znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 40/2015-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   novembra   2015 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou   AZARIOVÁ   &   RUŽBAŠÁN   Law   firm   s.   r.   o.,   konajúcou   advokátom JUDr. Róbertom Ružbašánom, Kmeťova 26, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 157/2009 takto

r o z h o d o l :

Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo   na   prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom pod sp. zn. 26 Cb 157/2009 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. I. ÚS 40/2015 z 28. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 26 Cb 157/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2.   Predmetom   napadnutého   konania   je   rozhodovanie   o žalobe   sťažovateľa o zaplatenie sumy 5 311 € s príslušenstvom. Od podania návrhu vo veci uplynulo takmer 6 rokov.   Sťažovateľ   tvrdí,   že napadnuté   konanie   trvá   neprimerane   dlho, je   zdĺhavé, neefektívne   a nehospodárne.   V napadnutom   konaní   podľa   názoru   sťažovateľa   dochádza k zbytočným prieťahom.

3. Okrem toho, že sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému   súdu   konať   v napadnutom   konaní   bez   zbytočných   prieťahov   a   zároveň   mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € a úhradu trov konania.

4. Okresný súd sa na základe výzvy   ústavného súdu vyjadril k prijatej sťažnosti podaním   sp. zn. Spr/107/2014   doručeným   ústavnému   súdu   27.   apríla   2015,   v   ktorom vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom a poskytol stručný prehľad procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého konania, z ktorého vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

-   okresný   súd   v napadnutom   konaní   určil   celkom   sedem   termínov   pojednávaní (19. januára 2010, 9. marca 2010, 11. mája 2010, 29. júna 2010, 17. septembra 2010, 9. novembra 2010 a 21. januára 2011),

-   všetky   uvedené   pojednávania   okrem   naposledy   uvedeného   boli   odročené pre ospravedlnenú   neúčasť   odporcu,   ktorý   ospravedlnil   svoju   neúčasť   už   na   prvom pojednávaní a okresnému súdu predložil doklad o dočasnej práceneschopnosti, ktorá trvala až do jeho smrti, o ktorej sa okresný súd dozvedel od sťažovateľa na pojednávaní konanom 21. januára 2011,

- následne okresný súd zisťoval, či je možné pokračovať v konaní s jeho dedičmi, avšak   z listu   povereného   notára   ako   súdneho   komisára   zistil,   že   dedičské   konanie nie je ukončené   z   dôvodu   prebiehajúceho   konania   o   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

- po viacerých urgenciách týkajúcich sa stavu dedičského konania poverený notár oznámil okresnému súdu mená do úvahy pripadajúcich dedičov,

- okresný súd výzvou z 21. júna 2011 vyzval sťažovateľa, aby mu oznámil, s ktorými dedičmi   má   pokračovať   v   napadnutom   konaní,   na   túto   výzvu   sťažovateľ   reagoval 3. júla 2012,

- okresný súd výzvou z 3. júla 2012 opätovne zisťoval u povereného notára stav dedičského konania, ktorý okresnému súdu oznámil, že dedičské konanie nie je ukončené,

-   okresný   súd   uznesením   z 2.   októbra   2012   prerušil napadnuté   konanie   až do právoplatného skončenia dedičského konania,

- následne okresný súd niekoľkokrát zisťoval stav dedičského konania po nebohom vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 13 D 467/2010,

- napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania o tejto sťažnosti prerušené na základe právoplatného uznesenia okresného súdu z 2. októbra 2012.

5. Právny zástupca sťažovateľa listom z 8. apríla 2015 doručeným ústavnému súdu v ten istý deň vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci a v stanovisku doručenom ústavnému súdu 15. mája 2015 reagoval na vyjadrenie okresného súdu v tom zmysle, že poukázal na to, že okresný súd odročil viaceré pojednávania len na základe ospravedlnenia žalovaného bez preukázania lekársky uznanej práceneschopnosti, čím sa mal podieľať na vzniku prieťahov.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9.   Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

12.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (i práva   na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote)   je   podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

13. Vychádzajúc z faktu, že napadnuté konanie je toho času právoplatne prerušené, ústavný   súd   konštatuje,   že   existuje   zákonná   prekážka,   ktorá   bráni   súdu   v jeho   ďalšom postupe (mutatis mutandis I. ÚS 162/03).

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty účastníka   konania   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Tento   účel   spravidla   nemožno   dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   preto   nečinnosť   okresného   súdu   v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis napr. III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03, II. ÚS 3/00, I. ÚS 214/06).

15. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd zaoberal len časťou napadnutého konania od 26. júna 2009 do vydania uznesenia z 2. októbra 2012 o prerušení napadnutého konania. Uvedené obdobie už aj vzhľadom na aktivitu súdu opísanú v prvej časti tohto rozhodnutia neindikuje,   že   by   došlo   k relevantným   prieťahom   v uvedenom   období.   Ani   obrana sťažovateľa   uvedená   v stanovisku   doručenom 15. mája   2015   nezodpovedá   skutočnosti, pretože   ak   žalovaný   predložil   dôkaz   o svojej   dočasnej   práceneschopnosti   a táto   trvala až do jeho smrti, existoval dôležitý dôvod na odročenie nariadených termínov pojednávaní. Preto   v okolnostiach   prípadu   nemožno   hovoriť   o tom,   že   sťažovateľ   nepredložil   dôkaz o svojej práceneschopnosti, resp. že neexistoval tento dôvod na odročenie pojednávaní. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu napadnutého konania nedošlo k zbytočným prieťahom, preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu označených práv sťažovateľa. Preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

16. Toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľovi nebráni po splnení zákonom ustanovených podmienok, aby podal v tej istej veci novú sťažnosť.

17. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015