znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 405/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť D. M., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 296/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2010   doručená   sťažnosť   D.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 296/2008.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom z 27. júla 1999   domáhala   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Konanie   bolo vedené   na   Okresnom   súde   Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 11 C 514/1999. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 27. februára 2008 a 7. mája 2008 vydal opravné uznesenie. Proti rozsudku okresného súdu z 27. februára 2008 v spojení s opravným   uznesením   zo 7.   mája   2008   (ďalej   len   „rozsudok   okresného   súdu“)   podala sťažovateľka 26. mája 2008 odvolanie. Následne bol preto celý spis predložený krajskému súdu ako súdu odvolaciemu, kde je vec vedená pod sp. zn. 2 Co 296/2008.

3. Sťažovateľka poukázala na tú skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala 28. mája 2008 a dosiaľ „.... po viac ako 2 rokoch a 3 mesiacoch, Krajský súd v Košiciach o odvolaní nerozhodol a konanie nie je právoplatne skončené“.

4.   Sťažovateľka   podala   3.   augusta   2010   predsedovi   krajského   súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 296/2008. K sťažnosti sa vyjadril predseda krajského súdu 2. septembra 2010 tak, že konštatoval, že sťažnosť je dôvodná. Predseda krajského súdu sa zároveň zaviazal vec sledovať až do jej právoplatného ukončenia.

5.   Sťažovateľka   navrhla   vydať   nález,   ktorým   ústavný   súd   vysloví   porušenie   jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru, prikáže   krajskému   súd   konať   bez   prieťahov   a zakáže   mu   pokračovať   v namietanom porušovaní   uvedených   práv   sťažovateľky.   Sťažovateľka   zároveň   požiadala   o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Ústavný súd opakovane vyslovil (I. ÚS 46/2010 ap.), že podanie sťažnosti na prieťahy   podľa   §   62   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   zmene   a   doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení   pre   účely   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola ústavnému súdu doručená 1. októbra 2010, teda po uplynutí necelého mesiaca od vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu z 2. septembra 2010, ústavný súd posudzuje podanie sťažnosti sťažovateľky na prieťahy podľa zákona o súdoch z jej strany iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda   krajského   súdu   dostal   primeranú   lehotu   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06, I. ÚS 233/08). Ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor   na   prijatie   opatrení   s cieľom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľke nič nebráni, aby   v   prípade, ak   by krajský súd v ďalšom   priebehu   konania   nepostupoval efektívne a plynulo, podala v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010