťažovateľa) nie je dobou, ktorú by v konkrétnych okolnostiach danej veci ústavný súd kvalifikoval ako dobu, ktorá spôsobila zbytočné prieťahy v posudzovanom konaní.

Ústavný   súd   preto   dospel   k   záveru,   že   ani   prípadné   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie konanie by v danom prípade neviedlo k zisteniu takých nedostatkov v postupe okresného súdu, ktoré by odôvodňovali vyslovenie porušenia sťažovateľom označených základných práv.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa požiadavkou sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2005