znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 406/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 18/07 a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7 Co 27/07 z 31. januára 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22. októbra 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl. 48 ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   18   C   18/07   a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 27/07 z 31. januára 2008.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   31.   januára   2007   podal   okresnému súdu žalobu, o ktorej je vedené konanie pod sp. zn. 18 C 18/07.

Podľa sťažovateľa okresný súd „doslova vyniká svojou zlovestnosťou bez náznakov objektívneho konania.

Doteraz súd vykonal len obštruktívne úkony a porušuje základné práva sťažovateľa, účelovo a konečným cieľom má byť DOKONALÁ JUSTIČNÁ VRAŽDA !!!!!“.

Sťažovateľ   ďalej   uvádza,   že   na   základe   jeho   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov „Zákonný sudca chybne neoslobodil sťažovateľa od poplatkov a jeho chybné rozhodnutie potvrdil Krajský súd v konaní 7Co/27/07 zo dňa 31. 01. 2008...

Senát JUDr. Š. dokonca zneužil existenciu – satisfakcie z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva... a to je bezmedzná drzosť...

Sťažovateľ sa odvolal proti plevelnému uzneseniu... formou dovolania. Zákonný sudca JUDr. M. S. však rafinovane a úskočne neustanovil advokáta na dovolacie   konanie   a tak OBRATNE   A BRUTÁLNE   NEOBJEKTÍVNE   ZMARIL   právo   na konanie pred súdom...

žiada   zaplatiť   65.000.-Sk,   inak   súd   nemôže   konať...   mám   nárok   na   verejné prerokovanie veci pred OBJEKTÍVNYM SÚDOM, a objektívnym sudcom...

chce   zo   sťažovateľa   stiahnúť   kožu,   obdraté   topánky   a posledné   slipy   a deravé ponožky...“.

V sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom   z   dôvodu   nepriaznivej   majetkovej   situácie   a navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava II v konaní 18C/18/2007 porušuje základné práva D. B. garantované čl. 12 ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 – právo na spravodlivé konanie pred objektívnym súdom.

II.B.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   18C/18/2007-50   OS Bratislava II zo dňa 23. 08. 2007, zrušuje uznesenie Krajského súdu Bratislava 7Co/27/07-? zo   dňa   31.   01.   2008   a oslobodzuje   D.   B.   od   súdnych   poplatkov   až   do   zlepšenia   jeho pomerov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II konať bez ďalších prieťahov a obštrukcií.

II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 100.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   doručená   ústavnému súdu 22. októbra 2008   obsahuje   hrubo   urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené obvinenia   adresované   zákonnému   sudcovi   v namietanom   konaní,   ale   aj   sudcom všeobecných súdov.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú   zákonného   sudcu,   ako   aj   sudcov   všeobecných   súdov   z nespravodlivého rozhodovania vo vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú ich zaujatosť pri rozhodovaní.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k   správaniu   účastníka   konania   poukazuje   na   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho   sťažnosti   prekročil   hranicu   únosnej   kritiky   a hrubo   urážal   zákonného sudcu, sudcov všeobecných   súdov,   a tým   v podstate   aj   samotný   ústavný   súd,   resp.   jeho sudcov, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho   konania   v súlade   s   § 1   a   § 2   Občianskeho   súdneho   poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov konania,   ale   i samotného   vo   veci   konajúceho   sudcu   tak   vo   svojich   písomných,   ako aj verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   samotného rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na záver možno preto uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu   je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už   bol   sťažovateľ   niekoľkými   predchádzajúcimi   rozhodnutiami   ústavného súdu upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2008