znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 406/2011-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., T., právne zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, základného práva na rovnaké postavenie pred súdom podľa čl. 47 ods. 3   Ústavy   Slovenskej   republiky   a podľa   čl.   14   ods.   1   Medzinárodného   paktu o občianskych a politických právach postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 74/2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2011 doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej   len   „listina“),   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na rovnaké   postavenie   pred   súdom   podľa   čl.   47   ods.   3   ústavy   a podľa   čl. 14   ods.   1 Medzinárodného   paktu   o občianskych   a politických   právach   (ďalej   len   „medzinárodný pakt“)   postupom   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“,   v citáciách   aj „porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 74/2006.

2.   Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   listín   vyplýva,   že   sťažovateľka   je v procesnom   postavení   odporcu   v   konaní   vedenom   pred   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 31 C 74/2006 o zaplatenie sumy 15 425,21 € s príslušenstvom, v ktorom sa navrhovatelia od sťažovateľky domáhajú peňažnej náhrady za užívanie pozemku v ich vlastníctve, na ktorom   sa   nachádza   stavba   –   rodinný   dom   vo   vlastníctve   sťažovateľky   (sťažovateľka nadobudla nehnuteľnosť „na základe vlastnoručného závetu poručiteľky“ a navrhovatelia v rámci dedičského konania, resp. časť následne aj darovacími zmluvami medzi zákonnými dedičmi). Predmetná vec nebola ešte meritórne rozhodnutá ani na súde prvého stupňa.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že už v podanom odpore zo 14. júna 2006 proti platobnému   rozkazu   č.   k.   35   Ro   295/2006-27   z 19.   mája   2006   namietala „neurčitosť splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľov, ktoré bolo súčasťou návrhu, a to z dôvodu absencie špecifikácie splnomocniteľov“ (sú uvedené len ich mená a priezviská a tiež nie je dostatočne konkretizovaný predmet sporu, pozn.), a okresný súd aj napriek jej viacerým námietkam po „ani takmer 5 rokoch... konania neodstránil nedostatky návrhu na začatie konania“. Až výzvou z 28. októbra 2010 adresovanou právnej zástupkyni navrhovateľov začal okresný súd odstraňovať nedostatky tohto návrhu.

4. Sťažovateľka ďalej uviedla, že okresný súd „počas celého doterajšieho konania konal nielen o vadnom návrhu na začatie konania a neprihliadol na opakovane vznesené námietky sťažovateľa..., ale zároveň rozhodoval len o procesných návrhoch navrhovateľov. Porušovateľ rozhodol o podaní navrhovateľov zo dňa 26. 03. 2008 týkajúceho sa jednak čiastočného   späťvzatia   návrhu   ako   aj   zmeny   návrhu.   Porušovateľ   ďalej   rozhodol   tiež o čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania, a to na základe podania navrhovateľov zo dňa 30. 12. 2010.

Porušovateľ však do dnešného dňa nerozhodol o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania,   ktoré   bolo   porušovateľovi   doručené   krátkou   cestou   na   pojednávaní   dňa 18.03.2010. Porušovateľ ďalej viac ako 4 roky ignoroval opakovane vznášané námietky sťažovateľa   týkajúce   sa   nedostatku   plnomocenstva   doloženého   k   návrhu   na   začatie konania.“.

5.   Sťažovateľka   tvrdí,   že   okresný   súd   týmto   postupom   (body   3   a   4)   porušil   ňou označené práva zaručené ústavou, listinou, dohovorom a medzinárodným paktom.

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Právo A. B.... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 36 ods. 1 Listiny..., na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., na rovnaké postavenie pred súdom podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy... a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu... a práva na rovnosť zbraní, ktoré je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu... v súdnom konaní sp. zn.: 31C/74/2006 porušené bolo.“ Súčasne navrhla, aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 € a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 314,18 €.

7.   Sťažovateľka   ako   dôkazový   materiál   k sťažnosti   pripojila   žalobu   a návrh   na vydanie platobného rozkazu z 28. marca 2006, namietané splnomocnenie z 28. marca 2006, odpor   zo   14.   júna   2006   proti   platobnému   rozkazu   č.   k.   35   Ro   295/2006-27,   zápisnice z pojednávaní   konaných   16.   novembra   2007,   15.   januára   2008,   26.   februára   2008, odvolanie sťažovateľky zo 7. júna 2008 proti uzneseniu okresného súdu z 15. apríla 2008 o zastavení časti konania a pripustení zmeny žaloby, vyjadrenie sťažovateľky z 27. augusta 2009 k čiastočnému späťvzatiu žaloby z 28. marca 2008, návrh sťažovateľky z 18. marca 2010 „na prerušenie súdneho konania... o zaplatenie 15.425,21 € s príslušenstvom“, lebo na   okresnom   súde   na   návrh   sťažovateľky   prebieha   pod   sp.   zn.   14   C   8/2009 „konanie o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu..., ktorým budú upravené vzájomné právne   vzťahy   medzi   účastníkmi   konania   týkajúce   sa   užívania   pozemku...“, uznesenie okresného súdu č. k. 31 C 74/2006-201 z 28. októbra 2010 – výzva navrhovateľom na doplnenie ich podania (návrhu) z 28. marca 2006, upravené splnomocnenia navrhovateľov pre advokátku JUDr. Z. C. z 26. októbra 2010 (k splnomocneniu z 28. marca 2006), výzva okresného   súdu   z 8.   novembra   2010   pre   navrhovateľov   na   oznámenie,   kto   ich   bude zastupovať v ďalšom konaní (JUDr. Z. C. alebo JUDr. R. B.), záznam súdnej kancelárie (č. l. 205 súdneho spisu 31 C...) z 8. decembra 2010, že na výzvu okresného súdu z 8. novembra 2010 nedali navrhovatelia „do dnešného dňa“ odpoveď.

8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka (kvalifikovane právne zastúpená) ako dôkazový materiál nepredložila (okrem uznesenia – výzvy navrhovateľom z 8. októbra 2010 na doplnenie ich návrhu z 28. marca 2006, ktoré sa však týkalo len adresátov, pozn.) žiadnu písomnosť   okresného   súdu   vo   forme   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného zásahu (podľa čl. 127 ods. 2 ústavy), ktorým mali byť porušené jej (ňou označené) základné práva   a slobody,   čo   však   nekonkretizovala   ani   v petite   sťažnosti   (bod   6),   v ktorom   sa obmedzila len na všeobecné preukázanie na „postupy okresného súdu“, ktorým jej práva mali byť porušené.

II.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

10.   Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

14.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, teda sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom sa podľa ustanovenia § 53 zákona o ústavnom súde rozumie riadny opravný prostriedok, mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

15. Už citované ustanovenie zákona o ústavnom súde je vyjadrením ústavnej zásady subsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy. Ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu, ten v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci, teda vtedy, keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie je štandardným postupom možná.

16. Ústavný súd poznamenáva, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade   prieskumu   vecí   právoplatne   skončených,   pri   ktorých   prípadnú   protiústavnosť spočívajúcu v porušení základných práv a slobôd jednotlivca už nemožno napraviť iným spôsobom.

17.   Podľa   názoru   sťažovateľky   okresný   súd   porušil   jej   (ňou   označené)   základné práva najmä tým, že sa nezaoberal jej opakovanými námietkami na nedostatky návrhu na začatie konania a neodstránil ich a napriek tomu konal o takomto návrhu (bod 3), a tiež tým, že   do   podania   sťažnosti   ústavnému súdu   nerozhodol   o jej   návrhu   z 18.   marca   2010   na prerušenie   konania,   pričom   však   aktívne   rozhodoval   len   o procesných   návrhoch navrhovateľov (body 4 a 7).

18.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   v posudzovanej   veci   sp.   zn. 31 C 74/2006 nie je ešte okresným súdom meritórne rozhodnuté.

19.   K sťažovateľkou   uvádzaným   skutočnostiam   majúcim   preukázať   neústavný postup okresného súdu v posudzovanom konaní ústavný súd poznamenáva, že okresný súd sa opakovanými námietkami sťažovateľky o nedostatkoch návrhu na začatie konania začal zaoberať, aj keď so značným časovým odstupom až výzvou (uznesením) z 8. októbra 2010 adresovanou navrhovateľom, ďalšou výzvou z 8. novembra 2010 (bod 7), a tak postupne odstraňovať (robiť vhodné opatrenia podľa § 104 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov – ďalej len „OSP“) sťažovateľkou vytýkané (odstrániteľné)   nedostatky   návrhu.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poznamenáva,   že sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aj keď sa   v doterajšom   konaní   nedožadovala   nápravy   podaním   sťažnosti   predsedovi   okresného súdu na takéto prieťahy, ktorý nedostatok robí sťažnosť v tejto časti neprípustnou.

20.   K ďalšej   skutočnosti   tvoriacej   súčasť   argumentácie   sťažovateľky,   t.   j. nezaoberaním sa a nerozhodnutím o jej návrhu z 18. marca 2010 na prerušenie súdneho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 31 C 74/2006, až do rozhodnutia okresného súdu vo veci   uvedenej   pod   sp.   zn.   14   C   8/2008   (bod   7)   ústavný   súd   poznamenáva,   že sťažovateľka v okolnostiach uvádzaných skutočností namieta vlastne nečinnosť okresného súdu, ktorý nekoná o jej procesnom návrhu. O nečinnosti okresného súdu platí už uvedené v bode 19, t. j. že sťažovateľka v oboch prípadoch mala pred podaním ústavnej sťažnosti namietať   u predsedu   okresného   súdu   prieťahy   (nečinnosť)   v konaní   okresného   súdu postupom   podľa   §   62   a násl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

21.   Vzhľadom   na   už   uvedené   (vyplývajúce   z citovaných   relevantných   právnych noriem, právnych názorov ústavného súdu a skutočností zrejmých z obsahu sťažnosti, pozri body 9 až 20) ústavný súd uzatvára, že v rámci pokračujúceho konania v merite veci (dosiaľ sa vo veci konajúce súdy, no najmä prvostupňový súd zaoberali len procesnými návrhmi účastníkov   konania)   stále   nebolo   rozhodnuté,   resp.   sťažovateľka   nevyužila   iné   účelné prostriedky na zjednanie nápravy (prieťahy a nečinnosť).

22.   Vychádzajúc   z uvedeného   považuje   ústavný   súd   terajšie   podanie   ústavnej sťažnosti za predčasné, lebo pokiaľ by ústavný súd preskúmal sťažnosť ešte predtým, ako vo veci   samej definitívne rozhodne príslušný všeobecný   súd,   resp.   pokiaľ sťažovateľka nepodá kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, mohol by tak zasiahnuť do jeho rozhodovacej činnosti, a tak nedodržať (porušiť) princíp subsidiarity ústavnej sťažnosti vyplývajúci z čl. 127 ústavy (ktorý bol v danom prípade vymedzený v bodoch 9 až 16). Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (bod 6).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011