znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 403/2011-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011 v zložení   z predsedu   Petra   Brňáka,   zo   sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a sudcu   Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Mgr. B. V., B., zastúpenej advokátkou JUDr. B. P., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných slobôd nečinnosťou Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 a takto  

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. B. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd nečinnosťou Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 p o r u š e n é   b o l o.

2. Mgr. B. V. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mgr.   B.   V.   p   r   i z n   á   v a   náhradu   trov   konania   v sume 314,18 €   (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktoré   j e   Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. B. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 30. septembra 2011 doručená sťažnosť Mgr. B. V. (ďalej len „sťažovateľka“) na nečinnosť Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 s odôvodnením, že dedičská vec po nebohom P. V., otcovi sťažovateľky, ktorý zomrel..., nie je ešte príslušnou notárkou ako súdnou komisárkou skončená. Sťažovateľka poukázala na to, že dedičské konanie po jej otcovi trvá neprimerane dlho. Sťažovateľka sa v priebehu konania trikrát obrátila na okresný súd so žiadosťou, aby vykonal opatrenia na   zabezpečenie   urýchleného   konania   vo   veci.   Z toho   sťažovateľka   dvakrát   žiadala   o nápravu priamo predsedu okresného súdu. Napriek tomu, že notárka mala byť upozornená na povinnosť konať vo veci plynule a bez zbytočných prieťahov, dedičská vec nie je ani po takmer devätnástich rokoch právoplatne ukončená.

2. Podľa sťažovateľky je notárka, ktorá bola ako súdna komisárka poverená súdom prejednať dedičstvo po jej nebohom otcovi, vo veci nečinná. Za nečinnosť notárky je podľa sťažovateľky   zodpovedný   okresný   súd.   Z uvedeného   dôvodu   preto   podľa   sťažovateľky postupom okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“).   Týmto postupom   došlo   podľa   sťažovateľky   k negovaniu   a odopieraniu   spravodlivosti,   keďže aj spravodlivé rozhodnutie vydané v neprimeranom časovom horizonte stráca svoju funkciu. Keďže   dedičské   konanie   po   jej   otcovi   nie   je   stále   právoplatne   ukončené,   došlo   už k znehodnoteniu chaty patriacej do dedičstva, sťažovateľka vynaložila značné náklady na uplatňovanie svojich   dedičských   práv. Celá situácia   na ňu navyše pôsobí   psychicky frustrujúco   a kvôli   týmto   majetkovým   záležitostiam   má   vážne   nezhody   v rodine, predovšetkým so svojím bratom. Sťažovateľka preto navrhla vydať nález, ktorým ústavný súd vysloví porušenie označených základných práv, prikáže okresnému súdu konať bez prieťahov, zaviaže okresný súd zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 667,06 € za právne zastúpenie.

3.   Z vyjadrenia   podpredsedu   okresného   súdu   z 10.   novembra   2011   vyplýva,   že notárka bola poverená konaním o dedičstve 26. júla 1993 a dedičstvo predbežne prejednala 24.   septembra   1993.   Notárka   vrátila   spis   okresnému   súdu   s vypracovaným   návrhom uznesenia   o vyporiadaní   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“) poručiteľa a jeho manželky 10. decembra 1997. Uznesenie o vyporiadaní BSM nadobudlo právoplatnosť 11. februára 1998 a spis bol následne vrátený notárke na ďalšie konanie. Notárka bola 27. mája 2004 upozornená na nutnosť plynulého konania podpredsedníčkou okresného súdu. Aj po oznámení, že vo veci bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní, notárka   naďalej   nekonala.   Podľa   jej   oznámenia   zo   14.   novembra   2007   sa   čakalo   na ukončenie registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území O. Notárkou bolo 3.   marca   2008   zistené,   že   manželka   poručiteľa   (matka   sťažovateľky)   bola   zbavená spôsobilosti na právne úkony, a preto jej bolo potrebné ustanoviť opatrovníka. Okresný súd ustanovil manželke poručiteľa opatrovníka uznesením z 25. apríla 2008. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka podal brat sťažovateľky odvolanie. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) 15. júna 2010 zrušil uznesenie o ustanovení opatrovníka z 25. apríla 2008 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vykonanom šetrení okresný súd ustanovil za opatrovníka pre nesvojprávnu manželku poručiteľa justičnú čakateľku, zamestnankyňu krajského súdu,   uznesením   z 24.   septembra 2010.   Spis bol 23.   novembra   2010 zaslaný notárke na pokračovanie v konaní. Notárka vykonala 7. decembra 2010 súpis majetku podľa aktuálnych dokladov katastra. Manželka poručiteľa G. V. zomrela..., preto notárka 14. októbra 2011 požiadala Okresný súd Bratislava IV   o oznámenie okruhu dedičov. Toto oznámenie jej dosiaľ nebolo doručené. Podpredseda   okresného súdu uznal, že dedičské konanie trvá neprimerane dlho, avšak podľa jeho názoru k dĺžke samotného konania prispeli i účastníci konania, pretože sťažovateľkin brat ako účastník dedičského konania, ako aj už nebohá manželka poručiteľa sa dlhodobo nachádzali v U.

4. Ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie uznesením z 19. októbra 2011 a po súhlase účastníkov s upustením od ústneho pojednávania posúdil doterajšiu dĺžku konania a jej   (ne)primeranosť   z ústavnoprávnych   hľadísk   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote a zistil, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   z   vyjadrenia   podpredsedu   okresného   súdu   zistil,   že dedičské   konanie   po   nebohom   P.   V.   začalo   26.   júla   1993   a do   dnešného   dňa   nebolo skončené. Dedičské konanie trvajúce vyše osemnásť rokov,   v ktorom   však stále nebolo meritórne rozhodnuté, nutne nastoľuje otázku, či toto konanie je vedené bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS   10/98).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

4. Primeranosť dĺžky civilného konania, a teda aj dedičského konania treba skúmať a preverovať v každom prípade osobitne a vo svetle konkrétnych okolností prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre Európskeho súdu pre   ľudské   práva   pomenovaný   celý   rad   kritérií,   podľa   ktorých   možno   posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Ide o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či   obťažnosť   dokazovania,   ďalej   o spôsob   správania   účastníkov   a samotného   sudcu (súdneho   komisára)   v priebehu   konania   a pod.   (porov.   Philis   v.   Grécko   1997,   Pélissier a Sassi v. Francúzsko 1999, I. ÚS 257/08 či I. ÚS 413/08 ap.).

5. Predmetom posúdenia ústavným súdom je dedičské konanie, ktoré tvorí bežnú agendu všeobecných súdov. Z toho dôvodu nemožno v žiadnom prípade akceptovať, aby prejednanie dedičstva trvalo viac ako osemnásť rokov. Ústavný súd z vlastnej evidencie zistil, že napadnuté dedičské konanie už bolo predmetom jeho posúdenia v konaní vedenom pod   sp.   zn.   I.   ÚS   321/2010,   keď   ústavný   súd   rozhodoval   o sťažnosti   podanej   bratom sťažovateľky,   ktorý   je   tiež   účastníkom   tohto   konania.   Ústavný   súd   rozhodol   o tejto sťažnosti nálezom z 24. novembra 2010, v ktorom konštatoval, že v napadnutom dedičskom konaní   dochádza   nepochybne   k prieťahom,   a preto   prikázal   okresnému   súdu   konať   bez zbytočných   prieťahov.   Napriek   tomu   dedičstvo   po   poručiteľovi   stále nie   je prejednané, pričom notárka 22. júla 2011 len zaslala účastníkom dedičského konania pripravený súpis majetku.   Notárka   26.   júla   2011   poverila   právnu   zástupkyňu   brata   sťažovateľky na vykonanie zápisu chaty č. s.... v katastrálnom území O. do katastrálnej evidencie. Z toho vyplýva, že notárka až po osemnástich rokoch od začatia konania zisťovala rozsah majetku poručiteľa, čo   bolo nepochybne potrebné vykonať včas po začatí konania. Ako   uvádza sťažovateľka v sťažnosti, ako aj v priloženej fotodokumentácii z dôvodu neprimeranej dĺžky dedičského konania už došlo k výraznému znehodnoteniu chaty patriacej do dedičstva. Je zrejmé, že po uplynutí tak dlhej doby dochádza k znehodnoteniu majetku či vecí patriacich do dedičstva, čo je následok tak neprimeranej dĺžky konania. Ako vyplýva zo sťažnosti, ako aj vyjadrenia podpredsedu okresného súdu, 20. augusta 2011 zomrela matka sťažovateľky G. V. Keďže bola zároveň aj účastníčkou napadnutého dedičského konania, je zrejmé, že to ovplyvní ďalší priebeh napadnutého konania. Aj táto skutočnosť je však ďalším závažným dôsledkom neprimerane dlho trvajúceho dedičského konania. Ústavný súd sa nestotožňuje s vyjadrením podpredsedu okresného súdu, že k dĺžke konania prispeli aj účastníci konania, pretože sa matka sťažovateľky, ako aj jej brat dlhodobo zdržiavali v U. Z vlastného šetrenia, ktoré vykonal ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 321/2010 pri rozhodovaní o sťažnosti brata sťažovateľky, ústavný súd zistil, že notárka bola v období rokov 1998 až 2004   v napadnutom   dedičskom   konaní   úplne   nečinná.   Táto   skutočnosť   vyplýva   aj z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu.

6. Po zohľadnení celkovej dĺžky napadnutého dedičského konania dospel ústavný súd k názoru, že napadnuté dedičské konanie zjavne prekračuje ústavou dané medze konať bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote v zmysle uvedeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods.   1 dohovoru,   ktorých   porušenie   sťažovateľka   namietala. V občianskom súdnom konaní je totiž povinnosť súdu konať bez zbytočných prieťahov konkretizovaná vo viacerých ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku (porov. § 6, § 100, § 114, ale aj § 175zb), ktoré sa mali aplikovať ihneď   po   prekročení   určitej   „povolenej   hranice“, najmä   po   opakovaných   sťažnostiach   na   prieťahy   v   konaní   adresovaných   predsedovi okresného súdu a náleze ústavného súdu z 24. novembra 2010, v ktorom bolo vyslovené, že v dedičskom konaní dochádza k prieťahom.

Ústavný   súd   už   v rámci   svojej   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno   spôsobiť   zbytočné   prieťahy,   za   ktoré   nesie   zodpovednosť   všeobecný   súd (III. ÚS 47/00).

7.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol,   že   nečinnosťou   okresného   súdu (notárky   ako   súdnej   komisárky)   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   konať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov či v primeranej lehote v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktorých   vyslovenia   sa   sťažovateľka   domáhala (bod   1   výroku nálezu).

8. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v   peniazoch.   Sťažovateľka   uviedla,   že   sa   dlhodobo   nachádza   v stave   právnej   neistoty, pretože   dedičské   konanie po   jej   otcovi   trvá   neúmerne dlho,   v dôsledku   čoho   dochádza k znehodnoteniu   majetku   tvoriaceho   dedičstvo,   ako   aj   k vážnym   nezhodám   v rodinných vzťahoch.   Navyše,   už   došlo   k úmrtiu   jej   matky,   čo   opäť   zmení   a skomplikuje   situáciu v napadnutom   dedičskom   konaní.   Z toho   dôvodu   si   sťažovateľka   uplatnila   finančné zadosťučinenie   v sume   10   000   €.   Vzhľadom   na   povahu   veci   a najmä   celkovú   dĺžku dedičského konania, ktoré trvá už vyše osemnásť rokov, ústavný súd dospel k záveru, že v   danom   prípade   sťažovateľkou   požadovaná   suma   10   000   €   zodpovedá   primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľky za ujmu, ktorú zatiaľ utrpela. Ústavný súd pri rozhodovaní   o výške   finančného   zadosťučinenia   prihliadol   aj   na   tú   skutočnosť, že predmetom   posúdenia   je   dedičské   konanie,   ktoré   vyžaduje   citlivý   prístup   súdu a urýchlené prejednanie dedičstva, ktoré zabezpečí usporiadanie nielen majetkových, ale aj rodinných   vzťahov   účastníkov.   Dlhodobo   neusporiadané   majetkové   vzťahy   totiž   môžu vyvolávať ďalšie nezhody a potencionálne aj ďalšie súdne konania. Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v plnej požadovanej sume (bod 2 výroku nálezu).

9. Napokon   ústavný súd rozhodol   o náhrade trov konania úspešnej sťažovateľky. Sťažovateľka vyčíslila trovy konania na 667,06 €, ktoré majú predstavovať odmenu za jej zastupovanie advokátkou. S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a § 11 ods. 3 (zastupovanie   pred   ústavným   súdom)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   ústavný   súd   priznal sťažovateľke   náhradu   trov   právneho zastúpenia iba vo výške určenej vyhláškou, teda 314,18 € (2 x 123,50 € za 2 úkony právnej služby; t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti, spolu 247 € a 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 7,41 €, spolu 261,82 € + 20 % DPH, t. j. 314,18 €). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

10.   Ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   (notárky   ako   súdnej komisárky) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na to, že v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 321/2010 už prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza aj sťažovateľka,   v tomto   konaní   už   túto   povinnosť   pre   okresný   súd   nevyslovil,   a preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

11. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011