znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I.ÚS 4/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., T., zastúpenej advokátkou JUDr. F. B., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na rovnosť účastníkov v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoKR 14/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. novembra 2011   doučená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   V.,   a.   s.,   T.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   F.   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na rovnosť účastníkov v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   vyjadriť   sa   ku   všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoKR 14/2011.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Vo   veci   vyhláseného   konkurzu   na   majetok   úpadcu   D.,   spol. s r.   o.   v   likvidácii vedenej   pred   Okresným   súdom   Košice   I,   č.   k.   31K/11/2009   doručil   sťažovateľ   ako konkurzný veriteľ dňa 5. 8. 2011 na konajúci súd návrh na zrušenie uznesenia veriteľského výboru z dôvodu rozporu so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov.

Návrh sťažovateľa na zrušenie uznesenia veriteľského výboru bol podaný v súlade s § 38 odsek 7 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácií...

Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/2011/2009-578 zo dňa 10. 8. 2011 bol návrh sťažovateľa na zrušenie uznesenia veriteľského výboru zamietnutý.

Okresný súd Košice I svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nevidí rozpor uznesenia prijatého   na   zasadnutí   veriteľského   výboru   so   spoločnými   záujmami   nezabezpečených veriteľov, pretože zasadnutie veriteľského výboru prebehlo v súlade so zákonom a námietka navrhovateľa týkajúca sa predaja pohľadávky za 4 % jej hodnoty (hodnota pohľadávky 2 352 732,79 EUR) tiež nezakladá dôvod na zrušenie predmetného uznesenia najmä, ak správca   konajúcemu   súdu   preukázal   znaleckým   posudkom   č.   62/2011,   vypracovaný znaleckou organizáciou G. spol. s r. o. všeobecnú hodnotu predmetnej súpisovej zložky majetku v sume 117 637 EUR a ponuka úspešného záujemcu predstavovala 85 % hodnoty pohľadávky stanovenej znaleckým posudkom...

Predmetný znalecký posudok predložil konkurzný správca súdu dňa 4. 8. 2011. O   predložení   znaleckého   posudku   zo   strany   konkurzného   správcu   sa   sťažovateľ dozvedel až z vyššie citovaného rozhodnutia Okresného súdu Košice I.

Voči tomuto uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 10. 8. 2011 podal sťažovateľ dňa   31.   8.   2011   odvolanie.   V   podanom   odvolaní   sťažovateľ   okrem   iného   poukázal na skutočnosť,   že   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 31K11/2009 bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Porušenie práva konať   pred   súdom   spočívalo   v   tom,   že sťažovateľovi   nebolo   umožnené   v   tomto   konaní vyjadriť sa k znaleckému posudku č. 62/2011, čím konajúci súd porušil právo sťažovateľa zakotvené v § 123 OSP v spojitosti s § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii... Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2CoKR/14/2011-620 zo dňa 14. 9. 2011 rozhodol   o   podanom   odvolaní   sťažovateľa   tak,   že   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   I č. 31K/11/2009-578   potvrdil.   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach sp. zn. 2CoKR/14/2011-620   zo   dňa   14.   9.   2011   bolo   doručené   sťažovateľovi   dňa 27. 9. 2011...

Sťažovateľ   má   za   to,   že   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   vedenom   pod sp. zn. 2CoKR/14/2011 v spojitosti   s konaním vedeným pred Okresným súdom Košice I sp. zn. 31K/11/2009 došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu spočívajúcu v rovnosti   v   konaní   a   v   práve   na   vyjadrenie   sa   k   vykonávaným   dôkazom   zaručených Ústavou SR v článkoch 47 odsek 3 a 48 odsek 2 a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Porušenie svojho práva na súdnu ochranu a spravodlivé konanie vidí sťažovateľ v tom, že v uvedených konaniach vedených pred prvostupňovým a odvolacím súdom došlo k porušeniu   princípov   kontradiktórnosti   a   rovností   zbraní   tým,   že   sťažovateľovi   nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom (znalecký posudok č. 62/2011) v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2CoKR/14/2011 porušil právo spoločnosti V. a. s. na rovnosť v konaní, na vyjadrenie sa k vykonávaným dôkazom a spravodlivé   konanie   zaručených   čl.   47   odsek   3   a 48   ods.   2   Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   sp.   zn.   2CoKR/14/2011-620   zo   dňa 14. 9. 2011 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4 000   EUR   a   trovy právneho zastúpenia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   v   postavení   konkurzného   veriteľa   podala Okresnému   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   návrh   na   zrušenie   uznesenia veriteľského výboru úpadcu D., spol. s r. o. v likvidácii (ďalej len „úpadca“) z 8. júla 2011, ktorým   bol   schválený   predaj   pohľadávky   úpadcu   voči   dlžníkovi   K.,   a.   s.,   jedinému záujemcovi C. za sumu 100 000 €. Keďže ponúknutá suma predstavovala len 4 % hodnoty tejto pohľadávky (pohľadávka mala podľa sťažovateľky pôvodne hodnotu 2 352 732,79 €), uvedený   postup   bol   podľa   názoru   sťažovateľky   v   rozpore   so   spoločným   záujmom nezabezpečených veriteľov. Okresný súd uznesením sp. zn. 31 K 11/2009 z 10. augusta 2011   návrh   sťažovateľky   zamietol,   pričom   vychádzal   najmä   zo   znaleckého   posudku predloženého správcom konkurznej podstaty, z ktorého mal za preukázané, že všeobecná hodnoty tejto pohľadávky bola 117 637 €, a teda suma ponúknutá záujemcom predstavuje 85 % takto určenej jej všeobecnej hodnoty. Na základe odvolania podaného sťažovateľkou krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   2   CoKR   14/2011   zo   14.   septembra   2011   (ďalej   len „uznesenie krajského súdu“) potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne.

Zásadnou   a   jedinou   námietkou   sťažovateľky,   z   ktorej   podľa   jej   názoru   vyplýva porušenie jej základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva môcť sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je skutočnosť, že v konaní pred okresným súdom, ako aj krajským súdom jej nebolo v rozpore s § 123 Občianskeho súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   umožnené   vyjadriť   sa   k   znaleckému   posudku predloženému správcom konkurznej podstaty, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota pohľadávky úpadcu voči dlžníkovi – K., a. s.

Ústavný súd už uviedol, že „Predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý proces, ktoré sa zaručuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je nezávislosť a nestrannosť súdu. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru“. (II.   ÚS 71/97).   Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr. III. ÚS 124/04). Podľa čl. 142 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom   a   nemožno   ho   účelovo   chápať   tak,   že   jeho   naplnením   je   len   víťazstvo v občianskoprávnom spore (II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05).

Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému všeobecných   súdov,   ale podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.   Pri   uplatňovaní   tejto   právomoci   nie   je   úlohou   ústavného   súdu   zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou   alebo úpravou   v príslušnej medzinárodnej   zmluve. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery   všeobecného súdu   môžu byť predmetom   kontroly zo strany ústavného súdu   len vtedy,   ak   by   ním   vyvodené   závery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (m.   m.   I.   ÚS   13/00,   I.   ÚS   139/02, III. ÚS 180/02).

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia uviedol: «Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, ako aj jeho právnym záverom, ktorý bol riadne odôvodnený v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p..

Odvolací súd k odvolaniu navrhovateľa len uvádza, že z dokladov, ktoré sú pripojené k spisovému materiálu: znalecký posudok č. 62/2011 Stanovenie všeobecnej hodnoty zložky majetku - pohľadávok vo vlastníctve D. spol. s r.o. „v konkurze“ K. pre účely predaja v konkurznom   konaní,   rovnako   ako   súd   prvého   stupňa   ani   odvolací   súd   nezistil   rozpor prijatého uznesenia so spoločnými záujmami nezabezpečených veriteľov.

Odvolací súd považuje však za potrebné uviesť, že priebeh konkurzného konania upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácií v platnom znení a len podporne O. s. p.»

Z dôvodu, že krajský súd, ktorý rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu,   postupoval   pri   odôvodnení   svojho   rozhodnutia   v   zmysle   §   219   ods.   2   OSP a vo vzťahu   k   námietkam   sťažovateľky   len   skonštatoval   správnosť   dôvodov   uvedených v odôvodnení   prvostupňového   uznesenia,   ústavný   súd   považoval   za   potrebné   poukázať na relevantnú   časť   odôvodnenia   uznesenia   okresného   súdu,   v   ktorom   sa   uvádza: «Súd zo zápisnice zo Zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 08. 07. 2011 uverenej v Obchodnom vestníku č. 148B/2011 zistil, že došlo k zasadnutiu veriteľského výboru s miestom konania v priestoroch   spoločnosti   S.,   k. s.,   K.,   s   programom:   1)   otvorenie,   2)   vyhodnotenie ponukového konania na predaj peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi K., a. s., IČO:..., so sídlom: B., 3) rôzne. Na zasadnutí veriteľského výboru sa zúčastnili nasledujúci veritelia: 1. S., k. s., so sídlom: K. (ďalej aj ako len „Správca“), v mene ktorej koná JUDr. J. S. a JUDr. M. D.– komplementári spoločnosti, 2. SR – Daňové riaditeľstvo SR B.– Daňový úrad K., K., 3. S., pob. K., K., 4. V., a. s., T., IČO:... Zasadnutie veriteľského výboru otvoril o 13:00 hod. JUDr. J. S.– komplementár Správcu a privítal prítomných členov veriteľského výboru. Konštatoval,   že   sú   prítomní   3   členovia   veriteľského   výboru,   a   teda   veriteľský   výbor   je uznášaniaschopný. K bodu č. 1: Otvorenie Na začiatku zasadnutia komplementár Správcu uviedol,   že   zasadnutie   veriteľského   výboru   zvolal   za   účelom   vyhodnotenia   ponukového konania   na predaj   pohľadávky.   Následne   členov   veriteľského   výboru   oboznámil s jednotlivými   ponukami.   K   bodu   č.   2:   Vyhodnotenie   ponukového   konania   na   predaj peňažnej pohľadávky. Správcovi bola do uplynutia lehoty na podávanie ponúk doručená jedna ponuka záujemcu C.., so sídlom...,..., L., G., IČO:..., ponúknutá cena: 100.000,- EUR. Komplementár Správcu veriteľský výbor informuje, že mu bola po uplynutí lehoty na podávanie ponúk doručená jedna ponuka záujemcu L. B. V. bytom..., A., H., za ponúknutú cenu: 20.280,- EUR. Správca vyzval členov veriteľského výboru na hlasovanie ohľadom ponuky záujemcu C..: Hlasovanie: SR − Daňové riaditeľstvo SR B.– Daňový úrad K.– ZA, S., pob. K. - ZA, V., a. s. – PROTI. Veriteľský výbor schvaľuje predaj peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi K., a. s. V... právny dôvod vzniku: pohľadávka na výplatu poistného plnenia z titulu Poistnej zmluvy č.... zo dňa 31. 07. 2006 záujemcovi C.., so sídlom..., L., G., IČO:... K   bodu   č.   3:   Rôzne:   V rámci   tohto   bodu   programu   Správca   vyzval   prítomných   členov veriteľského   výboru   na   to,   aby   sa   v   prípade   záujmu   spýtali   na   otázky   týkajúce   sa konkurzného konania. Následne Správca prítomným členom veriteľského výboru poďakoval za prítomnosť a zasadnutie veriteľského výboru o 14:00 hod. ukončil. V K., dňa 08. 07. 2011. DR SR B.– Daňový úrad K., predseda veriteľského výboru.

Z konečného zoznamu s vyznačením popretých pohľadávok súd zistil, že navrhovateľ je konkurzným veriteľom zistenej pohľadávky zapísanej do konečného zoznamu pohľadávok vyhotoveného správcom.

Z písomného podania doručeného správcom súdu dňa 04. 08. 2011 súd zistil, že správca z dôvodu právnej opatrnosti ako aj z dôvodu povinnosti správcu konať v súlade s odbornou   starostlivosťou   a   v   zmysle   účelu   konkurzného   konania   ako   aj   pre   samotné zobjektívnenie   hodnoty   súpisovej   zložky   majetku   úpadcu   požiadal   o   vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty pohľadávky úpadcu vo či dlžníkovi K. a. s. znaleckú organizáciu G. spol. s r. o. ev. č.... objednávkou zo dňa 27. 06. 2011. Na základe uvedeného bol správcovi doručený Znalecký posudok č...., ktorým bola stanovená všeobecná   hodnota   uvedenej   súpisovej   zložky   majetku   na   sumu   117.637,-   €.   Zároveň správca oznámil súdu že uzatvorí s úspešným záujemcom ktorého ponuka predstavovala 85 %   hodnoty   pohľadávky   stanovenej   vyššie   uvedeným   znaleckým   posudkom   Zmluvu   o postúpení   pohľadávky   za   odplatu   vo   výške   100.000,-   €.   Správca   zároveň   ako   prílohu predmetného podania pripojil aj samotný Znalecký posudok č.... znaleckej organizácie G. spol.   s   r.   o.   ev. č. 900134   z ktorého má súd   za preukázané,   že predmetným   znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota uvedenej súpisovej zložky majetku na sumu 117.637,- €.

Súd   pri   svojich   úvahách   o   rozpore   prijatého   uznesenia   so   spoločným   záujmom nezabezpečených veriteľov vychádzal tak zo zápisníc zo zasadnutia veriteľského výboru ako aj vyjadrenia správcu a ním predloženého znaleckého posudku, pričom súd konštatuje, že nevidí   rozpor   uznesenia   prijatého   na   zasadnutí   veriteľského   výboru   konanom   dňa 08. 07. 2011   so   spoločnými   záujmami   nezabezpečených   veriteľov.   Priebeh   zasadnutia veriteľského výboru bol v súlade so zákonom, veriteľský výbor bol uznášaniaschopný a za prijatie jeho uznesení hlasovala potrebná väčšina jeho prítomných členov. Dôvod vedúci navrhovateľa   k   záveru,   že   vyššie   uvádzané   uznesenie   veriteľského   výboru   je   v   rozpore so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov a to konkrétne predaj pohľadávky za 4 % jej hodnoty súd nepovažuje za dostatočný a to vzhľadom na skutočnosť, že správca súdu preukázal skutočnosť, že znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota uvedenej súpisovej zložky majetku na sumu 117.637,- € a ponuka úspešného záujemcu predstavovala 85 % hodnoty pohľadávky stanovenej vyššie uvedeným znaleckým posudkom...

Súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na krátkosť zákonnej lehoty, ktorá predstavuje iba 7 kalendárnych dní, z ktorých vždy iba 5 dní pripadá na dni pracovné, nemal   možnosť   vykonať   dokazovanie   výsluchom   účastníkov   konania   a   rozhodoval na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania. Súd vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti konštatuje, že je práve na navrhovateľovi aby v návrhu uviedol a   preukázal   rozpor   uznesenia   veriteľského   výboru   so   spoločnými   záujmami nezabezpečených   veriteľov.   Navrhovateľ   teda   neuniesol   dôkazné   bremeno   a   súdu nepreukázal skutočnosť, že pohľadávka bola v riadne uskutočnenom ponukovom konaní speňažená   za   tak   nízku   hodnotu   aby   táto   skutočnosť   spôsobila   rozpor   uznesenia veriteľského výboru so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov.»

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „ZKR“)   prvé zasadnutie   veriteľského   výboru   zvoláva   správca   tak,   aby   sa   konalo   do   15   dní   od   jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia   členovia   veriteľského   výboru.   Člen   veriteľského   výboru   si   môže   písomným plnomocenstvom   zvoliť zástupcu;   pravosť   podpisu   člena   veriteľského   výboru   musí   byť na plnomocenstve úradne osvedčená.

Podľa § 38 ods. 2 ZKR veriteľský výbor je uznášaniaschopný za prítomnosti väčšiny jeho   členov.   Každý   člen   veriteľského   výboru   má   jeden   hlas.   Na   prijatie   uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov veriteľského   výboru.   V   prípade   rovnosti   hlasov   sa   hlasy   členov   veriteľského   výboru prepočítajú podľa ich hlasovacích práv, ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov pri voľbe a odvolávaní členov veriteľského výboru.

Podľa § 38 ods. 6 ZKR o priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica   obsahuje   zoznam   prítomných   členov   veriteľského   výboru,   opis   priebehu zasadnutia   veriteľského výboru   a   znenia uznesení   prijatých   veriteľským   výborom   spolu s výsledkami hlasovania. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Odpis   zápisnice   predseda   veriteľského   výboru   najneskôr   do   piatich   dní   od   skončenia zasadnutia   veriteľského   výboru   doručí   súdu   a   správcovi.   Ak   si   veriteľský   výbor zo závažných   dôvodov   vyhradil   zasadnutie   bez   prítomnosti   správcu,   odpis   zápisnice sa správcovi   doručuje   až   v   prípade   oboznámenia   správcu   s   predmetom   rokovania veriteľského výboru. Správca najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení zápisnice zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom vestníku. Zápisnica tvorí súčasť správcovského spisu.

Podľa § 38 ods. 7 ZKR každý veriteľ zistenej nezabezpečenej pohľadávky sa môže do   troch   dní   od   zverejnenia   uznesenia   veriteľského   výboru   v   Obchodnom   vestníku domáhať,   aby   súd   zrušil   uznesenie   veriteľského   výboru   z   dôvodu   jeho   rozporu so spoločným   záujmom   nezabezpečených   veriteľov.   Ak   je   napadnuté   uznesenie veriteľského   výboru   v   rozpore   so   spoločným   záujmom nezabezpečených   veriteľov,   súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť.

Podľa   §   196   ZKR   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak,   na   začatie   konkurzného konania,   na   konkurzné   konanie,   na   začatie   reštrukturalizačného   konania,   na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd po oboznámení sa s uznesením krajského súdu (v spojení s uznesením okresného súdu) uvádza, že podľa jeho názoru sa krajský súd vysporiadal s okolnosťami, ktoré   majú pre vec podstatný   význam a ktoré   dostatočne   objasňujú skutkový   a právny základ   jeho   rozhodnutia.   Z   odôvodnenia   uznesenia   krajského   súdu   je   zrejmé,   čo   bolo dôvodom, pre ktorý považoval uznesenie okresného súdu za vecne správne, najmä pokiaľ okresný súd poukazujúc na príslušné ustanovenia ZKR zrozumiteľne a jasne odôvodnil, z akých skutkových zistení pri svojich úvahách vychádzal, argumentujúc najmä zákonným priebehom zasadnutia veriteľského výboru úpadcu konaného 8. júla 2011, ako aj správcom konkurznej podstaty predloženým znaleckým posudkom preukazujúcim všeobecnú hodnotu postupovanej   pohľadávky,   a   k   akým   právnym   záverom   vyplývajúcim   z   týchto   zistení dospel. Nezistil pritom žiadnu skutočnosť naznačujúcu svojvoľný postup okresného súdu, ktorý by nemal oporu v ZKR zohľadňujúc krátkosť lehoty (7 kalendárnych dní), v rámci ktorej   bol   okresný   súd   v   súlade   s   §   38   ods.   7   ZKR   povinný   o   návrhu   sťažovateľky rozhodnúť,   a stotožňujúc sa   s   jeho konštatovaním,   že   sťažovateľka   v   konaní neuniesla dôkazné bremeno.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   v   danej   veci   dospel   k   záveru,   že   napadnutý postup a uznesenie krajského súdu nie sú svojvoľné. Podľa názoru ústavného súdu základné právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu, ako aj okresného súdu považovať za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

Ústavný súd tiež konštatuje, že všeobecné súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, a ich úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Ústavný súd považuje postup krajského súdu pri preskúmavaní rozhodnutia okresného   súdu   za   legitímny   s   ústavne   korešpondujúcou   mierou   interpretácie   na   vec použitých zákonných ustanovení ZKR a vylučujúci porušenie práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka sa v sťažnosti dožadovala aj vyslovenia porušenia svojho základného práva   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom   zaručeného čl.   48 ods.   2 ústavy z dôvodu,   že   jej   nebolo   umožnené   vyjadriť   sa   k   znaleckému   posudku   predloženému správcom   konkurznej   podstaty.   K   tejto   námietke   sťažovateľky   ústavný   súd   uvádza,   že sťažovateľka namieta postup krajského súdu v konkurznom konaní. Konanie všeobecného súdu v konkurznom konaní je špecifickým konaním, v ktorom platia špeciálne pravidlá konania   ustanovené   ZKR   a   podporne   aj   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku (vychádzajúc   z   §   196   ZKR).   Použitie   týchto   pravidiel   však   nie   je   bezvýhradné a mechanické, ale primerané, pričom primeranosť ich použitia je potrebné hodnotiť vždy s ohľadom na skutočnosť, či ešte zodpovedajú podstate, účelu a cieľu konkurzného konania. Konkurzné konanie totiž nemožno označiť ani za sporové, ale ani za výlučne nesporové konanie. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že postup krajského súdu (v spojení s postupom okresného súdu) nevykazuje niektoré znaky signalizujúce možné sťažovateľkou namietané porušenie označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na   rovnosť účastníkov v konaní podľa   čl.   47   ods.   3   ústavy   postupom   krajského   súdu,   ústavný súd v súvislosti s tým tiež uvádza, že z uznesenia okresného súdu, ako aj z uznesenia krajského súdu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že všeobecné súdy pre účastníkov predmetného konania vytvorili nerovnaké procesné podmienky. Vychádzajúc z tejto   interpretácie   čl.   47   ods.   3   ústavy   a   po   posúdení   okolností   odvolacieho i prvostupňového konania ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi postupom krajského   súdu   a   namietaným   porušením   označeného   základného   práva.   Sťažovateľka nepreukázala   také   pochybenie   odvolacieho   súdu,   na   základe   ktorého   by   sa   v   dôsledku protiprávneho postupu tohto súdu ocitla v nerovnom postavení v napadnutom konaní. Preto sťažovateľkina   námietka   porušenia   rovnosti   strán   v   konaní   pred   súdom   je   tiež   zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom krajského súdu a sťažovateľkou namietaným porušením označených práv a vzhľadom na uvedené bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2012