znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 408/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 2186/2013 – sp. zn. Rvp 2187/2013, sp. zn. Rvp 2332/2013 – sp. zn. Rvp 2333/2013, sp.   zn.   Rvp   2335/2013,   sp. zn. Rvp 2441/2013,   sp. zn. Rvp 2451/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2452/2013,   sp. zn. Rvp 2455/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2458/2013,   sp.   zn.   Rvp   2460/2013, sp. zn. Rvp 2557/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2565/2013,   sp.   zn.   Rvp   2628/2013, sp. zn. Rvp 2630/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2633/2013,   sp.   zn.   Rvp 2637/2013, sp. zn. Rvp 2648/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2656/2013,   sp.   zn.   Rvp   2668/2013   – sp. zn. Rvp 2671/2013,   sp.   zn.   Rvp   2673/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2676/2013, sp. zn. Rvp 2695/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2700/2013,   sp.   zn.   Rvp   2757/2013   – sp. zn. Rvp 2761/2013,   zastúpenej   advokátom   JUDr. B.   F.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp. zn. 13 NcC 450/2012   zo   16. októbra 2012, sp. zn. 15 NcC 460/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 298/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 16 NcC 510/2012 zo 16. októbra 2012 a sp. zn. 16 NcC 513/2012 zo 16. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 2186/2013 – sp.   zn.   Rvp   2187/2013,   sp. zn.   Rvp 2332/2013   –   sp. zn. Rvp 2333/2013,   sp.   zn.   Rvp 2335/2013, sp. zn. Rvp 2441/2013, sp. zn. Rvp 2451/2013 – sp. zn. Rvp 2452/2013, sp. zn. Rvp 2455/2013 – sp. zn. Rvp 2458/2013, sp. zn. Rvp 2460/2013, sp. zn. Rvp 2557/2013 – sp. zn. Rvp 2565/2013,   sp.   zn.   Rvp   2628/2013,   sp.   zn.   Rvp   2630/2013   – sp. zn. Rvp 2633/2013,   sp.   zn.   Rvp 2637/2013,   sp.   zn.   Rvp   2648/2013   – sp. zn. Rvp 2656/2013,   sp.   zn.   Rvp   2668/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2671/2013, sp. zn. Rvp 2673/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2676/2013,   sp.   zn.   Rvp   2695/2013   – sp. zn. Rvp 2700/2013, sp. zn. Rvp 2757/2013 – sp. zn. Rvp 2761/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2186/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich   základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1 a čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   13 NcC 450/2012   zo   16.   októbra   2012,   sp. zn. 15 NcC 460/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 298/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 16 NcC 510/2012 zo 16. októbra 2012 a sp. zn. 16 NcC 513/2012 zo 16. októbra 2012 (ďalej len „krajský   súd“)   a im   predchádzajúcim   postupom,   ktoré   v ďalšom   doplnila   podaniami doručenými ústavnému súdu z 26. februára 2013.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

7. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

8. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2080/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   13   NcC   450/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 13 NcC 450/2012 (Rvp 2080/2012) a aj pod sp. zn. 13 NcC 517/2012 (Rvp 2186/2013), sp. zn. 13 NcC 516/2012 (Rvp 2187/2013), sp. zn. 13 NcC 482/2012 (Rvp 2332/2013), sp. zn. 13 NcC 485/2012 (Rvp 2333/2013), sp. zn. 13 NcC 487/2012 (Rvp 2335/2013), sp. zn. 13 NcC 556/2012 (Rvp 2441/2013), sp. zn. 13 NcC 511/2012 (Rvp 2455/2013), sp. zn. 13 NcC 554/2012 (Rvp 2456/2013), sp. zn. 13 NcC 552/2012 (Rvp 2457/2013), sp. zn. 13 NcC 550/2012 (Rvp 2458/2013), sp. zn. 13 NcC 559/2012 (Rvp 2460/2013), sp. zn. 13 NcC 532/2012 (Rvp 2557/2013), sp. zn. 13 NcC 530/2012 (Rvp 2558/2013), sp. zn. 13 NcC 528/2012 (Rvp 2559/2013), sp. zn. 13 NcC 538/2012 (Rvp 2560/2013), sp. zn. 13 NcC 535/2012 (Rvp 2561/2013), sp. zn. 13 NcC 544/2012 (Rvp 2562/2013), sp. zn. 13 NcC 539/2012 (Rvp 2563/2013), sp. zn. 13 NcC 526/2012 (Rvp 2564/2013), sp. zn. 13 NcC 518/2012 (Rvp 2565/2013), sp. zn. 13 NcC 488/2012 (Rvp 2648/2013), sp. zn. 13 NcC 489/2012 (Rvp 2649/2013), sp. zn. 13 NcC 491/2012 (Rvp 2650/2013), sp. zn. 13 NcC 499/2012 (Rvp 2651/2013), sp. zn. 13 NcC 458/2012 (Rvp 2652/2013) a sp. zn. 13 NcC 459/2012 (Rvp 2653/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 13 NcC 450/2012 zo 16. októbra 2012.   Ústavný súd   konštatuje,   že začatie   konania pod sp. zn. Rvp 2080/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn.   Rvp   2186/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2187/2013,   sp.   zn.   Rvp 2332/2013   –   sp.   zn. Rvp 2333/2013, sp. zn. Rvp 2335/2013, sp. zn. Rvp 2441/2013, sp. zn. Rvp 2455/2013 – sp. zn.   Rvp   2458/2013,   sp.   zn.   Rvp 2460/2013,   sp.   zn.   Rvp 2557/2013   – sp. zn. Rvp 2565/2013 a sp. zn. Rvp 2648/2013 – sp. zn. Rvp 2653/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2629/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   15   NcC   460/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 15 NcC 460/2012 (Rvp 2629/2012) a aj pod sp. zn. 15 NcC 461/2012 (Rvp 2628/2013), sp. zn. 15 NcC 467/2012 (Rvp 2630/2013), sp. zn. 15 NcC 466/2012 (Rvp 2631/2013), sp. zn. 15 NcC 465/2012 (Rvp 2632/2013), sp. zn. 15 NcC 471/2012 (Rvp 2633/2013), sp. zn. 15 NcC 462/2012 (Rvp 2637/2013), sp. zn. 15 NcC 470/2012 (Rvp 2654/2013), sp. zn. 15 NcC 469/2012 (Rvp 2655/2013) a sp. zn.   15   NcC   468/2012   (Rvp   2636/2012)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 15 NcC 460/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2629/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne   konania   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2628/2013,   sp.   zn.   Rvp 2630/2013   –   sp.   zn. Rvp 2633/2013, sp. zn. Rvp 2637/2013 a sp. zn. Rvp 2654/2013 – sp. zn. Rvp 2656/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2694/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 41 NcC 298/2012 z 11. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   41   NcC   298/2012 (Rvp   2694/2012)   a aj pod sp. zn. 41 NcC 387/2012 (Rvp 2452/2013), sp. zn. 41 NcC 306/2012 (Rvp 2695/2013), sp. zn. 41 NcC 320/2012 (Rvp 2696/2013), sp. zn. 41 NcC 347/2012 (Rvp 2697/2013), sp. zn. 41 NcC 376/2012 (Rvp 2698/2013), sp. zn. 41 NcC 377/2012 (Rvp 2699/2013) a sp. zn.   41   NcC   384/2012   (Rvp   2700/2013)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu   sp. zn. 41 NcC 298/2012 z 11. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2694/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne   konania   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2452/2013,   sp.   zn.   Rvp 2695/2013   –   sp.   zn. Rvp 2700/2013,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto   sťažnosti   odmietol   z dôvodu   ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2756/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   16   NcC   510/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 16 NcC 510/2012 (Rvp 2756/2012) a aj pod sp. zn. 16 NcC 529/2012 (Rvp 2668/2013), sp. zn. 16 NcC 541/2012 (Rvp 2669/2013), sp. zn. 16 NcC 548/2012 (Rvp 2670/2013), sp. zn. Rvp 16 NcC 560/2012 (Rvp 2671/2013), sp. zn. 16 NcC 514/2012 (Rvp 2757/2013), sp. zn. 16 NcC 521/2012 (Rvp 2758/2013) a sp. zn.   16   NcC   525/2012   (Rvp   2759/2013)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 16 NcC 510/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2756/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne   konania   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   2668/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2671/2013 a sp. zn. Rvp 2757/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2759/2013,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2672/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   16   NcC   513/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 16 NcC 513/2012 (Rvp 2672/2012) a aj pod sp. zn. 16 NcC 532/2012 (Rvp 2451/2013), sp. zn. 16 NcC 516/2012 (Rvp 2673/2013), sp. zn. 16 NcC 528/2012 (Rvp 2674/2013), sp. zn. 16 NcC 537/2012 (Rvp 2675/2013), sp. zn. 16 NcC 535/2012 (Rvp 2676/2013), sp. zn. 16 NcC 539/2012 (Rvp 2760/2013) a sp. zn.   16   NcC   538/2012   (Rvp   2761/2013)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 16 NcC 513/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2672/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne   konania   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   2451/2013,   sp.   zn.   Rvp   2673/2013   –   sp.   zn. Rvp 2676/2013   a   sp.   zn.   Rvp   2760/2013,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto   sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

13. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu   a   navrhované   dôkazy   (odsek   1).   K   návrhu...   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa   advokátom...   (odsek   2).   Ústavný   súd je viazaný návrhom na začatie konania... (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania (čl.   127   ods.   1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

14. V závere svojej argumentácie ústavný súd konštatuje, že splnomocnenia, ktoré sťažovateľka priložila k ústavným sťažnostiam podaným prostredníctvom kvalifikovaného právneho   zástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotné   sťažnosti,   sú   udelené   obchodnej spoločnosti   F.   P.,   s.   r.   o.,   B.,   a absentuje   pri   nich   podpis   splnomocnenca,   ktorý splnomocnenie prijíma na znak svojho súhlasu. V dôsledku tejto skutočnosti k sťažnostiam doložené splnomocnenia nezodpovedajú dikcii § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto táto samotná skutočnosť by mohla byť dôvodom na odmietnutie sťažovateľkou podaných sťažností   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia   zákonných náležitostí.

15. V súvislosti s týmto nedostatkom ústavný súd pripomína, že nie je povinný ho odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS   213/2010,   IV.   ÚS   134/2010).   Povinnosti   advokáta   definované   zákonom č. 586/2003 Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom.

16.   Ústavný   súd   zároveň   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred všeobecnými   (exekučnými)   súdmi   v kontexte   s   už   právoplatnými   rozhodnutiami   súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

17. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú   v konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich   vybavenia v predošlom   období   úspešné,   a ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového   a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013