znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 4/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ObaB s. r. o., Masarykova 2710/21, Prešov, zastúpenej obchodnou spoločnosťou advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.   r.   o.,   Velehradská   33,   Bratislava   (adresa   na   doručovanie   Ľubinská   3,   Bratislava), konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jána Geška, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 236/2013 a jeho rozsudkom z 26. júna 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ObaB s. r. o. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ObaB s. r. o., Masarykova 2710/21,   Prešov   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s. r. o., Velehradská 33, Bratislava (adresa na doručovanie Ľubinská 3, Bratislava), konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jána Geška, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 236/2013 a jeho rozsudkom z 26. júna 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   krajský   súd   napadnutým   rozsudkom   potvrdil   rozsudok Okresného   súdu   Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   17   Cb   42/2007-429 z 20. júna 2011, ktorým bola zamietnutá žaloba spoločnosti Rotodon, s. r. o., ako žalobcu v 1.   rade   a sťažovateľky   ako   žalobkyne   v   2.   rade   o   zaplatenie   83 550 000 Sk s príslušenstvom proti spoločnosti Chemkostav, a. s. Sťažovateľka uviedla, že pôvodným žalobcom   bol   v   tomto   konaní   JUDr.   Milan   Antal   ako   správca   konkurznej   podstaty obchodnej spoločnosti TATRA DEVELOPMENT GROUP, a. s.

Sťažovateľka namieta podľa nej nesprávne a ústavne nekonformné závery okresného súdu   v   prvostupňovom   rozsudku,   ako   aj   závery   krajského   súdu   v   jeho   napadnutom potvrdzujúcom rozsudku a jeho nedostatočné odôvodnenie.

Sťažovateľka   v   úvode   sťažnosti   označila   za   jej   prílohu „splnomocnenie   pre advokáta“ a ďalšie prílohy vymedzila slovami „podľa obsahu sťažnosti“. V samotnom odôvodnení sťažnosti sťažovateľka argumentuje proti záverom okresného súdu a krajského súdu v ich rozsudkoch, tieto však ako dôkaz alebo prílohu sťažnosti nielen že výslovne neoznačuje, ale ich k sťažnosti ani nepripojila.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu a vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa každému zaručuje právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde; podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cob/236/201-528 7707201204 rozsudkom zo dňa 26. 06. 2013 porušené.

Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného súdu SR o konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   platnom   znení,   Ústavný   súd   rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cob/236/2013-528 7707201204 zo dňa 26. 06. 2013 zrušuje.

Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd vracia Krajskému   súdu   v   Košiciach   vec   vedenú   pod   sp.   zn.   3Cob/236/2013-528   7707201204 na ďalšie konanie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručil rozsudok krajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom   na   už   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných   podmienok konania pred   ústavným súdom,   a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014