znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 40/07-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť L. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 153/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ ústavný súd“ ) bola 9. októbra 2006 doručená sťažnosť L. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 24 C 153/04.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, nariadil okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk a náhradu trov konania.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 22. novembra 2004 podal okresnému súdu návrh na   začatie   konania   vo   veci   vyporiadania   BSM   zaniknutého   rozvodom   manželstva. Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn. 24 C 153/04 a doteraz nie je právoplatne skončené. Sťažovateľ podal 6. júla 2006 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy, okresný súd však na ňu nereagoval. Jeho postup sťažovateľ považuje za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 24 C 153/04 zistil,   že   súdne   konanie   v predmetnej   veci   začalo   doručením   návrhu   sťažovateľa   súdu 22. novembra 2004. Po úhrade súdneho poplatku (na výzvu okresného súdu) 18. januára 2005 okresný súd zabezpečoval vyjadrenie odporkyne k návrhu a 13. decembra 2005 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania. Sťažovateľ 10. januára 2006 doplnil petit návrhu.   Okresný   súd   21.   marca   2006   zaslal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   výzvu na odstránenie nedostatkov podania. Oprava petitu návrhu bola doručená okresnému súdu 7. apríla   2006.   Sťažnosť   bola   doručená   ústavnému   súdu   9.   októbra   2006.   Súdny   spis posudzovanej veci bol zapožičaný ústavnému súdu 20. decembra 2006.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   toho   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 153/04 bolo porušené ním označené základné právo.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   označených   práv   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03).

Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v predmetnom konaní nemožno už v súčasnosti, t. j. po uplynutí necelých dvoch rokov od nápadu veci na okresný súd (22. novembra 2004) do podania sťažnosti ústavnému súdu (9. októbra 2006), počas ktorého okresný   súd   zabezpečoval   uhradenie   súdneho   poplatku,   vyjadrenie   odporkyne   k návrhu a odstraňoval   nedostatky   podania,   považovať   za   taký   postup,   ktorý   by   bolo   možné kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy.   V tejto   súvislosti ústavný   súd   pripomína,   že   medzi   základné   predpoklady   úspešného   domáhania sa označených základných práv patrí aj včasné zaplatenie súdneho poplatku a predloženie takého návrhu na začatie konania, ktorého nedostatky nie je potrebné odstraňovať výzvami navrhovateľovi. Pokiaľ preto sťažovateľ vo svojej sťažnosti vytýka okresnému súdu skoro dvojročné konanie bez nariadenia pojednávania, ústavný súd poznamenáva, že na tomto stave sa významnou mierou podieľal aj samotný sťažovateľ.

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval   (aj   s ohľadom   na   citovanú   judikatúru   ústavného   súdu   a predmet   konania vedeného okresným súdom) ako porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007