znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 404/2010-9  

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. C., J., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., Advokátska kancelária,   P.,   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 22/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. C. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2010 doručená sťažnosť J. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 22/2008.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 1. apríla 2003 podanou na okresnom súde domáhal nároku na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady straty   na   zárobku   počas   práceneschopnosti   a po   skončení   práceneschopnosti.   Vec   bola vedená pod sp. zn. 4 C 22/2003.   V časti nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia   bolo   konanie   právoplatne   skončené   5.   januára   2010.   Nárok   sťažovateľa   na zaplatenie   náhrady   straty   na   zárobku   počas   práceneschopnosti   a po   skončení práceneschopnosti bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 22/2008.

3. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že prvé pojednávanie vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 22/2008 bolo nariadené skoro po uplynutí jedného roka, a i keď sa následne uskutočnilo viacero pojednávaní, tieto nesmerovali k rozhodnutiu vo veci samej. Sťažovateľ zdôraznil, že do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo rozhodnuté o jeho nároku na zaplatenie straty na zárobku, ku ktorej došlo v dôsledku utrpeného pracovného úrazu.

4. Sťažovateľ podal 21. júna 2010 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   22/2008.   K sťažnosti   sa   vyjadrila   predsedníčka okresného súdu 30. júla 2010 tak, že konštatovala, že zákonní sudcovia vykonali v tomto konaní   množstvo   procesných   úkonov   smerujúcich   k   meritórnemu rozhodnutiu   vo   veci. Zároveň bol vypracovaný znalecký posudok a kontrolný znalecký posudok. Od 1. júla 2010 bola predmetná vec pridelená novému zákonnému sudcovi z dôvodu materskej dovolenky predchádzajúcej zákonnej sudkyne. Tento sudca sa predsedníčke okresného súdu vyjadril, že po preštudovaní spisu nariadi čo v najkratšom termíne pojednávanie. Predsedníčka preto nezistila vo veci žiaden prieťah.

5.   Sťažovateľ   navrhol   vydať   nález,   ktorým   ústavný   súd   vysloví   porušenie   jeho základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Sťažovateľ   zároveň   požiadal   o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Ústavný súd opakovane vyslovil (I. ÚS 46/2010 ap.), že podanie sťažnosti na prieťahy   podľa   §   62   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   zmene   a   doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení   pre   účely   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou.   Pozornosti   ústavného   súdu   neuniklo,   že sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   4.   augusta   2010   a   na   poštovú prepravu podaná 2. augusta 2010,   teda len po dvoch dňoch od vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu z 30. júla 2010, pričom sám sťažovateľ v sťažnosti (ktorá je datovaná 29. júla 2010) uvádza, že mu ešte nebola doručená odpoveď predsedníčky okresného súdu. Z týchto skutočností potom vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu skôr, ako   mu   bola   doručená   odpoveď   predsedníčky   okresného   súdu.   Ústavný   súd   posudzuje podanie sťažnosti sťažovateľa na prieťahy podľa zákona o súdoch z jeho strany iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu, ako aj nový zákonný sudca v tejto veci dostali primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06, I. ÚS 233/08). Ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému   súdu   časový   priestor   na prijatie opatrení s cieľom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   nečinnosťou   alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľovi nebráni, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne a plynulo, podal v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010