znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 405/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 2156/2013 – sp. zn. Rvp 2163/2013, sp. zn. Rvp 2166/2013, sp. zn. Rvp 2168/2013 – sp.   zn.   Rvp   2170/2013,   sp.   zn.   Rvp 2172/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2173/2013,   sp.   zn.   Rvp 2175/2013, sp. zn. Rvp 2179/2013, sp. zn. Rvp 2181/2013 – sp. zn. Rvp 2185/2013, sp. zn. Rvp 2188/2013 – sp. zn. Rvp 2189/2013, sp. zn. Rvp 2219/2013 – sp. zn. Rvp 2220/2013 a sp.   zn.   Rvp   2222/2013,   zastúpenej   advokátom   JUDr. B.   F.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici   sp. zn. 14 NcC 458/2012 zo 16. októbra   2012,   sp.   zn.   14 NcC   119/2012   z 10.   októbra   2012,   sp.   zn.   14   NcC   124/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 505/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 464/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 284/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 462/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 506/2012 zo 17. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 2156/2013 – sp.   zn.   Rvp   2163/2013,   sp. zn.   Rvp 2166/2013,   sp. zn. Rvp 2168/2013   –   sp.   zn.   Rvp 2170/2013, sp. zn. Rvp 2172/2013 – sp. zn. Rvp 2173/2013, sp. zn. Rvp 2175/2013, sp. zn. Rvp 2179/2013, sp. zn. Rvp 2181/2013 – sp. zn. Rvp 2185/2013, sp. zn. Rvp 2188/2013 – sp.   zn.   Rvp 2189/2013,   sp.   zn.   Rvp   2219/2013   –   sp. zn.   Rvp 2220/2013   a   sp.   zn.   Rvp 2222/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2156/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich   základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1 a čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   14 NcC 458/2012   zo   16.   októbra   2012, sp.   zn.   14 NcC 119/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 124/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 505/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 464/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 284/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 462/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC   506/2012   zo 17.   októbra   2012   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a im   predchádzajúcim postupom, ktoré v ďalšom doplnila podaniami doručenými ústavnému súdu z 26. februára 2013.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

7. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

8. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2174/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   14   NcC   458/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 458/2012 (Rvp 2174/2012) a aj pod sp. zn. 14 NcC 473/2012 (Rvp 2156/2013), sp. zn. 14 NcC 476/2012 (Rvp 2175/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 14 NcC 458/2012 zo 16.   októbra   2012.   Ústavný   súd konštatuje, že   začatie konania pod sp. zn. Rvp 2174/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn.   Rvp   2156/2013   a   sp.   zn.   Rvp   2175/2013,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2555/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 NcC 119/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   14   NcC   119/2012 (Rvp   2555/2012) a aj pod sp. zn.   14   NcC   122/2012   (Rvp   2166/2013)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu   sp. zn. 14 NcC 119/2012 z 10. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje,   že   začatie   konania   pod   sp.   zn.   Rvp   2555/2013   bráni   tomu,   aby   vo   veci prebiehalo   súbežne   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 2166/2013,   a   v dôsledku   tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2167/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 NcC 124/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   14   NcC   124/2012 (Rvp   2167/2012) a aj pod sp. zn. 14 NcC 128/2012 (Rvp 2168/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného   súdu.   Vo   všetkých   uvedených   sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu   sp. zn. 14 NcC 124/2012 z 10. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje,   že   začatie   konania   pod   sp.   zn.   Rvp   2167/2013   bráni   tomu,   aby   vo   veci prebiehalo   súbežne   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2168/2013,   a   v dôsledku   tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2171/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   14   NcC   505/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 505/2012 (Rvp 2171/2012) a aj pod sp. zn. 14 NcC 525/2012 (Rvp 2172/2013) a sp. zn. 14 NcC 532/2012 (Rvp 2173/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 14 NcC 505/2012 zo 16. októbra 2012.   Ústavný súd   konštatuje,   že začatie   konania pod sp. zn. Rvp 2171/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn.   Rvp   2172/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2173/2013,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2178/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   14   NcC   464/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 464/2012 (Rvp 2178/2012) a aj pod sp. zn. 14 NcC 480/2012 (Rvp 2169/2013), sp. zn. 14 NcC 495/2012 (Rvp 2170/2013) a sp. zn.   14   NcC   475/2012   (Rvp   2179/2013)   a ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 NcC 464/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2178/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne   konania vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2169/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2170/2013,   sp.   zn. Rvp 2179/2013,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto   sťažnosti   odmietol   z dôvodu   ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

13. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2020/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 41 NcC 284/2012 z 11. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne   vedených   pod spisovou   značkou   41   NcC   284/2012 (Rvp   2020/2012)   a aj pod sp. zn. 41 NcC 380/2012 (Rvp 2188/2013) a sp. zn. 41 NcC 386/2012 (Rvp 2189/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 41 NcC 284/2012   z 11.   októbra   2012.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   začatie   konania   pod sp. zn. Rvp 2020/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn.   Rvp 2188/2013   –   sp.   zn.   Rvp   2189/2013,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

14. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2180/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   14   NcC   462/2012   zo   16.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 462/2012 (Rvp 2180/2012) a aj pod sp. zn. 14 NcC 471/2012 (Rvp 2181/2013), sp. zn. 14 NcC 474/2012 (Rvp 2182/2013), sp. zn. 14 NcC 478/2012 (Rvp 2183/2013), sp. zn. 14 NcC 479/2012 (Rvp 2184/2013), sp. zn. 14 NcC 486/2012 (Rvp 2185/2013), sp. zn. 14 NcC 490/2012 (Rvp 2219/2013) a sp. zn.   14   NcC   496/2012   (Rvp   2220/2013)   a   ďalšími   výrokmi   rozhodol   o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 NcC 462/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2180/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2181/2013 – sp. zn. Rvp 2185/2013 a sp. zn. Rvp 2219/2013 – sp.   zn. Rvp   2220/2013,   a v dôsledku   tejto   skutočnosti   tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

15. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2221/2013 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   14   NcC   506/2012   zo   17.   októbra   2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 506/2012 (Rvp 2221/2012) a aj pod sp. zn. 14 NcC 526/2012 (Rvp 2157/2013), sp. zn. 14 NcC 528/2012 (Rvp 2158/2013), sp. zn. 14 NcC 535/2012 (Rvp 2159/2013), sp. zn. 14 NcC 536/2012 (Rvp 2160/2013), sp. zn. 14 NcC 542/2012 (Rvp 2161/2013), sp. zn. 14 NcC 553/2012 (Rvp 2162/2013), sp. zn. 14 NcC 556/2012 (Rvp 2163/2013) a sp. zn. 14 NcC 521/2012 (Rvp 2222/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach   vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu   k uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 14 NcC 506/2012 zo 17.   októbra 2012.   Ústavný súd   konštatuje,   že začatie   konania pod sp. zn. Rvp 2221/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2157/2013 – sp. zn. Rvp 2163/2013 a sp. zn. Rvp 2222/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

16. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu   a   navrhované   dôkazy   (odsek   1).   K   návrhu...   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa   advokátom...   (odsek   2).   Ústavný   súd je viazaný návrhom na začatie konania... (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania (čl.   127   ods.   1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

17. V závere svojej argumentácie ústavný súd konštatuje, že splnomocnenia, ktoré sťažovateľka priložila k ústavným sťažnostiam, podaným prostredníctvom kvalifikovaného právneho   zástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotné   sťažnosti,   sú   udelené   obchodnej spoločnosti F., s. r. o., B., a absentuje pri nich podpis splnomocnenca, ktorý splnomocnenie prijíma   na   znak   svojho   súhlasu.   V dôsledku   tejto   skutočnosti   k sťažnostiam   doložené splnomocnenia nezodpovedajú dikcii § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Táto samotná skutočnosť by mohla byť dôvodom na odmietnutie sťažovateľkou podaných sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.

18. V súvislosti s týmto nedostatkom ústavný súd pripomína, že nie je povinný ho odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS   213/2010,   IV.   ÚS   134/2010).   Povinnosti   advokáta   definované   zákonom č. 586/2003 Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom.

19.   Ústavný   súd   zároveň   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred všeobecnými   (exekučnými)   súdmi   v kontexte   s   už   právoplatnými   rozhodnutiami   súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

20. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú   v konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich   vybavenia v predošlom   období   úspešné,   a ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového   a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013