znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 4/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ľ. P., L., zastúpeného advokátom JUDr. V. M., Z., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C/51/2011 a rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 17 C/51/2011-135 z 13. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   Ľ.   P.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. novembra   2012   doručená   sťažnosť   JUDr.   Ľ.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci namietaného   porušenia   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dodatkový   protokol“)   postupom   a rozsudkom   Okresného   súdu   Lučenec   (ďalej   len „okresný súd“) č. k. 17 C/51/2011-135 z 13. marca 2012.

2.   Z obsahu sťažnosti   a jej príloh   vyplýva, že sťažovateľ podal   30. marca 2011 žalobu na okresnom súde proti žalovaným: „1/ V. K., L., 2/ J. K., L., 3/ V. I., L., 4/ M. K., L., 5/ mal. J. K., L. 6/ mal. P. K., L., o určenie vlastníctva. Okresný súd... rozsudkom č. k. 17 C/51/2011-135 zo dňa 13. 3. 2012 rozhodol tak, že žalobu... zamieta a uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným trovy konania... Prvostupňový rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 16. 4. 2012...

Proti vyššie uvedenému rozsudku žalobca v zákonnej podal odvolanie na základe ktorého   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   bez   nariadenia   odvolacieho   pojednávania rozsudkom č. k. 16 Co/172/2012 zo dňa 13. 9. 2012 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným v 1. až 4. rade trovy odvolacieho konania...

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16 Co/172/2012 zo dňa 13. 9. 2012 bol sťažovateľovi doručený dňa 18. 9. 2012...

Na   základe   uvedeného   potvrdzujúceho   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   rozsudok Okresného súdu... č. k. 17 C/51/2011-135 zo dňa 13. 3. 2012 nadobudol právoplatnosť dňa 18.   9.   2012.   Rozsudkom   odvolacieho   súdu   bolo   ukončené   konanie   začaté   na   základe určovacej žaloby podanej sťažovateľom ako žalobcom na Okresnom súde... Odvolací súd ďalší opravný prostriedok proti svojmu rozhodnutiu nepripustil...

Sťažovateľ tvrdí, že zmieneným procesným postupom Okresného súdu... v právnej veci č. k. 17 C/51/2011 ako aj zákonným využitím procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku bolo porušené jeho základné ľudské právo vlastniť majetok a právo na jeho súdnu ochranu podľa článku 20 ods. 1, článku 1. Dodatkového dohovoru k Dohovoru o ochrane   základných   práv   a   slobôd   a   článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“

3. Sťažovateľ na základe uvedeného v sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1/ Okresný súd... postupom vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C/51/2011 a rozsudkom sp. zn. 17 C/51/ 2011-135 zo dňa 13. 3. 2012 porušil základné právo JUDr. Ľ. P... na ochranu   majetku   podľa   článku   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   článku   1. Dodatkového dohovoru k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, článku 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   a   článku   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd.

2/ Zrušuje sa rozsudok Okresného súdu... sp. zn. 17 C/51/2011- 135 zo dňa 13. 3. 2012, a vec sa vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie.

3/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov jeho právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd... povinný zaplatiť na účet JUDr. V. M., advokáta v rozsahu určenom pri skončení veci do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

6.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   podstata   kľúčovej   námietky   sťažovateľa   spočíva v tvrdení, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6   ods.   1   dohovoru   a čl.   1   dodatkového   protokolu   došlo   rozsudkom   okresného   súdu č. k. 17 C/51/2011-135 z 13. marca 2012, ktorý pri rozhodovaní nesprávne aplikoval zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

7.   Z citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha právomoc ústavnému súdu zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu   neposkytuje   účinnú   ochranu   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   78/99).   Podstatou   účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).

8. Ústavný súd predovšetkým   konštatuje, že v sťažnosti   je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

9.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ,   ktorý   je   sám   advokátom   a   v konaní pred ústavným súdom   je tiež kvalifikovane právne zastúpený – ako to vyplýva z petitu uvedenej   sťažnosti   – predmetnou ústavnou   sťažnosťou   napadol   iba rozsudok   okresného súdu č. k. 17 C/51/2011-135 z 13. marca 2012, ktorý zamietol sťažovateľom podanú žalobu. Ústavný   súd   poznamenáva,   že   proti   namietanému   porušeniu   základných   práv   a slobôd napadnutým postupom a rozhodnutím okresného súdu sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany využitím jemu dostupných a aj účinných prostriedkov nápravy pred odvolacím Krajským súdom   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktoré   sťažovateľ   aj využil,   a preto situácia,   na   ktorú   sa   sťažovateľ   sťažuje   v teraz   podanej   sťažnosti,   tkvie   v rozhodnutí odvolacieho   krajského   súdu   (ktorý   prvostupňový   rozsudok   potvrdil,   pozn.),   a nie v napadnutom postupe a rozsudku okresného súdu. Právomoc krajského súdu preskúmať napadnutý   postup   a rozsudok   okresného   súdu   z hľadiska   sťažovateľom   namietaného postupu   a   rozhodnutia   okresného   súdu   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   vo   vzťahu k okresnému súdu v tejto veci. Vzhľadom na právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (odhliadnuc od ostatných okolností prípadu) by do úvahy prichádzalo predovšetkým preskúmanie   potvrdzujúceho   rozhodnutia   krajského   súdu,   nie   však   (iba)   preskúmavanie postupu a napadnutého rozsudku okresného súdu, ako sa toho domáhal sťažovateľ (mutatis mutandis III. ÚS 211/03, II. ÚS 223/02). Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného   čl. 127   ods.   1   ústavy,   ústavný   súd   teda   nemá   právomoc   preskúmavať napadnutý rozsudok okresného súdu, pretože jeho postup a rozhodnutie v danom prípade preskúmal krajský súd a rozhodol o ňom rozsudkom sp. zn. 16 Co 172/2012 z 13. septembra 2012, ktorý (rozsudok) však v petite (v sťažnostnom návrhu) ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, nie je ani len spomenutý.

9. Z uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

10.   Ústavný   súd   ešte   dodáva,   že   sťažovateľ   (advokát,   pozn.)   je   kvalifikovane zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát   tak,   aby   tieto   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05, IV. ÚS 320/07). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11. Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013