znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 401/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť podnikateľa P. B. – U., V., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v   konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 110/08, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť podnikateľa P. B. – U.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra 2008 doručená sťažnosť podnikateľa P. B. – U. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 110/08.

Sťažovateľ opísal doterajší priebeh konania takto: „Sťažovateľ... sa... návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 03. 06. 1998 domáhal voči odporcovi zaplatenia 118.768,- Sk s príslušenstvom... z titulu dlhu za vykonané klampiarske práce na rodinnom dome odporcu.

Vo veci sa na Okresnom súde... pojednávalo v roku 1998 jedenkrát, v roku 2000 jedenkrát, v roku 2001 štyrikrát a v roku 2002 trikrát, avšak potom sa vo veci pojednávalo jedenkrát až v roku 2007. Medzitým sa vo veci pojednávalo v roku 1999 na Krajskom súde...,   kde   sa   spis   nachádza   aj   v   súčasnosti,   a   to   vzhľadom   na   odvolanie   podané sťažovateľom... zo dňa 11. 12. 2007.

Dňa 01. 07. 2008 podal sťažovateľ sťažnosť... V podanej sťažnosti namietal... postup súdu, ktorým súd porušuje právo účastníkov na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V odpovedi na sťažnosť, zo dňa 15. 07. 2008, podpredsedníčka Krajského súdu... uviedla, že... sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná, nakoľko z predmetného súdneho spisu vyplýva,   že   vo   veci   sa   koná   priebežne,   zo   strany   senátu   3   Co   nedošlo   k   zbytočným prieťahom.“

Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že „1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Krajského súdu... v konaní vedenom pod spis. zn. 3 Co 110/08 porušené bolo.

2. Krajskému súdu... prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 3 Co 110/08 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi... priznáva finančné zadosťučinenie 200.000,- Sk (slovom dvestotisíc slovenských   korún),   ktoré   je   Krajský   súd...   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi... priznáva úhradu trov konania, ktoré je Krajský súd... povinný zaplatiť na účet advokáta... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy,   čo   platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný   súd   môže   rozhodnúť   len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v petite   svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy), t. j. v danom prípade krajský súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je teda nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom   (iba)   krajského   súdu,   ktorým   boli   podľa   neho   spôsobené   zbytočné   prieťahy a porušené jeho označené práva.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04,   IV. ÚS 221/05).   V prípade,   keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z vyhodnotenia   doterajšieho   priebehu   konania   pred   krajským   súdom,   ktoré   začalo doručením spisu z Okresného súdu Bratislava III (v dôsledku odvolania z 11. decembra 2007   podaného   sťažovateľom)   27.   marca   2008.   Uvedené   vyplýva   zo   sťažovateľom k sťažnosti priloženého oznámenia krajského súdu sp. zn. Spr. 2142/08 z 15. júla 2008, ktorým bola daná sťažovateľovi odpoveď na jeho sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní.

Doterajšia dĺžka konania vedeného krajským súdom (7 mesiacov) zatiaľ vylučuje, aby   konanie   vedené   krajským   súdom   pod sp. zn. 3   Co   110/08 bolo   možné   pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na už uvedenú dĺžku konania v konaní pred krajským   súdom   nepovažoval   za   potrebné   bližšie   skúmať   jednotlivé   procesné   úkony krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného krajským súdom (7 mesiacov), nepovažoval ústavný súd postup krajského súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti neprichádza podľa ústavného súdu do úvahy, aby   doterajší   namietaný   postup   krajského   súdu   signalizoval   možnosť   kvalifikovať   ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených práv sťažovateľa.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2008