I. ÚS 40/98

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 26. mája 1998 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛, vo veci porušenia základného práva podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky nevyplatením nedoplatkov k jeho invalidnému dôchodku v období rokov 1983 až 1987 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť   ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. septembra 1996 doručené opätovné podanie ⬛⬛⬛⬛, bytom

(ďalej len „navrhovateľ“), označené ako: „Žaloba č. 270 620 753“. Z jeho obsahu vyplynulo, že navrhovateľ ním žaloval „zákon komunistického režimu v zmysle § 62 ods. 1 z. č. 121/76 Zb., ktorý ma ukrátil o nedoplatok za štyri roky šetrenia môjho invalidného dôchodku. Mám za to, keď tento zákon mi uhradil doplatok dozadu za tri roky 3 492 Kčs, tak doplatok za štyri roky sa domáham podľa našich zákonov. A to podľa Ústavy Slovenskej republiky čl. 46 - čl. 127 - čl. 130 ods. 3 a zákona o reštitúcii“.

Z posúdenia samotného podania navrhovateľa, ako aj písomných dokladov, zaslaných ústavnému súdu už skôr pre potreby iných konaní v tej istej veci (Rvp 247/96, II. ÚS 27/96), vyplynulo, že tento požiadal, aby ústavný súd rozhodol o jeho požiadavke na vyplatenie nedoplatkov k invalidnému dôchodku od 27. apríla 1983 do 5. marca 1987, a to tak v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127, ako aj v konaní o podnete podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

II.

V konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je ústavný súd oprávnený rozhodovať o tom, či právoplatným rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, miestneho orgánu štátnej správy alebo orgánu územnej samosprávy nedošlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby. Ak takéto porušenie ústavný súd zistí, je oprávnený ich rozhodnutia zrušiť. Na takéto konanie je však ústavný súd oprávnený len vtedy, ak ústavná sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní nebola odmietnutá pre niektorý z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z.

Ústavný súd preto preskúmal ústavnú sťažnosť navrhovateľa z hľadiska splnenia jej zákonom predpísaných náležitostí, ako aj podmienok konania o nej a po jej predbežnom prerokovaní (a z priloženého spisu ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 27/96) zistil, že je obsahovo a vecne totožná so sťažnosťou rovnako „žalujúcou zákon komunistického režimu“, s ktorou sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd 24. júna 1996. Táto však bola uznesením ústavného súdu 3. júla 1996 odmietnutá pre nepríslušnosť ústavného súdu, nakoľko: „Súdnu ochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu poskytujú v súlade s čl. 142 ústavy všeobecné súdy. Podmienky tejto súdnej ochrany upravuje Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ako aj citovaný zákon“.

Podľa právneho názoru ústavného súdu však neskoršiu ústavnú sťažnosť (návrh) nemožno považovať za opodstatnenú, pokiaľ obsahuje len tie právne alebo faktické skutočnosti, ktoré ústavný súd už predtým viedli k jej odmietnutiu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. (podobne ústavný súd rozhodol vo veci I. ÚS 44/97, I. ÚS 20/98).

Nakoľko v prípade podania ⬛⬛⬛⬛ z 29. septembra 1996 išlo o ústavnú sťažnosť obsahovo a vecne totožnú s jeho predošlou sťažnosťou, ktorú ústavný súd už predtým odmietol z procesných dôvodov, táto bola podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 1998

Za správnosť vyhotovenia: ⬛⬛⬛⬛ JUDr. Ján   K l u č k a

predseda senátu