znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 401/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť A. K. vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 84/13-35 z 12. augusta 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra 2013 doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Úradu   špeciálnej   prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/1 Gv 84/13-35 z 12. augusta 2013 (ďalej len „uznesenie z 12. augusta 2013“).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   uznesením   z   12.   júla   2013   bolo   proti sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Trestného   zákona   v   štádiu   pokusu   podľa   §   8   ods.   1   Trestného   zákona,   ktoré   mu bolo doručené 15. júla 2013. Sťažovateľ 18. júla 2013 proti uzneseniu z 12. júla 2013 podal sťažnosť.   Následne   sťažovateľ   Špecializovanému   trestnému   súdu   adresoval   žiadosť o ustanovenie obhajcu JUDr. T. B., na ktorú tento súd odpovedal podaním z 24. júla 2013 (doručeným sťažovateľovi 29. júla 2013), v ktorom mu oznámil, že nie je vecne príslušný na rozhodnutie o jeho sťažnosti, a preto ju postupuje orgánom činným v trestnom konaní.

Sťažovateľovi   bolo   16.   augusta   2013   doručené   uznesenie   úradu   špeciálnej prokuratúry z 12. augusta 2013, ktorým bola jeho sťažnosť proti uzneseniu z 12. júla 2013 zamietnutá. Vo svojej sťažnosti proti uzneseniu z 12. júla 2013 sťažovateľ oznámil, že dôvody doplní prostredníctvom svojho obhajcu. Z tohto dôvodu, ako aj preto, že v danom prípade ide o prípad povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku, bolo podľa sťažovateľa povinnosťou úradu špeciálnej prokuratúry v predmetnom konaní zistiť, či si obhajcu už zvolil, a pokiaľ by zistil, že sa tak nestalo, bolo jeho povinnosťou podať návrh na jeho ustanovenie sťažovateľovi.

Sťažovateľ   v   predmetnom   konaní   nemal   obhajcu   a   úrad   špeciálnej   prokuratúry napriek tejto skutočnosti o ním podanej sťažnosti rozhodol uznesením z 12. augusta 2013. Špecializovaný   trestný   súd   následne   opatrením   sp.   zn.   Tp   65/2013   z   19.   augusta   2013 (doručeným 26. augusta 2013) sťažovateľovi ustanovil obhajcu v predmetnej veci, a to na základe návrhu orgánov činných v trestnom konaní, ktorý mu bol doručený 13. augusta 2013,   t. j.   jeden   deň   po   tom,   ako   bola   uznesením   z   12.   augusta   2013   jeho   sťažnosť zamietnutá.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   podľa   názoru   sťažovateľa   úrad   špeciálnej   prokuratúry porušil   ním   označené   práva   tým,   že   nerešpektoval   ustanovenie   o   povinnej   obhajobe a rozhodol o jeho sťažnosti v čase, keď ešte nemal obhajcu, ako aj tým, že úrad špeciálnej prokuratúry sa v uznesení z 12. augusta 2013 nevyjadril k povinnej obhajobe a nepočkal na prípadné doplnenie dôvodov sťažnosti sťažovateľa prostredníctvom jeho obhajcu.

Sťažovateľ požiadal ústavný súd zároveň o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o ním podanej sťažnosti.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru boli uznesením z 12. augusta 2013 porušené,   zruší   uvedené   uznesenie   a   prikáže   úradu   špeciálnej   prokuratúry   znovu v predmetnej veci konať a rozhodnúť.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v   rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namietal   porušenie   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru uznesením z 12. augusta   2013   a   jemu   predchádzajúcim   postupom.   K   porušeniu   označených   práv v konaní o   sťažnosti   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o   vznesení   obvinenia   z 12.   júla   2013 malo dôjsť   tým,   že   úrad   špeciálnej   prokuratúry   nerešpektoval   ustanovenie   o   povinnej obhajobe a rozhodol o jeho sťažnosti v čase, keď ešte nemal obhajcu, ako aj tým, že úrad špeciálnej   prokuratúry   sa   v   odôvodnení   uznesenia   z   12.   augusta   2013   nevyjadril k skutočnosti,   že   sťažovateľ   mal   mať v   konaní   ustanoveného   obhajcu   a   vôbec   nečakal na prípadné doplnenie dôvodov sťažnosti sťažovateľa prostredníctvom jeho obhajcu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením z 12. júla 2013 v spojení s uznesením z 12.   augusta   2013   bolo   proti   sťažovateľovi   vznesené   obvinenie,   ktorým   bol   obvinený zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona.

Opatrením špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 65/2013 z 19. augusta 2013 podľa § 40 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 37 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku bol sťažovateľovi ustanovený obhajca v predmetnej veci.

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho práv v dôsledku toho, že mu   nebol   ustanovený   obhajca   už   v   rámci   konania   o   jeho   sťažnosti   proti   uzneseniu o vznesení obvinenia (uznesenie z 12. júla 2013).

Podľa § 37 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave alebo ak ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine.

Z uvedeného vyplýva, že účelom § 37 Trestného poriadku je zabezpečiť ochranu práv obvineného prostredníctvom obhajcu bez ohľadu na stanovisko obvineného. Povinnosť ustanoviť obvinenému obhajcu je zákonodarcom stanovená logicky až na čas po vznesení obvinenia proti nemu, t. j. na čas, keď sa podozrivý na základe obvinenia vzneseného proti nemu dostáva do procesného postavenia obvineného a práve od tohto okamihu proti nemu možno   použiť   prostriedky   poskytnuté   Trestným   poriadkom,   a   na   druhej   strane   si   ako obvinený môže uplatňovať práva, ktoré mu prislúchajú.

V predmetnom konaní bol sťažovateľovi ustanovený obhajca v súlade so zákonom v čase   po   vznesení   obvinenia   proti   nemu   a   sťažovateľ   v   sťažnosti   neuviedol   žiadne skutočnosti, ktorými by namietal, že nemal prostredníctvom obhajcu v predmetnom konaní dostatočnú   možnosť   efektívne participovať na prípravnej   fáze trestného konania, a tým efektívne   realizovať   svoje   práva   vyplývajúce   z   jeho   práva   na   obhajobu.   S   ohľadom na uvedené sa ústavnému súdu javí argumentácia sťažovateľa ako právne irelevantná.Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej   predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014