znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 401/2015-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   októbra   2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Spoločného obecného úradu Žilina v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2008/C-10114/MsU/Pš,   postupom   obce   Svederník v konaní o dodatočnom   povolení   stavby   vedenom   pod   sp.   zn.   2008/C-10114/MsU/Pš, ako aj postupom   Spoločného   obecného   úradu   Strečno   v   konaní   vedenom pod sp. zn. S2015/00083/796-Obe a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom   Spoločného   obecného   úradu   Žilina   v   správnom   konaní   vedenom pod sp. zn. 2008/C-10114/MsU/Pš,   postupom   obce   Svederník   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 2008/C-10144/Pš,   ako   aj   postupom   Spoločného   obecného   úradu   Strečno v správnom konaní vedenom pod sp. zn. S2015/00083/796-Obe.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   21.   apríla   2008 na Spoločnom obecnom úrade Žilina žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na nadstavbu už existujúcej stavby vo svojom vlastníctve. Rozhodnutím sp. zn. 2008/C-10114/Pš z 10. novembra 2008 Spoločný obecný úrad Žilina vydal rozhodnutie o prerušení konania   z dôvodu,   že   prebieha   súdny   spor   o   časť   majetku   sťažovateľa.   Táto   prekážka konania pominula o niekoľko mesiacov, keď bol vo veci vydaný rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 27 C 263/2005 z 20. februára 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 182/2008 z 22. januára 2009. Aj napriek tejto skutočnosti Spoločný obecný úrad Žilina nekonal ďalších 55 mesiacov. Sťažovateľ uviedol, že prostredníctvom starostu   obce   Svederník   oznámil   pominutie   prekážky   konania   19.   augusta   2013,   avšak dosiaľ (7 rokov od podania žiadosti) nebolo vo veci vydané stavebné povolenie.

Sťažovateľ   argumentoval,   že   v   danom   prípade   vyčerpal   všetky   dostupné   právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   umožňuje,   keďže   podal   podnet   a   opakovaný   podnet príslušnému   prokurátorovi,   ako   aj   sťažnosť   a   opakovanú   sťažnosť.   Napriek   uvedenému k vydaniu stavebného povolenia dosiaľ nedošlo.

Poukazujúc   na   judikatúru   ústavného   súdu   aplikovanú   v   prípadoch   namietaného porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sťažovateľ   uviedol, že vydanie dodatočného stavebného povolenia je vec právne jednoduchá a bolo povinnosťou príslušných orgánov verejnej správy o nej rozhodnúť. Sťažovateľ vykonal všetky potrebné úkony   vo   veci,   teda   nespôsobil   daný   právny   stav,   a   preto   zodpovednosť   za vzniknuté prieťahy spočíva na porušiteľoch tak, ako ich označil v petite sťažnosti.

Sťažovateľ ďalej podrobne popísal skutkový stav veci, najmä s poukazom na súdne konanie,   ktoré   v   súvislosti   s   nehnuteľnosťou,   na   ktorej   má   byť   postavená   nadstavba, prebehlo.   V   súvislosti   s   výsledkom   súdneho   konania   podal   sťažovateľ   sťažnosť na Európskom   súde   pre   ľudské   práva,   ktorá   mu   bola   vrátená   z   dôvodu   nevyčerpania prostriedkov nápravy na vnútroštátnej úrovni, keďže sťažovateľ predtým nepodal sťažnosť ústavnému súdu. Uvedenú podmienku však už nebolo možné splniť pre zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti.

Sťažovateľ tiež uviedol, že v auguste 2015 mu bolo doručené oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby so šikanóznou žiadosťou o predloženie dokumentov, ktoré   sťažovateľ   už   raz   prostredníctvom   starostu   obce   Svederník   doručil.   Na   uvedenú žiadosť reagoval sťažovateľ námietkou.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   slobôd   a   práva   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   č.   1 dohovoru postupom   spoločného   obecného   úradu   v   Žiline   v   konaní   vedenom pod č. j. 2008/C-10114/MsU/Pš porušené boli.

2. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru postupom obce Svederník v konaní vedenom pod č. j. 2008/C-10144/Pš porušené boli.

3. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl.   1   dodatkového   protokolu   č.   1   k   dohovoru   postupom   spoločného   obecného   úradu Strečno v konaní vedenom pod č. s. S2015/0O083/796-Obe porušené boli.

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 12000,- eur..., ktoré sú mu povinný zaplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu všetci porušovatelia a to spoločne a nerozdielne, teda solidárne, alebo tak ako určí ústavný súd SR.

5. Ústavný súd SR zrušuje list/oznámenie S2015/00083/796-Obe zo dňa 12. 8. 2015 a prikazuje   spoločnému   obecnému   úradu   Strečno   /   obci   Svederník   aby   pokračoval v pôvodnom   konaní   sťažovateľa   týkajúcom   sa   jeho   žiadosti   o   vydanie   dodatočného stavebného povolenia.

6. Ústavný   súd   SR   prikazuje   nahradiť   trovy   právneho   zastúpenia   kancelárií ústavného súdu SR a to porušovateľom I. do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

V   závere   sťažnosti   sťažovateľ   požiadal   ústavný   súd   o   ustanovenie   advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Následne sťažovateľ v podaní označenom ako „Oznámenie“ doručenom ústavnému súdu 3. septembra 2015 uviedol, že v konaní pred ústavným súdom ho bude zastupovať advokátka JUDr. Marianna Lechmanová, Štúrova 20, Košice, ktorá „zašle onedlho splnomocnenie“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z princípu subsidiarity vyjadrenej v čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného   súdu   poskytnúť   ochranu   základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy, ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ak   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred   iným   (všeobecným)   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Sťažovateľ vidí porušenie ním označených práv v nečinnosti Spoločného obecného úradu Žilina, ktorý vykonával prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o   územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov   pre   obec   Svederník   do   31.   marca   2015,   v   nečinnosti   obce   Svederník   ako stavebného úradu, ako aj v nečinnosti Spoločného obecného úradu Strečno, ktorý vznikol s účinnosťou   od   1.   apríla   2015   a   prevzal   výkon   štátnej   správy   na   danom   úseku v namietaných správnych konaniach o dodatočnom povolení stavby.

K   namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

V zmysle § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy preskúmavajú v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov.

Podľa   §   244   ods.   2   OSP   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť rozhodnutí   a   postupov   orgánov   štátnej   správy,   orgánov   územnej   samosprávy,   ako   aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

V zmysle § 244 ods. 3 druhej vety OSP postupom správneho orgánu (orgánu verejnej správy) sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa   §   250t   ods.   4   OSP   súd   o   návrhu   rozhodne   bez   pojednávania   uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa § 250t ods. 7 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 250u OSP za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3 280 €, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

V   súlade   s   uvedenými   ustanoveniami   Občianskeho   súdneho   poriadku   vyplýva, že rozhodovanie o nečinnosti orgánov verejnej správy, a teda aj o ochrane základných a iných práv, porušenie ktorých môže byť dané nečinnosťou správneho orgánu, je zverené všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva. V danom prípade sa teda sťažovateľ môže domáhať   ochrany   svojich   práv   podaním   žaloby   proti   nečinnosti   porušovateľov v namietanom konaní podľa § 250t ods. 1 OSP.

Ústavný súd preto konštatuje, že danosť právomoci všeobecného súdu rozhodovať o nečinnosti orgánov verejnej správy (vzhľadom na princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy) vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol už na jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

K   namietanému   porušeniu   práva   na   ochranu   vlastníctva   podľa   čl.   1 dodatkového protokolu

Sťažovateľ   porušenie   svojho   práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1   dodatkového protokolu vidí v tom, že svoj majetok nemôže pokojne užívať.

Ochrana   sťažovateľom   označeného   práva   patrí   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov, ktoré spory a iné právne veci vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú v zmysle ustanovenia § 7 OSP v občianskom súdnom konaní.

Sťažovateľ sa teda ochrany označeného práva môže domáhať v občianskom súdnom konaní a v prípade nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj využitím opravných prostriedkov v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný   súd   preto   aj   v   tejto   časti   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   nedostatok právomoci na jej prerokovanie (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci nemalo opodstatnenie zaoberať sa oznámením sťažovateľa   o   zvolení   si   advokáta   na   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom (splnomocnenie na zastupovanie advokátom nebolo ústavnému súdu doručené ani do dňa rozhodovania o sťažnosti), keďže ústavný súd na základe podkladov, ktorými disponoval, dospel k záveru, že ani prípadné doplnenie sťažnosti sťažovateľa právnym zástupcom by nemohlo za žiadnych okolností viesť k prijatiu jeho sťažnosti na ďalšie konanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015