znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 4/05-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Vladimíra Kolčáka, bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. V. N.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 28 Cb 195/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 195/01 p o r u š i l základné právo Vladimíra Kolčáka, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   Cb   195/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Vladimírovi Kolčákovi p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk (slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Vladimírovi   Kolčákovi p r i z n á v a   náhradu   trov   jeho   právneho   zastúpenia v sume   2 984   Sk   (slovom   dvetisícdeväťstoosemdesiatštyri   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   advokátovi   JUDr.   V.   N.,   Advokátska kancelária, B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 13. januára   2005   č.   k.   I.   ÚS   4/05-8   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Vladimíra Kolčáka, bytom S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. N., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom Okresného   súdu Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 28 Cb 195/01.

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 9. apríla 2001 podal okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi INTERMONT, a. s. Bratislava na úhradu   sumy   317   632   Sk.   Okresným   súdom   vydaný   platobný   rozkaz   napadol   odporca 19. júna 2001 odporom, ku ktorému sa sťažovateľ vyjadril 18. septembra 2001.

Podľa   tvrdenia sťažovateľa „Okresný súd Bratislava I však v predmetnej veci   do dnešného dňa nevytýčil pojednávanie..., ale neuskutočnil ani žiadny úkon, ktorý by budil aspoň zdanie toho, že sa s vecou zaoberá“.

3.   Sťažovateľ   viackrát   (12.   februára   2002,   31.   mája   2002   a 3.   novembra   2003) urgoval pokračovanie v konaní (doručenie sťažovateľom k sťažnosti pripojených urgencií z 18. marca 2003 a 10. apríla 2004 nebolo v súdnom spise preukázané) a ani sťažnosť na prieťahy   v konaní   podaná   predsedovi   okresnému   súdu   15.   októbra   2004   neviedla k efektívnej náprave. Vo veci nebolo do dňa podania jeho sťažnosti ústavnému súdu na súde prvého stupňa ešte rozhodnuté.

Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   označeného   základného práva, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie „vo výške 1 000 000 Sk“ a náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   vyjadrením   č.   Spr.   2161/04   zo 16. februára   2005   a sťažovateľ   prostredníctvom   stanoviska   svojho   právneho   zástupcu k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 10. marca 2005.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 28 Cb 195/01.

1. Po nápade veci (pozri bod 2 I. časti odôvodnenia) vydal okresný súd 25. apríla 2001 platobný rozkaz č. k. Rob 730/01-32, ktorý napadol odporca 19. júna 2001 odporom. Sťažovateľ sa k odporu písomne vyjadril 18. septembra 2001.

2. Podaniami z 12. februára 2002, 31. mája 2002, 18. marca 2003, 3. novembra 2003 a 10. apríla 2004 žiadal sťažovateľ pokračovať v konaní a dňa 23. júla 2003 nahliadol do súdneho spisu sp. zn. 28 Cb 195/01.

3. Na prieťahy v konaní podal 15. októbra 2004 sťažovateľ sťažnosť adresovanú predsedovi okresného súdu.

4. Okresný súd 19. októbra 2004 vytýčil termín pojednávania na 17. január 2005. Na tomto   pojednávaní   konanom   za   prítomnosti   účastníkov   a ich   právnych   zástupcov   boli prednesené vyjadrenia sporových strán k predmetu veci. Pojednávanie bolo odročené na 7. apríl 2005 za účelom predvolania a vypočutia svedka Ing. Š.

5. Pojednávanie konané 7. apríla 2005 bolo odročené.

6. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi č. Spr. 2161/04 z 26. októbra 2004 na sťažovateľovu sťažnosť z 15. októbra 2004 na prieťahy v konaní konštatovala, že „... Sťažnosť   je   objektívne   dôvodná...“, a oznámila,   že „vo   veci   bol   vytýčený   termín pojednávania na 17. januára 2004“.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k opodstatnenosti   sťažnosti   zo 16. februára 2005 podal chronologický prehľad úkonov súdu v doterajšom konaní a uviedol: „Objektívne došlo k prieťahom v konaní, ale pri počte vecí v súdnom oddelení zákonnej sudkyne   cca   1000   vecí   (pričom   ostatní   sudcovia   majú   približne   ten   istý   počet   sporov v oddelení) nie je možné konať vo veciach bez prieťahov. Počet sudcov na Okresnom súde Bratislava I však neurčuje odporca.“

Právny zástupca v stanovisku k predmetnému vyjadreniu uviedol, že: „... Hlavným dôvodom, pre ktorý sťažovateľ trval na podaní sťažnosti nebol výlučne ani jeho osobný pocit krivdy a bezmocnosti, vyplývajúci zo samotnej nemožnosti dosiahnuť prerokovanie svojej veci na príslušnom súde. Skôr to bola trauma vyvolaná následkami uvedeného stavu na najbezbrannejších členov jeho rodiny, na jeho maloleté deti. Ako je uvedené v samotnej sťažnosti sťažovateľ s ohľadom na skutočnosť, že mu jeho zmluvný partner nezaplatil plnú cenu za vykonané práce na akciách, ktorých cena je predmetom konania na Okresnom súde Bratislava I, nebol schopný vyplatiť svojim subdodávateľom a pracovníkom, zúčastneným na   týchto   akciách,   v plnej   výške   dohodnutú   odmenu.   Táto   skutočnosť   mala   nepriaznivý dopad nielen na osobné vzťahy sťažovateľa s okolím, ale i na jeho deti. Sťažovateľ má 10 detí vo veku od 1,5 roku do 21 rokov. Staršie deti sa so vzniknutou situáciou vyrovnali bez väčších problémov, ale deti, ktoré chodia do základnej školy (štyri deti) sa v dôsledku vzniknutej   situácie   stali   častým   terčom   krutého   posmechu   spolužiakov,   vyplývajúceho z neschopnosti ich otca vyrovnať dlh voči ich rodičom. Táto situácia sa vyhrotila v r. 2004, keď sa k posmechu detí pridali dokonca i niektorí dospelí. Došlo to až tak ďaleko, že deti odmietali   chodiť   do   školy   a báli   sa   vyjsť   i na   ulicu.   Sťažovateľ   dokonca   uvažoval o preložení detí na inú školu, ale z finančného i časového hľadiska od tohto zámeru upustil. Trápenie jeho vlastných detí, ktoré si dával za vinu a ktoré nebol schopný vyriešiť hoci pre to   podľa   svojho   vedomia   urobil   všetko   čo   možno   od   neho   požadovať,   v ňom   vyvolalo intenzívny pocit bezmocnosti, beznádeje a hlavne poníženia vo vzťahu k vlastným deťom za to, že nebol schopný ochrániť najbližších členov svojej rodiny...“.

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 28 Cb   195/01,   v ktorom   sťažovateľ   vystupuje ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že zložitosť veci (právna, prípadne faktická) nie je vzhľadom na doterajší priebeh konania okolnosťou, ktorá by ovplyvnila doterajšiu dĺžku konania.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľa v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa o priebeh konania zaujímal (viacnásobné urgovanie pokračovania v konaní, nahliadnutie do súdneho spisu 23. júla 2003, sťažnosť na prieťahy v konaní) a promptne reagoval na výzvu okresného súdu na doplnenie návrhu, zaplatenie súdneho poplatku a vyjadrenie k odporu.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol od 18. septembra 2001 (písomné vyjadrenie sťažovateľa k odporu)   do   19.   októbra   2004   (predvolanie   na   pojednávanie),   t.   j.   v trvaní   3   rokov a 3 mesiacov, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda vyše troch rokov neboli vykonané   vo   veci   žiadne   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani správaním   účastníkov   konania,   ale postupom   okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Vysoká zaťaženosť sudcov nemôže byť   na   ťarchu   účastníka   konania   a   nemá   povahu   okolnosti,   ktorá   by   vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je žiadnou garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   z dôvodu,   že „... Obnova   pôvodného   stavu   už   v danom   prípade   nie   je   objektívne   možná.   Pretrvávajúca právna   neistota,   ale   predovšetkým   intenzívny   pocit   krivdy,   bezmocnosti   a beznádeje, týkajúci sa možnosti realizácie základného ústavného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, hanba a poníženie, ktoré pociťuje sťažovateľ v dôsledku poškodenia   svojho   mena   v očiach   spoluobčanov   ale   predovšetkým   pocit   bezmocnosti a poníženia, súvisiaci s nemožnosťou ochrániť najbližších členov rodiny pred nepriaznivými následkami vzniknutej situácie, predstavujú nemajetkovú ujmu, na zmiernenie ktorej nestačí iba   samotné   deklarovanie   porušenia   základného   práva   sťažovateľa.   Preto   sťažovateľ navrhuje,   aby   mu   Ústavný   súd   SR,   s ohľadom   na   ustanovenie   §   56   ods.   4/ zák. č. 38/1993 Z. z., v záujme zmiernenia následkov nemajetkovej ujmy priznal finančné zadosťučinenie   vo   výške   1   000   000   Sk   (slovom   jeden   milión   slovenských   korún). Navrhované   finančné   zadosťučinenie   by   bolo   primeranou   satisfakciou   za   porušenie základného ústavného práva sťažovateľa a to s ohľadom na intenzitu a rozsah nemajetkovej ujmy, ktorá bola sťažovateľovi týmto porušením spôsobená, ako i s ohľadom na absolútnu nečinnosť   súdu   počas   celej   doby   od   zrušenia   platobného   rozkazu   a skutočnosť,   že sťažovateľ   sa   o vznik   prieťahov   nijako   nepričinil   ale   naopak,   urobil   všetko   aby prerokovanie svojej veci na súde dosiahol...“

Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný súd uznal za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu) považuje za primerané vo výške 35 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 14. decembra 2004 a vyjadrenie z 10. marca 2005. Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky) 13 602 Sk vo výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk za jeden úkon. Celkové trovy za dva úkony (vykonané v roku 2004) predstavujú 9 068 Sk a spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky) sumu 9 340 Sk. Za tretí úkon právnych služieb vykonaný v roku 2005 prislúcha odmena v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 2 501 Sk, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje   spolu   sumu   11 991 Sk.   Keďže   si sťažovateľ uplatnil náhradu trov jeho právneho zastúpenia v sume 2 984 Sk, ústavný súd jeho požiadavke vyhovel a priznal mu náhradu v ním požadovanej výške. Z týchto dôvodov ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   pod   bodom   4   výroku   tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2005