znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 4/03-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., bytom B. B., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 68/91, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra 2002   doručená   sťažnosť   J.   Š.,   bytom   B.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   o vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom pod sp. zn. 18 C 68/91.

Sťažovateľ uviedol, že „Dňa 28. 3. 1991 som podal na OS v Ban. Bystrici návrh na rozdelenie BSM...“, ktorý okresný súd „... ukončil rozsudkom 18 C 68/91 dňa 23. 8. 2001“.

V petite   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   prijal   nasledovné rozhodnutie: „Okresný súd – súdna správa v Banskej Bystrici, je povinná J. Š., bytom B. B. za   11   ročné   úmyselné   prieťahy   v   konaní   18   C   68/91   primerané   finančné   odškodnenie 300.000,- Sk s príslušenstvom. Uvedenú čiastku rozdeliť na samosudcov, ktorí sa svojim nezodpovedným konaním pričinili o prieťah v konaní.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2   citovaného zákona).

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že predmetná vec bola právoplatne skončená 1. decembra 2001.

Predmetná sťažnosť bola datovaná 10. decembra 2002 a doručená ústavnému súdu 11. decembra 2002, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2003