SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 40/07-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť L. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 153/04 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť L. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ ústavný súd“ ) bola 9. októbra 2006 doručená sťažnosť L. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 153/04.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, nariadil okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk a náhradu trov konania.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 22. novembra 2004 podal okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci vyporiadania BSM zaniknutého rozvodom manželstva. Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn. 24 C 153/04 a doteraz nie je právoplatne skončené. Sťažovateľ podal 6. júla 2006 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy, okresný súd však na ňu nereagoval. Jeho postup sťažovateľ považuje za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 24 C 153/04 zistil, že súdne konanie v predmetnej veci začalo doručením návrhu sťažovateľa súdu 22. novembra 2004. Po úhrade súdneho poplatku (na výzvu okresného súdu) 18. januára 2005 okresný súd zabezpečoval vyjadrenie odporkyne k návrhu a 13. decembra 2005 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania. Sťažovateľ 10. januára 2006 doplnil petit návrhu. Okresný súd 21. marca 2006 zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa výzvu na odstránenie nedostatkov podania. Oprava petitu návrhu bola doručená okresnému súdu 7. apríla 2006. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 9. októbra 2006. Súdny spis posudzovanej veci bol zapožičaný ústavnému súdu 20. decembra 2006.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 153/04 bolo porušené ním označené základné právo.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03).
Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v predmetnom konaní nemožno už v súčasnosti, t. j. po uplynutí necelých dvoch rokov od nápadu veci na okresný súd (22. novembra 2004) do podania sťažnosti ústavnému súdu (9. októbra 2006), počas ktorého okresný súd zabezpečoval uhradenie súdneho poplatku, vyjadrenie odporkyne k návrhu a odstraňoval nedostatky podania, považovať za taký postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že medzi základné predpoklady úspešného domáhania sa označených základných práv patrí aj včasné zaplatenie súdneho poplatku a predloženie takého návrhu na začatie konania, ktorého nedostatky nie je potrebné odstraňovať výzvami navrhovateľovi. Pokiaľ preto sťažovateľ vo svojej sťažnosti vytýka okresnému súdu skoro dvojročné konanie bez nariadenia pojednávania, ústavný súd poznamenáva, že na tomto stave sa významnou mierou podieľal aj samotný sťažovateľ.
S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval (aj s ohľadom na citovanú judikatúru ústavného súdu a predmet konania vedeného okresným súdom) ako porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2007