znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 401/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť B. J., M., zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., M., ktorou namieta   porušenie   svojho   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v Martine v správnom konaní vedenom pod sp. zn. ObPÚ-2011/00986-I.-URB a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   B.   J. o d m i e t a   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2012 doručená sťažnosť B. J., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu   k   dohovoru   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom   Obvodného pozemkového   úradu   v   Martine   (ďalej   len   „pozemkový   úrad“   alebo   „porušovateľ“) v správnom konaní vedenom pod sp. zn. ObPÚ-2011/00986-I.-URB (ďalej len „správne konanie“ alebo „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka si 24. augusta 2011 uplatnila na pozemkovom úrade právo na vyplatenie finančnej náhrady za pozemky v záhradkárskej osade podľa § 18b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v platnom a účinnom   znení   (ďalej   len „zákon   č.   64/1997   Z.   z.“).   Pozemkový   úrad vedie   konanie o sťažovateľkou uplatnených nárokoch pod sp. zn. ObPÚ-2011/00986-I.-URB a konanie doteraz nie je právoplatne skončené.

Podľa   sťažovateľky   postup   pozemkového   úradu   sa   vyznačuje   nečinnosťou,   keď pozemkový úrad vo veci nekoná a namiesto toho bez danosti zákonných dôvodov prerušil konanie vo veci.

Sťažovateľka   využila   rôzne   prostriedky   nápravy   smerujúce   proti   nečinnosti pozemkového úradu a následne 11. januára 2012 podala Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) žalobu proti nečinnosti pozemkového úradu v namietanom konaní podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Krajský súd uznesením č. k. 21   S   3/2012-71   z   25.   apríla   2012   zamietol   žalobu   sťažovateľky   (ďalej   len   „uznesenie krajského súdu z 25. apríla 2012“)

Sťažovateľka   samostatnou   sťažnosťou   doručenou   ústavnému   súdu   4.   júla   2012 namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu z 25. apríla 2012, o ktorej je konanie vedené pod sp. zn. Rvp 6441/2012.

Sťažnosťou, ktorá je predmetom tohto konania, sťažovateľka namieta porušenie ňou označených základných a iných práv samotnou nečinnosťou pozemkového úradu v ním vedenom namietanom správnom konaní.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto nálezom:„1. Obvodný   pozemkový   úrad   v   Martine   v   správnom   konaní   číslo   ObPÚ- 2011/00986-I.-URB. vo veci nároku sťažovateľky na finančnú náhradu podľa ust. § 18b ods. (1)   Zákona   NR   SR   č.   64/1997   Z.   z.   porušil   základné   právo   sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Článku 48 ods. (2) Ústavy Slovenskej republiky   a   právo   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   Článku   6   ods.   (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jej základné právo vlastniť majetok podľa Článku 20 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom pokojne užívať svoj majetok podľa Článku 1. Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   Obvodnému   pozemkovému   úradu   v Martine prikazuje, aby v správnom konaní číslo ObPÚ-2011/00986-I.-URB. konal bez zbytočných prieťahov.

3.   B.   J...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5.000,00   EUR...,   ktoré   je Obvodný pozemkový úrad v Martine povinný vyplatiť B. J... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4.   B.   J...   priznáva právo na   náhradu   trov právneho   zastúpenia vo   výške 269,58 EUR..., ktorú je Obvodný pozemkový úrad v Martine povinný vyplatiť na účet JUDr. G. K., advokátky...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z princípu subsidiarity vyjadrenej v čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného   súdu   poskytnúť   ochranu   základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy, ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ak   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu   nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Sťažovateľka vidí porušenie ňou označených základných   a   iných   práv   v   nečinnosti   pozemkového   úradu   ako   orgánu   verejnej   správy v namietanom správnom konaní.

V zmysle § 244 ods.   1 OSP zákonnosť rozhodnutí a postupov   orgánov verejnej správy   preskúmavajú   v   správnom   súdnictve   súdy   na   základe   žalôb   alebo   opravných prostriedkov.

Podľa   §   244   ods.   2   OSP   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť rozhodnutí   a   postupov   orgánov   štátnej   správy,   orgánov   územnej   samosprávy,   ako aj orgánov   záujmovej   samosprávy   a   ďalších   právnických   osôb,   ako   aj   fyzických   osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

V zmysle § 244 ods. 3 druhej vety OSP postupom správneho orgánu (orgánu verejnej správy) sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa   §   250t   ods.   4   OSP   súd   o   návrhu   rozhodne   bez   pojednávania   uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa § 250t ods. 7 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 250u OSP za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže   súd   na   opakovaný   návrh   účastníka,   ak   je správny   orgán   naďalej   nečinný,   uložiť pokutu do 3 280 €, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

V súlade s uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že rozhodovanie o nečinnosti orgánov verejnej správy, a teda aj o ochrane základných a iných práv,   porušenie   ktorých   môže   byť   dané   nečinnosťou   správneho   orgánu,   je   zverené všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva. V danom prípade sa teda sťažovateľka mohla domáhať, aj sa   domáhala ochrany svojich   práv   podaním   žaloby proti   nečinnosti porušovateľa   v   namietanom   konaní   podľa   §   250t   ods.   1   OSP.   O   žalobe   sťažovateľky v danom   prípade   rozhodol   krajský   súd,   ktorý   ju   svojím   uznesením   z   25.   apríla   2012 zamietol.

Ústavný súd preto konštatuje, že danosť právomoci všeobecného súdu rozhodovať o nečinnosti orgánov verejnej správy vzhľadom na princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľky rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012