SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 4/2016-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava,vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ÚstavySlovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra pri rozhodovaní o jeho žiadostio prepustenie na slobodu z 25. januára 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľačl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) pri rozhodovaní o jeho žiadostio prepustenie na slobodu z 25. januára 2015 (ďalej len „žiadosť o prepustenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.33 Tp 38/2014 zo 16. mája 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len„krajský súd“) sp. zn. 4 Tpo 25/2014 z 26. mája 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby podľa§ 72 ods. 1 a 2 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestnéhoporiadku, pričom väzba mu začala plynúť dňom zadržania, t. j. 13. mája 2014.
Podľa tvrdenia sťažovateľa žiadosťou z 25. januára 2015 označenou ako„Sťažnosť na postup vyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora, na prieťahy v konaní, na sudkyňu pre prípravné konanie a porušovanie ustanovení Trestného poriadku“, ktorú adresovalNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), rozoberal nedôvodnosťtrestného obvinenia proti nemu a väzby a zároveň požiadal o prepustenie z väzby naslobodu (v zhrňujúcom záverečnom návrhu na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorýsťažovateľ formuloval v závere tohto podania, ale uvedená žiadosť nebola špecifikovaná,pozn.).
Najvyšší súd jeho žiadosť o prepustenie na slobodu z 25. januára 2015 (doručenú29. januára 2015) postúpil na vybavenie pod sp. zn. Spr 144/2015 okresnému súdu, o čomsťažovateľa informoval listom z 5. februára 2015. Predseda okresného súdu sťažovateľalistom z 11. februára 2015 informoval, že jeho podanie z 25. januára 2015, ktoré mu bolonajvyšším súdom postúpené, prevzal 10. februára 2015, a zároveň sa v ňom vyjadril k jehosťažnosti na prieťahy a k namietanej zaujatosti sudkyne pre prípravné konanie, avšakk žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu sa nevyjadril. Okresný súd podľa sťažovateľao žiadosti o prepustenie na slobodu do dňa podania jeho sťažnosti ústavnému súdu,t. j. takmer 8 mesiacov, nerozhodol.
Sťažovateľ poukázal v rámci svojej argumentácie na § 62 ods. 1 Trestného poriadku,podľa ktorého sa podanie posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené,a následne uviedol, že okresný súd od doručenia jeho podania z 25. januára 2015 najbližšierozhodoval uznesením sp. zn. 33 Tp 13/2015 z 13. februára 2015, v ktorom aleo predmetnej žiadosti o prepustenie na slobodu nerozhodol.
Uvedeným postupom okresného súdu bolo podľa sťažovateľa znemožnené, resp.neprimerane predĺžené včasné preskúmanie dôvodnosti ďalšieho trvania jeho väzby,a taktiež ním došlo k znemožneniu realizácie jeho práva na periodickú kontrolu dôvodnostipozbavenia jeho osobnej slobody.
Uvedeným postupom došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základných právpodľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, pretože o predmetnejžiadosti o prepustenie na slobodu nebolo rozhodnuté včas, keďže konanie o nej trvajúce248 dní nemožno v žiadnom prípade považovať za súladné so zákonom.
V závere svojej argumentácie sťažovateľ uviedol:
„Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného (najmä vo svetle právneho názoru Najvyššieho súdu SR), je potrebné konštatovať, že označené práva sťažovateľa porušené boli. Je nevyhnutné uviesť a doplniť, že orgány verejnej moci (resp. orgány činné v trestnom konaní) konajúce v rámci trestného konania poznajú právo (v zmysle zákonom vymedzenej príslušnosti konať a rozhodnúť o podaní dotknutej osoby) a nemôže byť na ujmu dotknutej osoby, že v rámci organizácie týchto orgánov verejnej moci dochádza k postúpeniu podaní. Taktiež je nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní dôsledne čítali jednotlivé argumenty a podania písané, či už sťažovateľom alebo obhajobou. V žiadosti podanej sťažovateľom je väzba rozoberaná na takmer dvoch stranách textu, napriek tomu sa touto nikto nezaoberal.“
Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby takto rozhodol:„1. Okresný súd Nitra porušil právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Nitra sa prikazuje, aby urýchlene rozhodol o žiadosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ o prepustenie z väzby na slobodu.
3. Sťažovateľovi Ústavný súd SR priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,72 EUR, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Dávida Štefanku... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných právpodľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj práva čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdupri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu z 25. januára 2015. Podľasťažovateľa okresný súd o tejto žiadosti obsiahnutej v jeho podaní z 25. januára 2015 do dňapodania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol.
Ústavný súd už opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku ažpo jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonova realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnomkonaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončenímožno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôdoznačených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmyselopravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesnýchpochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konanía súdov).
Ústavný súd ďalej uvádza, že namietané porušenie niektorého zo základných právalebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochranyzákladného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinnýchprostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodunedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07).
Vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práva slobôd vyplývajúce (aj a nielen) z čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je oprávnenýpreskúmavať právoplatné rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánov verejnej moci, aknápravu vo veci môže vykonať iný orgán verejnej moci na základe opravných prostriedkovalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základnýchpráv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitnýchpredpisov (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku ak je dôvodný predpoklad, že došlok prieťahom v príprave prerokovania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutiaalebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podaťprostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranúlehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musíbez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a sostanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
Podľa § 55 ods. 4 Trestného poriadku ak súd urobí úkony trestného konania uvedenév sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej doručení a informuje o tomsťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tentosťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že nasvojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.
Podľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak a)zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, b) je sťažnosť prenečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenienamietaného úkonu.
Podľa § 55 ods. 6 Trestného poriadku proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nieje prípustná.
V predmetnom konaní sťažovateľ má podľa názoru ústavného súdu možnosťpredložiť svoju argumentáciu v záujme ochrany ním označených práv, resp. ochrany jehopráva na prerokovanie a rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie na sloboduprostredníctvom podania sťažnosti podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, o ktorej jeoprávnený rozhodnúť krajský súd.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomocina jej prerokovanie a rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2016