znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 403/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   a   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 263/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. augusta 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 263/2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Na   Okresný   súd   Žilina   som   podala   podanie:   „Návrh   na   rozvod   manželstva   a úprava rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode“ zo dňa 30. 08. 2013 (ďalej len Rozvod manželstva)... a podanie: „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia“   zo   dňa   02.   09.   2015...,   ktorým   som   žiadala   zveriť   maloleté   deti... a ⬛⬛⬛⬛... na čas do rozhodnutia vo veci samej do mojej starostlivosti. Taktiež   som   podala   podanie:   „Návrh   na   určenie   vyživovacej   povinnosti   manžela   pre manželku“ zo dňa 02. 09. 2013... O mojich návrhoch na predbežné opatrenia okresný súd rozhodol síce nie podľa mojich predstáv, ale rozhodol. Čo sa týka konania o mojom návrhu na rozvod manželstva, tak musím konštatovať, že okresný súd vo veci samej vytýčil iba dve pojednávania (11. 02. 2014 a 26. 09. 2014), čo považujem za príliš málo za dva roky konania. Pričom poukazujem na to, že pojednávanie vytýčené na dňa 11. 02. 2014 bolo odporcom   a jeho   právnou   zástupkyňou   zmarené,   pretože   tá   poslala   na   pojednávanie koncipientku, ktorá prišla a predložila sudcovi PN odporcu, dokonca bez pečiatky lekára a zároveň ospravedlnila advokátku, že pojednáva v inej veci na Okresnom súde Žilina. Uvedené pojednávanie zákonný sudca odročil na neurčito a to napriek tomu, že ho moja právna   zástupkyňa   žiadala   aby   pojednávanie   odročil   na   konkrétny   termín,   sudca bez zdôvodnenia zotrval na odročení termínu pojednávania na neurčito....

Z dôvodu nesprávneho postupu súdu, ale aj z dôvodu prieťahov v konaní som podala podanie:   „Sťažnosť   na   postup   Okresného   súdu   Žilina   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 15P/263/2013“ zo dňa 22. 04. 2015..., ktorou som sa u predsedu okresného súdu domáhala zjednania nápravy v predmetnom konaní a odstránenia prieťahov v konaní. V uvedenej Sťažnosti som podrobne vytkla vady konania a prieťahy v konaní, ktoré urobil Okresný súd Žilina v konaní 15P/263/2013 s ktorými sa v celom rozsahu stotožňujem, preto ich nebudem opakovať.

Na   moju   sťažnosť   odpovedala   podpredsedníčka   Okresného   súdu   Žilina JUDr. Panáková,   ktorá   vyhodnotila   moju   sťažnosť   v   liste:   „Vyjadrenie   k   sťažnosti na prieťahy v konaní“ zo dňa 23. 06. 2015, sp. zn. 1SprS/170/2015..., ktorú vyhodnotila, že je nedôvodná, nakoľko zo spisu je zrejme, že vo veci sa priebežne koná a vykonávajú sa procesné úkony v rámci prípravy pojednávania. Ďalej uviedla: „O jednom z 5 návrhov bolo rozhodnuté a voči tomu bolo podané odvolanie a je na zvážení zákonného sudcu o ďalšom postupe, keďže bolo podané odvolanie a je nutné nariadiť pojednávanie aj vo veci návrhu na   rozvod.   Podľa   uvedenia   sudcu   pojednávanie   vo   veci   rozvodu   vzhľadom   na   ďalšie skutočnosti v danej veci bude nariadené najskôr v 11/2015-12/2015.“

Z uvedeného vyplýva, že zákonný sudca má vo vedení okresného súdu podporu, pretože ak by tomu tak nebolo, tak by podpredsedníčka Okresného súdu Žilina prijala opatrenia na odstránenia prieťahov v konaní. Predsa podpredsedníčka Okresného súdu Žilina JUDr. Gabriela Panáková veľmi dobre vie, že procesné úkony nie sú dôvodom, aby súd vo veci samej nekonal....

V konaní na rozvod manželstva, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 15P/263/2013,   ktoré   bolo   začaté   dňom   podania   návrhu,   t.   j.   03.   09.   2013   bolo   prvé pojednávanie dňa 11. 02. 2014, ktoré bolo zmarené, t. j. po viac ako 5 mesiacoch. Druhé pojednávanie dňa 26. 09. 2014, t. j. po 8 mesiacoch od predchádzajúceho pojednávania.... Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   dávam   do   pozornosti   to,   že   som prostredníctvom   mojej   právnej   zástupkyne   podala   na   Okresnom   súde   Žilina   podanie: „Žiadosť navrhovateľky o nariadenie termínu pojednávania“ zo dňa 16. 12. 2014... Zdôrazňujem, že za necelé dva roky okresný súd nerozhodol o zverení maloletých detí do výchovy jednému z rodičov, čo mi robí rôzne problémy na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, pretože z uvedených dôvodov mi nechceli vyplácať materský príspevok a rodinné prídavky na maloleté detí. Taktiež vôbec nerozhodol o mojom návrhu na rozvod manželstva.

Tým,   že   okresný   súd   vo   veci   samej   nekoná   vzniká   riziko,   že   mi (manžel) niečo vážne urobí a mojím deťom a mne zničí zdravie a psychiku....

Postupom okresného súdu, ako aj jeho nečinnosťou, vznikla sťažovateľke značná škoda,   ktorá   spočíva   predovšetkým   v   tom,   že   sťažovateľka   nemá   z   čoho   žiť,   pretože jej mesačný príjem je vo výške 150,- EUR + 50 € zameškané výživné (výživné nerozvedenej manželky), výživné otca na mal. Samuela... vo výške 50,- EUR, výživné otca na mal.... vo výške 35,- EUR mesačne + rodinné prídavky vo výške 47 €, čo je spolu: 332 €. Príjem otca mal. detí podstatne vyšší, ako môj príjem a príjem našich detí.

Za necelé dva roky od podania predmetného návrhu na okresný súd vo veci samej, súd vôbec nerozhodol. Za rok a pol bolo iba jedno pojednávanie čo je príliš málo na tak jednoduchú vec....

Z uvedeného stručného prehľadu je zrejmé, že súdne konanie, ktorého lehota začala plynúť dňom 03. 09. 2013, t. j. podaním predmetného návrhu na Okresný súd Žilina, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, naopak vo veci nebol okresným súdom vydaný právoplatný   rozsudok,   ani   žiadny   rozsudok,   tak   celé   súdne   konanie   trvá   dva   roky, čo spôsobuje   vznik   právnej   neistoty   na   strane   sťažovateľky,   ktorý   sa   týka   aj   existencie prežitia   jej,   ale   predovšetkým   jej   mal.   detí   a   ich   bývania,   čím   dochádza   k   porušeniu jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), ako aj na spravodlivé súdne rozhodnutie čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), pretože v danom prípade je potrebné uprednostniť blaho maloletých detí pred ostatným.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľky... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 a čl. 46 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote a právo na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15P/263/2013 bolo porušené.

Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. zn. 15P/263/2013 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov....

Sťažovateľke...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   6000,-   €...,   ktoré je Okresný   súd   Žilina   povinný   jej   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu....

Právnemu zástupcovi sťažovateľky priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na jeho účet..., a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka   v   petite   sťažnosti   namietala   porušenie   svojho   základného   práva na súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 263/2013.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   základných   práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).

Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 15 P 263/2013 sa začalo 3. septembra 2013, keď bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky,   ktorým   sa   domáhala   rozvodu   manželstva   s   odporcom   a   úpravy   práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Okresný súd uzneseniami z 3. októbra   2013   rozhodol   o   návrhu   sťažovateľky   na   predbežné   opatrenie   podanom 4. septembra 2013 a ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 11. február 2014, ktoré bolo odročené bez prerokovania veci z dôvodu   ospravedlnenia   sa   odporcu   pre   práceneschopnosť   a   jeho   právnej   zástupkyne. O ďalšom   návrhu   sťažovateľky   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   podanom 5. marca 2014   rozhodol   okresný   súd   uznesením   z   3.   apríla   2014.   Druhé   pojednávanie vo veci   bolo   okresným   súdom   nariadené   na   26.   september   2014,   na   ktorom   bola   vec prerokovaná a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Zo sťažnosti a z jej príloh ďalej vyplýva, že okresný súd v posudzovanom konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 263/2013 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode predbežnými opatreniami rozhodol o úprave styku otca (odporcu) s maloletými deťmi a o jeho vyživovacej povinnosti k deťom.Predmetom samostatného konania je úprava práv a povinností rodičov (sťažovateľky a odporcu) k maloletým deťom na čas do rozvodu ich manželstva, a to na základe návrhu sťažovateľky doručeného okresnému súdu 16. decembra 2014.

Podľa   sťažovateľky   postup   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 P 263/2013 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na   čas   po   rozvode   sa   vyznačuje   takými   prieťahmi,   ktoré   zakladajú   porušenie   ňou označených práv (čl. 46 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Podľa sťažovateľky nebola uspokojivým spôsobom vybavená jej sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi okresného súdu 23. apríla 2015, keď túto podpredsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. 1 SprS 170/2015 z 23. júna 2015 vybavila ako nedôvodnú s tým, že podľa vyjadrenia zákonného sudcu „pojednávanie vo veci rozvodu vzhľadom na ďalšie skutočnosti v danej veci bude nariadené najskôr v 11/2015-12/2015“.

Pokiaľ ide o možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom konaní s ohľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní dvoch rokov a úkony okresného súdu sa nevyznačuje prieťahmi takej intenzity,   ktoré   by   zakladali   reálnu   možnosť   porušenia   označených   práv   sťažovateľky. Ústavný   súd   prihliadol   na   to,   že   nariadenie   pojednávania   vo   veci   podľa   vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu možno očakávať v novembri a decembri 2015. Vzhľadom na   to,   že   sťažovateľka   odôvodňovala   ujmu   na   svojich   právach   v   dôsledku   prieťahov v namietanom konaní najmä v príčinnej súvislosti s neusporiadanosťou práv a povinností rodičov   k   maloletým   deťom   meritórnym   súdnym   rozhodnutím,   ústavný   súd   prihliadol na skutočnosti,   že   meritórne   riešenie   sporných   práv   a povinností   rodičov   k maloletým deťom, pokiaľ manželstvo rodičov nie je rozvedené, je predmetom samostatného súdneho konania, ktoré nebolo predmetom posudzovanej sťažnosti sťažovateľky podanej ústavnému súdu   28.   augusta   2015.   Zároveň   je   nutné   poznamenať,   že   ďalšie   pretrvávanie   stavu bez meritórneho   rozhodnutia   vo   veci   intenzitu   prieťahov   bude   zvyšovať,   a   tým   môže prispievať k reálnej možnosti porušenia práv účastníkov konania.

Ústavný súd konštatuje, že v príčinnej súvislosti so sťažovateľkou namietanými prieťahmi   v   postupe   okresného   súdu   nezistil   možnosť   porušenia   základného   práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a práva na spravodlivý súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktoré   sťažovateľka   odôvodňovala   prieťahmi v postupe okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľky v odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde,   a   preto   nebráni   tomu, aby sťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným   prieťahom   alebo   by   činnosť   okresného   súdu   bola   neefektívna,   predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015