znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 401/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 460/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013 doručená sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 460/2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Dňa 12. 02. 2010 som podal na okresný súd žalobu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania   (diskriminácia)   s   tým   že   Ústredie   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny nedostatočne zistil skutkový stav z môjho zdravotného stavu, pre ktorý mi odmieta priznať peňažný   príspevok   na   kompenzáciu   zvýšených   výdavkov   súvisiacich   so   zabezpečením prevádzky   osobného   motorového   vozidla.   Okresný   súd   dňa   27.   02.   2012   rozsudkom pod 43C 17/2010-297 vec zamietol...

Proti   rozsudku   okresného   súdu   pod   43C   17/2010-297   zo   dňa   27.   02.   2012   bol podaný riadny opravný prostriedok nápravy dňa 27. 07. 2012. Konaniu na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bola pridelená sp. zn.: 14Co 460/2012...

Krajský súd pod 14Co 460/2012 efektívne nekoná, preto som dňa 04. 03. 2013 podal na krajský súd... sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní...

V upovedomení o vybavení sťažnosti podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave pod Spr. 2090/2013 zo dňa 19. 03. 2013 konštatuje, že moja sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní   nie   je   dôvodná   z   dôvodu,   že   z   vyjadrenia   predsedníčky   senátu   JUDr.   Edity Szabovej vyplýva, že vzhľadom na predmet konania sa nejedná o súdne konanie, ktoré by malo   prebehnúť   s   osobitnou,   resp.   výnimočnou   rýchlosťou   tak,   ako   je   to   stanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany práva a rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave (výživné, pracovné veci a pod.). Z vyjadrenia predsedníčky senátu ďalej vyplýva, do senátu 14Co bola po zrušení senátu 7Co pridelená polovica neskončených vecí tohto   senátu   z   roku   2009,   2010   (približne   100   neskončených   vecí),   v   ktorých   bola predsedníčka   senátu   zároveň   aj   referujúcou   sudkyňou.   Vzhľadom   na   stav   v   súdnom oddelení 14Co, 14CoPr, 14CoD k 28. 02. 2013 (520 nevybavených vecí) a vzhľadom na značný počet skôr napadnutých vecí do senátu 14Co, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia, ako aj vybavovanie vecí prednostne v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce súdu, bude snahou senátu vybavenie veci v primeranej lehote...»

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namieta   porušenie   ním   označených   práv   nečinnosťou krajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   Co   460/2012   o jeho   odvolaní   proti rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“),   vyjadril   nesúhlas so stanoviskom   podpredsedníčky   krajského   súdu   k   jeho   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní a poukázal   na   to,   že   vec   bola   predložená   krajskému   súdu   na   odvolacie   konanie 24. septembra 2012 a dosiaľ o nej nie je rozhodnuté.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo M. P. na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 14Co 460/2012 porušené boli.

2. Krajskému   súdu   v   Bratislave   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom pod č. k. 14Co 460/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M.   P.   sa   priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume   2.000 €...,   ktoré Krajský súd v Bratislave je povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti z radov advokátov, a to s poukazom na jeho sociálne pomery.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 460/2012.

Podstatou   sťažnostných   námietok   sťažovateľa   je   namietanie   skutočnosti,   že krajskému súdu bola predložená vec na odvolacie konanie 24. septembra 2012, od tohto času krajský súd je vo veci nečinný a do podania sťažnosti ústavnému súdu (27. mája 2013), teda ani po ôsmich mesiacoch trvania odvolacieho konania, vo veci nerozhodol.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný   súd   po   vyhodnotení   všetkých   okolností   danej   veci   uzatvára,   že nerozhodnutie krajského súdu o odvolaní sťažovateľa v odvolacom konaní trvajúcom ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu osem mesiacov nie je možné hodnotiť ako prieťah takej intenzity, ktorý by zakladal možnosť porušenia označených základných a iných práv sťažovateľa v namietanom konaní.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

V prípade, ak všeobecný súd posudzujúci danú vec sa bude v budúcnosti dopúšťať prieťahov   v konaní   (bude   nečinný   alebo   jeho   konanie   bude   neefektívne),   nič   nebráni sťažovateľovi, aby opakovane podal sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd zohľadní celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013