znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 40/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti L. a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Košiciach v neoznačených konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Veci vedené pod sp. zn. 10812/2012 až sp. zn. 10815/2012 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10812/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti L. a. s. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných záležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012 doručené označené sťažnosti spoločnosti L. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktoré smerovali proti   neoznačenému   postupu   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   vo veciach   konania   proti   nečinnosti   orgánu   verejnej   správy   podľa   §   250t   Občianskeho súdneho poriadku, ktorý ani takmer po 24 mesiacoch od podania návrhu (14. júna 2010) nevydal rozhodnutie, hoci predseda krajského súdu tvrdil opak (25. augusta 2011), ale toto rozhodnutie jej dosiaľ nebolo oznámené.

2.   Sťažovateľka   preto   žiadala vydať nález, ktorým   bude   vyslovené,   že   označené základné   práva   postupom   krajského   súdu   boli   „v   konaní“   porušené,   tomuto   súdu   sa prikazuje,   aby   „v konaní“   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu   finančné zadosťučinenie v sume 830 €, ako aj náhradu trov konania.

3. Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd   v záujme   hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie všetky štyri veci, ktoré u neho začali a skutkovo i právne spolu súvisia a týkajú sa aj tých istých účastníkov.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrh podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Vychádzajúc z obsahu predložených sťažností ústavný súd môže konštatovať, že tieto sťažnosti aj napriek tomu, že ich spísal kvalifikovaný právny zástupca – advokát, nespĺňajú elementárne náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde; absolútne v nich totiž absentuje   označenie   konkrétneho   konania   pred   krajským   súdom,   ktorým   mal   tento   súd zapríčiniť porušenie ústavou (Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd) zaručeného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v dôsledku čoho aj formulácia petitu je neúplná a nezrozumiteľná a sťažnosť ako taká neprerokovateľná ústavným súdom v zmysle čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde.

7.   Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať   z úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).

8. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1994   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   aké   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05).

9. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky odmietol jej sťažnosti už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013