znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 40/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., B., ktorou namietala porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 31 Cb 344/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 5. januára 2006 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „ústavný   súd“)   16.   januára   2006,   označeným   ako „Sťažnosť   proti   porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - Právo na súdnu a   inú   právnu   ochranu“ obchodná   spoločnosť   P.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpená advokátkou JUDr. M. K., B., namieta porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 31 Cb 344/99.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 31 Cb 344/99-160 z 31. októbra 2005 s tým, aby bolo toto uznesenie zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 25 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5 788 Sk.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 6. apríla 1992 podala voči žalovaným žalobu o zaplatenie sumy 2 300 965,13 Sk. Neskôr okresný súd konanie do sumy 1 911 669,70 Sk zastavil a zvyšok nároku v sume 389 295,49 Sk vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp.   zn.   31   Cb   344/99.   Predmetom   žaloby   bola   iba   istina   bez   úrokov   z   omeškania. Sťažovateľka   podaním   zo   14.   júna   2004   doručeným   okresnému   súdu   28.   júna   2004 požiadala o pripustenie zmeny žaloby, a to jej rozšírením aj o úroky z omeškania. Okresný súd uznesením č. k. 31 Cb 344/99-160 z 31. októbra 2005, teda po uplynutí 16 mesiacov, rozhodol tak, že zmenu návrhu nepripustil.

Podľa názoru sťažovateľky týmto uznesením okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a to z toho dôvodu,   že   zákonné   podmienky   na   to,   aby   okresný   súd   zmenu   návrhu   pripustil,   boli v skutočnosti splnené. Navyše, uznesenie okresného súdu nie je ani riadne zdôvodnené.

II.

Podľa čl. 127 ods.1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   53   ods.   1   a   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   Ústavný   súd   neodmietne   prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa ods. 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v tomto prípade nevyčerpala iné právne prostriedky,   ktoré   jej   zákon   na   ochranu   označeného   základného   práva   poskytuje. Sťažovateľke totiž nič nebránilo po tom, ako jej bolo doručené uznesenie okresného súdu č. k. 31   Cb   344/99-160   z   31.   októbra   2005,   podať   samostatnú   žalobu,   v   ktorej   by   sa domáhala priznania úrokov z omeškania.

Keďže   právomoc   ústavného   súdu   poskytovať   ochranu   základným   právam a slobodám je vo vzťahu voči všeobecným súdom iba subsidiárna a je preto daná iba vtedy, ak   ochranu   týmto   právam   a   slobodám   neposkytujú   všeobecné   súdy,   treba   sťažnosť považovať za neprípustnú.

Hoci   je   sťažovateľka   zastúpená   advokátkou   ako   kvalifikovanou   právnou zástupkyňou, neuviedla a nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré samostatnú žalobu na všeobecnom súdu nemohla podať.

Napokon   ústavný   súd   dodáva,   že   k   sťažnosti   nebolo   podľa   §   50   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   pripojené   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu.   Vzhľadom   na neprípustnosť   sťažnosti   nebolo   potrebné   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky   vyzvať   na predloženie tohto rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2006