SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 40/2023-51
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., Tomášikova 28B, Bratislava, IČO 35 914 921, zastúpenej Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Bardelčík, PhD., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 130/2019-937 z 23. júna 2020 takto
r o z h o d o l :
Konanie o ústavnej sťažnosti z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) 2. októbra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len,,krajský súd“) č. k. 2 Cob 130/2019-937 z 23. júna 2020 (ďalej aj,,napadnuté uznesenie“). Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka vystupovala vo veci samej v procesnom postavení žalovanej proti žalobkyni obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len,,žalobkyňa“), vo veci žaloby o zaplatenie sumy 599 288,20 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia nájomného za prenájom nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Žaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len,,okresný súd“) 13. apríla 2012, ktorý o nej ako prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom č. k. 26 Cb 181/2012-742 z 26. apríla 2018 (ďalej len,,rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobu zamietol a sťažovateľke priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (žalobu zamietol v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pozn.). Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. K predmetu sporu sťažovateľka uviedla, že žalobkyňou uplatnený nárok mal predstavovať nedoplatok sťažovateľky na nájomnom za užívanie priestorov a plôch (nachádzajúcich sa v a na nehnuteľnostiach v katastrálnom území v meste, pozn.) prenajatých jej na základe zmluvy o nájme nehnuteľností uzatvorenej 24. septembra 2003 [pôvodne v čase jej uzatvorenia medzi obchodnou spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len,,pôvodný prenajímateľ“), a obchodnou spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (pôvodný nájomca, pozn.)]. Dodala, že podľa tvrdení žalobkyne mala táto nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ [ďalej len ⬛⬛⬛⬛ “ (pričom spoločnosť tieto nehnuteľnosti predtým nadobudla do vlastníctva od pôvodného prenajímateľa, pozn.)], vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností č. vkladu: z 21. februára 2008 a k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam malo dôjsť na základe kúpnej zmluvy z 28. decembra 2007 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako kupujúcou a spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛ ako predávajúcou.
4. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. januára 2023 vzala sťažovateľka svoju ústavnú sťažnosť späť v celom rozsahu a žiadala, aby ústavný súd konanie o nej zastavil. Späťvzatie ústavnej sťažnosti odôvodnila tým, že sporové strany 23. júna 2021 uzavreli dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej žalobkyňa vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť. Z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou následne okresný súd uznesením č. k. 26 Cb 181/2012-969 z 1. októbra 2021 (právoplatným 26. októbra 2021, pozn.) konanie v predmetnej veci zastavil.
II.
5. Podľa § 127 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.
6. Vzhľadom na to, že sťažovateľka vzala svoju ústavnú sťažnosť späť v celom rozsahu, ústavný súd konanie o nej podľa citovaného § 127 zákona o ústavnom súde zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave (detašované pracovisko) 2. februára 2023
Jana Baricová
predsedníčka senátu